Je žltý, voňavý, chutný, zdravý a… všadeprítomný. Banán je už desaťročia takmer každodennou súčasťou menu slovenských domácností. Ide pritom o exotickú plodinu, ktorá musí precestovať tisíce kilometrov, kým sa dostane z tropických častí planéty do obchodov v strede Európy. Ako je možné, že si toto ovocie môžeme dopriať každý deň a za cenu, ktorá je občas nižšia ako cena cibule či zemiakov vypestovaných za humnami?
Banány 69 centov, cibuľa 79 centov. V supermarketoch sa vám občas naskytne absurdný pohľad na cenovky potravín. Exotický plod z krajiny na druhej strane planéty stojí menej ako domáca plodina z polí za mestom. Ako je to možné?
Banánovník je pôvodom z juhovýchodnej Ázie, no pre svoju nenáročnosť a obľúbenosť ho človek postupne rozšíril do tropických končín celého sveta. Dnes sa pestuje v 150 krajinách od Filipín až po Ekvádor.
Európania zjedia najviac
„Banán je štvrtá najpestovanejšia plodina na svete, napríklad v Latinskej Amerike je natoľko rozšírený a pestuje sa v takých množstvách, že má hodnotu len niekoľko centov a považuje sa za plodinu podobnej hodnoty ako je u nás cibuľa alebo zemiaky,‟ vysvetľuje Jozef Zúbek, expert na nákup obchodného reťazca Billa.
Producenti, prepravcovia a obchodníci dokážu stlačiť náklady na produkciu banánov. Foto: T. Nejedlý
Producenti, prepravcovia či obchodníci zefektívnili biznis natoľko, že banány občas stoja menej ako domáce plodiny. Foto: T. Nejedlý
Banány sú spolu s jablkami najkonzumovanejším ovocím na svete. Nenáročné podmienky na pestovanie a dopyt po plodine pritiahli do biznisu množstvo hráčov. V exporte banánov sa ročne otočí približne 11 miliárd dolárov, len v Afrike zamestnáva vyše 70 miliónov ľudí.
Obrovská konkurencia v biznise zlepšuje efektivitu produkcie a stláča ceny na minimum. „Pestovatelia dokážu vyprodukovať banány za minimálnu až zanedbateľnú cenu za kilogram, pričom do nej vstupujú ešte náklady na balenie, manipuláciu a dopravu,“ hovorí Zúbek.
Pred zhruba päťsto rokmi priviezli španielski kolonizátori banánovník do južnej a strednej Ameriky, dnes v tomto kúte sveta funguje väčšina dodávateľov banánov pre európsky trh. Práve obyvatelia Európy sú najväčšími konzumentmi žltého ovocia na svete, zjedia viac banánov ako Američania.
Cena na minime
„Existuje vyše šesťsto odrôd banánov, ale vo veľkom sa obchoduje v podstate len jedna, pretože je vhodná na prevoz loďou na dlhé vzdialenosti – odroda Cavendish,“ vysvetľuje Jozef Zúbek z Billy. Jej materská spoločnosť – nemecká REWE Group – nakupuje banány najmä z plantáží v Karibiku, Kolumbii, Ekvádore, prípadne z Paraguaja a Pobrežia Slonoviny.
Obchodníci pri výbere rozlišujú, či ide o prémiovú triedu rôznych značiek (ako je napríklad známa Chiquita), alebo o prvú triedu. A potom sa odlišujú o čosi menšie a lacnejšie banány druhej triedy. „Prvá trieda musí mať veľkosť 19 až 21 centimetrov alebo viac, druhá trieda je z pohľadu obchodníka zväčša menšia,“ dodáva.
Na Slovensku sa vlani predávalo kilo banánov v rozpätí od 80 centov do 1,60 eura. Opakovali sa však aj situácie, keď cena klesla ešte nižšie. „Predvlani v lete sa banány predávali v obchodoch za cenu okolo 60 centov, pretože boli veľké prebytky tejto plodiny na svetovom trhu,“ hovorí Zúbek.
Banánovník nie je strom, ale rastlina či krík, ktorý prinesie ovocie po deviatich mesiacoch a odumrie. Foto: Pixabay
Banánovník v skutočnosti nie je strom, ale krík. Banán nie je ovocie ale bobuľa a aj sa rozširuje podobne ako jahoda. Foto: Pixabay
Samotné banány majú veľmi nízku hodnotu, a to len niekoľko centov. Viac ako polovicu z ceny tvoria náklady na ich pestovanie – hnojivá, postreky, významnú nákladovú položku tvorí voda a mzda pre zamestnancov plantáží.
Zvyšok maloobchodnej ceny tvoria náklady na balenie, logistiku, zrenie v špeciálnych komorách a zisk firiem, ktoré zabezpečujú, aby sa exotická plodina dostala k spotrebiteľovi.
Dlhá cesta
Kým sa dostanú do slovenského obchodu, prejdú bežne takmer 12-tisíc kilometrov. Napríklad z ekvádorských plantáží putujú do prístavu Guayaquil, kde kartónové krabice s banánmi prekladajú z kamiónov do kontajnerov a na mamutie nákladné lode.
„V jednom kontajneri je asi tisíc kartónov banánov po 18 až 20 kíl, pričom niektoré lode dokážu vziať od 5- do 18-tisíc kontajnerov, takže jednou plavbou dokážete teoreticky previezť aj dvadsať miliónov kíl banánov,“ odhaduje Zúbek.
Plavba oceánom do európskych prístavov v Rotterdame, Hamburgu či Gdaňsku trvá približne štyri týždne. Žeriavy v doku preložia kontajnery priamo na návesy kamiónov a tie následne prevezú banánový náklad do skladov so špeciálnymi dozrievacími komorami.
Ide o priestor, v ktorom na zelené banány pustia etylén. V prírode prirodzene sa vyskytujúci bezfarebný plyn so sladkastým zápachom naštartuje dozrievanie banánu a bohatý obsah škrobu v dužine sa začne pomaly meniť na cukor. Banán žltne a stáva sa sladším a ak proces pokračuje ďalej, mení farbu až do hneda.
„V dozrievacích komorách strávia krabice dva až šesť dní, podľa typu a veľkosti banána, následne ich kamióny prevezú do centrálneho skladu, odkiaľ už potom putujú do jednotlivých predajní,“ hovorí Zúbek. Po celý tento čas by mali ostať pri teplote 13-14 °C, vyššia teplota totiž urýchľuje zrenie.
Najlepšie sú sladké, najpopulárnejšie žlté
Komory sú priamo v prístavoch alebo v krajinách, kam sa banány dovážajú, na Slovensku sú napríklad v Bratislave či Maduniciach. Odtiaľ pokračuje cesta sladkej plodiny do centrálnych skladov retailových predajcov prípadne priamo do predajní, ak si to zákazník vyžiada.
Banánové trsy chránia farmári pred škodcami plastovými obalmi, rastline trvá deväť mesiacov, kým vydá úrodu. Foto: archív Billa„V centrálnom sklade sa zväčša ani neohrejú, pretože sa ich snažíme dostať čo najskôr do predajní ešte predtým, ako by ich zrelosť prekročila stanovené kritériá a na plodoch by sa objavili hnedé bodky,“ hovorí Zúbek.
Tie pritom nie sú na škodu, banán v tomto štádiu obsahuje viac cukru, je sladký a ideálny na konzumáciu. Väčší záujem je však o čisto žlté banány, pretože vyzerajú krajšie. Ak je proces zrenia naštartovaný, nevadí, že banán na predajni je ešte zelený – v krátkom čase pekne zožltne aj v komore či v košíku na kuchynskom stole.
Ako sa zvyšuje efektivita
Veľkí hráči na európskom trhu nakupujú banány cez dlhodobé kontrakty, teda za vopred danú cenu na rok prípadne polrok dopredu. Riziko prípadného nárastu nákladov znáša pestovateľ. Naopak, v prípade, že cena banánov na trhu klesne, obchodník platí pôvodne dohodnutú sumu.
Dôvodom tohto postupu sú obrovské objemy ovocia, ktoré Európania skonzumujú. „Cena banánov je dlhodobo stabilná a hýbe sa najmä podľa dopytu v Európe,“ hovorí Zúbek.
Pomáha aj to, že banán je celoročná plodina. „Amerika je taká veľká a tých plantáží je v rôznych klimatických pásmach tak veľa, že si dokážete zabezpečiť prísun banánov počas každého mesiaca v roku. Plantáže sadia rastlinu priebežne, takže aj plody dozrievajú postupne počas celého roka,“ dodáva.
Stabilné podmienky umožňujú obom stranám investovať do zlepšovania efektívnosti a sústrediť sa na úspory z rozsahu.
„Keď obchodník či dodávateľ otočí milióny kíl ročne, stačí mu na jednom kile urobiť zisk dva-tri centy a ste v slušnom pluse,“ upozorňuje Zúbek.
Typická plantáž má 6 hektárov a obsahuje dvetisíc rastlín kríkov. Foto: archív Billa
Banánové plantáže pestujú vo veľkom odrodu Cavendish, ktorá zvláda dlhú cestu loďou. Foto: archív Billa
Pozitívny účinok na ceny má podľa neho aj zmenšovanie počtu hráčov v reťazci banánového biznisu. Billa (REWE Group) napríklad spolupracuje s dodávateľom, ktorý má podiely priamo v plantážach a vlastní aj prepravnú loď.
V rámci kontraktu poskytuje reťazcu okrem banánov aj kartóny, dozrievacie komory a dopravu. „Banán je náš, až keď dodávateľ vyskladní kartóny v našom centrálnom sklade v Senci alebo Petrovanoch. Menej sprostredkovateľov znamená aj nižšiu cenu komodity, je to čoraz bežnejší model,“ hovorí.
Trvalo udržateľný biznis
Do cien banánov prichádzajúcich na európsky trh napokon vstupujú aj rôzne nesystémové prvky. „Napríklad za africké banány sa neplatí clo alebo existuje zmluva medzi EÚ a vybranými krajinami ako karibský Martinique, kde farmári dostávajú dotáciu na ich pestovanie,“ dodáva Zúbek.
Obrovská konkurencia a tlak na cenu banánov viedol k viacerým negatívnym javom – využívaniu detskej práce, nelegálnemu zamestnávaniu či neplateniu sociálneho zabezpečenia pracovníkov plantáží.
„Čoraz viac sa hovorí o tom, že cena je príliš nízka a nepokrýva náklady farmárov, niektoré krajiny si preto nastavili minimálnu cenu, pod ktorú by sa banány nemali predávať, napríklad sedem eur za kartón,“ upozorňuje.
Ochrániť ľudí z krajín tretieho sveta pred negatívnymi dosahmi tvrdého biznisu sa snažia tiež rôzne neziskové organizácie, ktoré zaviedli certifikáty označujúce „dobré“ alebo trvalo udržateľné plantáže.
Vyššia cena produktov označených nálepkou Fairtrade či Rainforest Alliance súčasne znamená, že farmári použili financie na férové odmeňovanie zamestnancov a podnikanie v súlade s etickými princípmi. „V súčasnosti už objednávame len banány od výrobcov, ktorí majú niektorý z týchto certifikátov, prípadne naše vlastné označenie Bon Via,“ uzatvára Zúbek.
