Cenné štatistiky hovoria oveľa viac ako priemerná mzda a ukazujú, koľko dostáva na účet bohatšia štvrtina zamestnancov i horných 10 percent.
Úlohou štatistiky je ponúknuť komplexný pohľad pomocou niekoľkých čísel. Priemerná mzda však často viac zakrýva, ako odhaľuje. Štatistici si to uvedomujú a ponúkajú aj podrobnejší pohľad na to, ako vyzerajú zárobky Slovákov.
Oveľa presnejší pohľad na rozdelenie miezd ponúkajú takzvané štatistické kvantily. Na rozdiel od priemerne mzdy ich Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje len raz ročne.
Hoci názov znie zložito, sú až prekvapivo jednoduché. Ukazujú, aká príjmová hranica je potrebná na to, aby ste so svojím hrubým platom patrili medzi 25 či dokonca 10 percent najlepšie zarábajúcich.
Čerstvo zverejnené dáta hovoria, že na to, aby ste v Bratislavskom kraji patrili medzi 10 percent najlepšie zarábajúcich, potrebovali ste mať vlani na výplatnej páske minimálne 3 815 eur. V Košiciach je táto hranica 2 805 eur a najnižšia je v Prešove, konkrétne iba 2 329 eur.
Východ prináša zaujímavý kontrast. Takzvaný deviaty mzdový decil je v Košiciach druhý najvyšší na Slovensku, kým v Prešove najnižší. Ako vidieť v tabuľke, v Nitre, Trnave a Trenčíne je vstupenkou medzi najbohatších plat okolo 2 600 eur.
Rozdiely medzi pohlaviami
Ešte výraznejšie ako regionálne rozdiely sú rozdiely medzi pohlaviami. V regióne hlavného mesta zarába 10 percent najbohatších mužov minimálne 4 246 eur, pri ženách je hranica až o tisíc eur nižšia, konkrétne 3 299 eur.
Zároveň platí, že čím vyššia je mzdová úroveň, tým výraznejšie sú aj rozdiely medzi pohlaviami. Najmiernejšie sú tak v Prešovskom a Banskobystrickom kraji.
Dominanciu hlavného mesta potvrdzuje aj pohľad na celoslovenské čísla. Deviaty decil za celé Slovensko je vyšší ako v siedmich z ôsmich krajov.
Vstupenka medzi štvrtinu najbohatších
Aby Slovák patril medzi štvrtinu najbohatších, potrebuje 2 105 eur. Najvyššie je hranica nastavená opäť v Bratislave, až 2 662 eur. Ako vidieť v tabuľke, pri mužoch je to takmer 3-tisíc eur a pri ženách o 600 eur menej.
Druhú najvyššiu mzdovú úroveň potvrdzujú Košice. V každom z ďalších šiestich krajov stačí na vstupenku medzi štvrtinu najbohatších plat pod 2-tisíc eur. Reč je o spoločných číslach za obe pohlavia.
Pri mužoch je tretí kvartil alebo tiež 75 percentil nižší ako 2-tisíc eur len v dvoch krajoch – Prešovskom a Banskobystrickom. Pri ženách vo všetkých s výnimkou Bratislavy.
800
Presnejší ako priemer
Nevýhodou priemernej mzdy je, že ju ovplyvňujú hraničné hodnoty. Ak je na oddelení päť ľudí s minimálnou mzdou 915 eur a šéf má 2 500 eur, priemer oddelenia je takmer 1 180 eur. No 80 percent ľudí zarába menej.
Presnejší pohľad na štruktúru miezd dáva medián. Ten rozdeľuje všetkých zarábajúcich podľa výšky mzdy na dve skupiny. Medián určuje, koľko zarába človek v strede. Polovica populácie zarába viac ako on a polovica menej. Alebo rovnako.
V Bratislave je medián 1 851 eur a v Prešove 1 353 eur. Opäť výrazné rozdiely sa ukazujú medzi pohlaviami. Zaujímavosťou napríklad je, že mzdový medián mužov v hlavnom meste je vyšší ako tretí mzdový kvartil žien v siedmich krajoch s výnimkou Bratislavy.
Z čoho žijú najmenej zarábajúci
Rovnako dôležitý je pohľad na opačnú stranu. Prvý mzdový kvartil hovorí, akú sumu neprekročí so svojím platom štvrtina najmenej zarábajúcich.
Pohľad na tabuľku tak hovorí, že v Bratislave zarába štvrtina ľudí menej ako 1 338 eur, V Prešove dokonca menej ako 1 019 eur. Zaujímavosťou je, že v tejto príjmovej kategórii neplatí pravidlo, že bohatší región znamená väčšie príjmové rozdiely medzi pohlaviami.
Najväčšie rozdiely sú v Žilinskom kraji, až 227 eur. Dvadsaťpäť percent najmenej zarábajúcich mužov ohraničuje suma 1 299 eur a pri ženách je to 1 072. V Bratislave je rozdiel len 158 eur.
Komplexný pohľad na Slovensko
V nasledujúcej tabuľke si môžete porovnať mzdové kategórie za všetky kraje a obe pohlavia.
