Vedeli ste, že pojem “české rukavice” má vo svete rovnaký cveng ako “české pivo” alebo “nemecké auto”? Česká republika patrila skutočne dlhé roky vo výrobe rukavíc ku gigantom a rukavice z Česka boli vždy zárukou najvyššej kvality. A spomedzi všetkých remeselníkov a manufaktúr, ktoré sa tomuto zaujímavému remeslu venovali, vynikala jedna značka. Rodinný podnik Engelmüllerovcov.
Značka Engelmüller uzrela svetlo sveta už v roku 1865, kedy si Ferdinand Engelmüller otvoril na Václavskom námestí malú predajňu. Chýry o rukavičkárovi, ktorého výrobky kvalitatívne predčili konkurenciu, sa rýchlo šírili po celom Rakúsko-Uhorsku, následkom čoho Engelmüllerovi prosperoval aj biznis. Vďaka tomu mohol zanedlho otvoriť obchod aj v Budapešti a Viedni, dokonca v roku 1876 vystavoval vo Philadelphii, kam následne dodával svoje výrobky až do začiatku prvej svetovej vojny.
Súčiastky z Číny nahradili vlastnou výrobou. Ako vyrába bicykle slovenský Kenzel
Skutočný zlom však nastal, keď firmu prebral v roku 1895 jeho syn Emil. Ten bol už v dobe prvých automobilov vášnivým motoristom a do vedenia rodinnej firmy sa naozaj zahryzol tým správnym spôsobom. Začal sa primárne venovať šoférskym rukaviciam a navštevoval jednu výstavu za druhou, kde spôsoboval doslova ošiaľ. Koniec koncov, manipulovať so starými drevenými volantmi bolo v tej dobe bez rukavíc prakticky nemožné.
Rukavice sú určené pre mužov aj pre ženy, nie sú však unisex – nielen veľkosť, ale aj strih a tvar rukavíc sa mierne líši. Foto: archív T.K.
Vďaka jeho nadšeniu sa dali výrobky firmy Engelmüller vidieť na všetkých pražských autosalónoch od prvého v roku 1904 až do začiatku druhej svetovej vojny. A ako napísal časopis Sport a Hry v roku 1908 “pán E. Engelmüller bol tvorcom svojho oboru u nás”. Navyše, Emil pravidelne podnikal študijné cesty do Paríža, Berlína a iných stredísk automobilizmu tej doby.
Firma Engelmüller sa stala skutočným velikánom, postupne sa začali Engelmüllerovci venovať aj koženým výrobkom pre pilotov, vyrábali kožené bundy, kombinézy, doplnky pre džokejov, to všetko v mimoriadnej kvalite. Prakticky všetko, na čo si v súvislosti s automobilovou výbavou spomeniete. Jej výrobky nosili osobnosti ako herečka Lída Baarová, slávna pretekárka Eliška Junková či pilot F1 Louis Chiron.
Vyvlastnenie a znovuzrodenie
Ako bolo, žiaľ, v období po druhej svetovej vojne smutným štandardom, ani značka Engelmüller sa nevyhla znárodneniu a vyvlastneniu a rok 1948 tak pre legendu prakticky znamenal koniec existencie. A o Engelmüllerovcoch dnes nie je ani chýru, ani slychu.
Obleky od troch gentlemanov: Ako funguje rodinný biznis Mucskovcov
Všetko sa zmenilo v roku 2015.
“O Engelmüllerovcoch mi hovoril môj starý otec,” hovorí Tomáš Kopečný, riaditeľ reklamnej agentúry Scholz & Friends a muž, ktorý stojí za znovuzrodením značky.
Značka sa snaží naučiť ľudí, že rukavice nemusia byť určené výhradne len na zimu. Tento model bol navrhnutý k 100. výročiu ČSR a je inšpirovaný francúzskou légiou. Foto: archív T.K.
Toho rozprávanie jeho starého otca o príbehu rukavičkárskej legendy tak zaujalo, až sa spontánne rozhodol vdýchnuť jej nový život. “Som taký ten blázon, čo sa do niečoho pustí bez toho, aby vedel, čo to obnáša,” smeje sa Tomáš. “A keby viem, čo to obnáša, nikdy by som do toho asi nešiel,” dodáva.
S prístupom sebe vlastným sa však do novej výzvy vrhol po hlave, zháňal všetko, čo sa zohnať dalo a nejakým spôsobom to s Engelmüllerovcami súviselo, najal si v Paríži pôsobiacu návrhárku Janu Rollovú, ktorá predtým pracovala aj pre značky Zegna, Bentley či Delpozom, a po mesiacoch príprav značka Engelmüller opätovne ožila. V takej kvalite, aby nijako nezahanbila svojho predchodcu.
Drvivá väčšina kože v špičkovej kvalite je z Talianska, ešte aj zipsy sú od firmy Riri, ktorá je považovaná za “Rolls-Royce medzi zipsami”. Podšívky používajú z hodvábu či kašmíru. Podľa slov Kopečného obnáša výroba jedného páru rukavíc až 80 úkonov, čo si sám predtým ani nedokázal predstaviť. No hoci komponenty pochádzajú z rôznych kútov Európy, samotné šitie rukavíc stále zostáva v Čechách.
Pri svojom prieskume zhromaždil Tomáš naozaj veľké množstvo historických materiálov. Foto: archív T.K.
V prípade rukavíc Engelmüller sa skutočne nezanedbal žiaden detail. Napokon, jeden pár stojí v priemere 160 až 180 eur.
Čisto svetové ambície
V portfóliu značky nájdete niekoľko rôznych sérií rukavíc – od tých, určených vyslovene na šoférovanie auta či motorky, cez špeciálne edicíe, ako je tento rok uvedená Legionaire edícia k stému výročiu založenia ČSR, heritage modely, inšpirované klasickými štýlmi minulého storočia, až po klasické minimalistické zimné rukavice.
Že však ide o českú značku, to vedia predovšetkým fajnšmekri. Sám Tomáš doposiaľ výraznejšie na český a slovenský trh necielil. “Nemáme ani stránky v čestine a 4/5 produkcie idú do zahraničia,” hovorí. Mnohých zákazníkov si znovuzrodená značka našla vo Švajčiarsku či v Japonsku, no rukavice posielali napríklad aj na Nový Zéland alebo do Juhoafrickej republiky. “Aj keď nechápem, čo tam s nimi robia,” usmial sa.
Model k 100. výročiu ČSR inšpirovaný ruskou légiou vyniká výraznou kožušinou. Foto: archív T.K.
Predsa však prišlo aj na naše dve krajiny. Pri príležitosti stého výročia Československa pripravil Engelmüller špeciálnu limitovanú edíciu, inšpirovanú talianskou, francúzskou a ruskou légiou, ktorou by chcel osloviť aj domáci trh. “Čo je inak trochu aj vtipné, keďže Engelmüller toho času šil pre rakúsko-uhorskú armádu,” smeje sa Tomáš.
Pôjde ďalej v šlapajách Engelmüllerovcov?
Pre Tomáša Kopečného skutočne nejde (len) o biznis, je vidieť, že značka Engelmüller ako taká ho nesmierne baví a prechováva k svojim predchodcom obrovský rešpekt. Podarilo sa mu vytvoriť celú zbierku “suvenírov” z dôb, keď ešte Engelmüller prežíval zlaté časy, vrátane ručne písaného ďakovacieho listu od Elišky Junkovej. “To považujem za najväčšiu vzácnosť,” hovorí.
Posledný model k 100. výročiu ČSR je inšpirovaný talianskou légiou. Všetky modely sú vyrobené v striktne limitovanom množstve. Foto: archív T.K.
Engelmüllerovci svojho času svoju výrobňu rukavíc rozšírili do viacerých segmentov, je aj toto cesta pre jej mladého nástupcu? “Stojíme na rázcestí, sami s touto otázkou pracujeme. Pre nás je ale prioritou, aby všetko, čo vyrobíme, bolo vyrobené v naozaj špičkovej kvalite a podľa toho k tomu pristupujeme. Chceme v prvom rade zachovať tú úroveň, ktorú sme nastolili,” vysvetľuje Tomáš. “Svojím spôsobom je to nielen rešpekt voči práci našich predchodcov, ale predovšetkým zodpovednosť do budúcna. Máme jednoznačne ambície vrátiť české rukavice medzi svetovú špičku, kam rozhodne patria,” dodal.
Podobným spôsobom uvažuje aj nad potencionálnym flagship store v Prahe, ktorý je skôr otázkou než plánom, prioritne sa teraz sústredí na vytvorenie výdajných miest v európskych metropolách – na začiatok v Paríži a Berlíne.
Hlavná foto: Vľavo tradičné šoférske rukavice, vpravo Tomáš Kopečný. Foto: koláž archív T.K.
