Natallia Makovik má za sebou silný životný príbeh okorenený o nezvyčajné podnikanie. Svoju vášeň pre zachraňovanie pamiatok dokázala pretaviť do fungujúceho biznisu.
Rodená Ruska Natallia Makovik sa v piatich rokoch presťahovala spolu s rodičmi do Bieloruska. Pätnásť rokov žila v Lukašenkovom režime, ktorý ju nakoniec donútil krajinu opustiť. Potom, ako sa zúčastnila niekoľkých demonštrácií za vstup Bieloruska do Európskej únie, musela ísť na súd a vo štvrtom ročníku ju vyhodili z vysokej školy.
Cez organizáciu Človek v núdzi získala rovnako ako ďalší ľudia s podobným osudom od Českej republiky študijné štipendium. V roku 1999 sa dostala do Česka, o ktorom hovorí ako o svojom pravom domove.
V Česku založila zámockú spoločnosť a realitnú kanceláriu VipCastle.com, v ktorej až do roku 2017 ponúkala a predávala české hrady a zámky. Česká republika má rekordný počet zámkov na počet obyvateľov, avšak deväťdesiat percent z nich je v schátranom stave a Makovik im chcela pomôcť.
Jemná drobná blondínka s nenápadným make-upom a perfektnou češtinou desať rokov hľadala kupcov, ktorí by dokázali vdýchnuť zámkom nový život.
O tom, čím všetkým prechádzalo jej podnikanie a ako sa jej túžba a životný sen zachraňovať pamiatky pretransformovala, sme sa rozprávali v malej pražskej kaviarni medzi knihami, ktoré miluje.
Foto: Jan Mudra
Foto: Jan Mudra
Za dobu, ktorú sa venuje poznávaniu a predaju pamiatok sa zoznámila s celým radom ich majiteľov – šťastných aj tých nešťastných. Čo teda radí majiteľom zámkov, aby boli spokojní? A oplatia sa obrovské investície, ktoré rekonštrukcia pamiatok pohltí? Nielen to vysvetľuje znalkyňa aristokratických duší Natallia Makovik.
Tak, ako to fungovalo kedysi
Čo je teraz vašou hlavnou pracovnou náplňou?
Aktuálne rozvíjam dva projekty. Prvým z nich je HR agentúra pre zamestnávanie ľudí na zámkoch. Projekt vznikol so začiatkom vojny na Ukrajine, keď do Česka začali prichádzať utečenci, ktorí sa potrebovali ubytovať a nájsť si prácu.
Uvedomila som si, že zámky sú pre nich výborným miestom, pretože zámockí páni potrebujú zamestnancov a vždy vítajú, keď pre nich pracuje celá rodina. Zároveň sú schopní svojich zamestnancov ubytovať.
Napokon, tak to bývalo aj kedysi, hlboko v histórii.
Presne tak. Keď sa mi podarilo takto pomôcť niekoľkým desiatkam rodín a videla som, že to funguje, rozhodla som sa, že s tým budem pokračovať na komerčnej báze pre všetkých záujemcov o takúto prácu.
Pomáha plniť sny o historických sídlach
Čoho sa týka druhý projekt, na ktorom pracujete?
Sú to online školenia a konzultácie. Po uzavretí realitky sa na mňa stále obracali ľudia, ktorí snívali o tom, že by si kúpili historickú nehnuteľnosť, tak som im ponúkla svoje rady formou online školenia.
Môj najvyhľadávanejší kurz sa volá jednoducho „Peniaze a zámky“ a je to veľké rozprávanie o tom, akým spôsobom zámok kúpiť, za akých podmienok, aké sú možnosti, ako z neho vyťažiť zisk a tak ďalej.
Ľuďom, ktorí zámok nechcú, no milujú ich, pomáham nájsť spôsoby, ako sa v nich uplatniť, či už ide o stáže alebo o pomoc s otvorením vlastného biznisu, ktorý by ponúkli zámockým pánom. Celkom ide o šesťdesiat prednášok s domácimi úlohami.
Kto sú záujemcovia o kúpu historických nehnuteľností?
Zo zemepisného hľadiska sú kupujúci väčšinou krajania. V Českej republike je deväťdesiat percent kupujúcich Čechov. To isté platí napríklad aj pre Francúzsko. Čo sa týka zamestnania, tak zo sto percent sú kupci historických nehnuteľností podnikatelia.
O zámky sa dlho zaujímali predovšetkým páni nad päťdesiat rokov. Všeobecne platí, že kríza stredného veku je dôležitým hýbateľom. Niekto skončí pri Ferrari a niekto iný pri zámku, vždy je to symbol. V poslednom čase mám však na kurzoch predovšetkým ženy a vidím, že záujem o kúpu zámku medzi ženami vzrastá.
Byť majiteľkou zámku je prirodzená ženská rola
Ako si to vysvetľujete?
Vidím v tom určitú dávku emancipácie a zároveň sú ženy viac nastavené na to učiť sa niečomu novému a absolvovať školenia.
Zaujímavé je, že sa opakuje história. V stredoveku a novoveku boli skutočnými prevádzkovateľkami panstva ženy, pretože muži buď bojovali, boli na kráľovskom dvore alebo na cestách. Bola to teda žena, ktorá musela rozhodnúť a nemohla svojmu mužovi zavolať a poprosiť ho o radu. Byť majiteľkou zámku je teda prirodzená ženská rola.
Či už to sú ženy alebo muži, aké sú ich motivácie kúpiť hrad alebo zámok?
Kupci chcú často zmeniť život, začať od začiatku a byť lepšími ľuďmi – napríklad, keď nie príliš čisto podnikali. Ďalšie dôvody na obstaranie zámku sú strach zo smrti a túžba po sebe niečo zanechať, odlíšiť sa od ostatných alebo urobiť niečo pre obec, kde zámok stojí. Kupci majú totiž často väzbu na konkrétne miesto.
Zaujímavé je, že do kúpy idú s nejakým podnikateľským plánom – chcú si otvoriť hotel alebo hľadajú nové možnosti podnikania. Dôvod je však vždy druhoradý, vo všetkých prípadoch je túžba po kúpe historickej nehnuteľnosti iracionálna a čisto emocionálna.
Predávať šťastným ľuďom nešťastný život
Vlastniť rozpadajúcu sa pamiatku, často s veľkými pozemkami, je veľmi náročné na správu. Do akej miery sa ľuďom plnia sny o zámockých pánoch a nakoľko je to záväzok a obrovské množstvo práce? Nerozplynie sa ten sen hneď od začiatku?
Kládla som si rovnakú otázku. Na jednej strane som mala nešťastných predávajúcich, ktorým som vysvetľovala, že to nie je koniec života, upokojila som ich, že robia dobré rozhodnutie. Na druhej strane so mnou podpisovali zmluvu nadšenci, ktorí videli ružovú budúcnosť, že budú pánmi zámku, všade budú sochy a obrazy, priatelia za nimi budú jazdiť a všetko bude krásne.
Ja som stála uprostred tohto konfliktu – predávala som šťastným ľuďom nešťastný život. A nechcela som im pritom klamať.
Vyriešila som to tak, že som si v roku 2011 urobila študijnú cestu po českých, francúzskych a talianskych zámkoch, ktorých majitelia boli šťastní. Pre nich je zámok symbol, zmysel života, pre ktorý sa nadchli. Nevyriešilo to ich problémy, ale pomohlo im to urobiť ten správny krok. Zmenilo im to merítka a to mení aj samotného človeka.
Sú budúci kupci pripravení niesť zodpovednosť?
Moji klienti boli pripravení. Vždy som im odporúčala, nech začnú ešte pred kúpou komunikovať s miestnymi pamiatkarmi a úradníkmi, že je dôležité nájsť kompromis, nie s nimi bojovať a ukazovať, že si za peniaze všetko kúpia. Zároveň som im vyvracala mýtus, že by dostali na opravu horibilné dotácie, čím som išla sama proti sebe.
Mať pamiatku je krásna zodpovednosť, ktorá ťaží. Opraviť jednu izbu v takej nehnuteľnosti nestojí dva milióny, ale päť alebo dvadsať miliónov. Z komerčného hľadiska sú to však investície, ktoré sa nakoniec oplatia.
Foto: Jan Mudra
Foto: Jan Mudra
Naozaj?
Áno. Izba na zámku vždy stojí viac ako izba v štvor- alebo päťhviezdičkovom hoteli. Sú to dvakrát až trikrát väčšie rozdiely.
Emócie pri tomto podnikaní hrajú prím
Pri nákladoch na opravy si neviem predstaviť, že by sa majiteľom investícia vrátila, aj keby využívali celý zámok len na komerčné účely.
Základom je dobrý marketing. Historické miesta totiž budú vždy ťahať ľudí viac než akékoľvek iné. Nemá zmysel na zámku otvárať dvojhviezdičkový hotel, keď máte možnosť otvoriť päťhviezdičkový.
Existuje obrovská vrstva obyvateľov, ktorá má všetko, skúsila už kadejaké ubytovanie, ale historické steny sú neopakovateľné, neexistujú dva podobné zámky s podobným osudom. Hotel v Dubaji však bude vždy rovnaký.
Dnes je emocionálny náboj dôležitejší ako čokoľvek iné, aj preto sa majú zámocké služby predávať drahšie a majitelia by sa mali orientovať na klientelu, ktorá si to môže dovoliť. Pri zámkoch navyše platí, že nezáleží na mieste, kde stojí. Môžu byť v úplnom zapadákove, nemusia k nim viesť diaľnice ani stáť vedľa letiska.
Možno je to, naopak, bonus.
Áno, čím väčší zapadákov, tým lepšie. Mnoho ľudí hľadá skutočný odpočinok namiesto päťhviezdičkového all inclusive plného turistov. Majiteľom zámkov hovorím, nech sa neboja toho, že Česko nikto nepozná. Predáva atmosféra a genius loci.
Hľadať v správnych kruhoch
Ako sa historická nehnuteľnosť predáva?
Zložito. Mala som portfólio zámkov na predaj a skupinu záujemcov. Občas sa to zišlo a spojil sa zámok s novým majiteľom. Inokedy som hľadala na zámku niečo chytľavé a potom sa podľa toho snažila nájsť klientov. Premýšľala som, kde tých ľudí stretnúť, na aké miesta chodia a čo čítajú za časopisy. Vôbec to nie je tak, že by som prišla na veľtrh nehnuteľností a tam zámok prezentovala.
Keď mal zámok napríklad alchymistickú alebo mystickú minulosť, hľadala som medzi ľuďmi, ktorí sú spojení s hľadaním zmyslu života v ezoterike alebo duchovných cestách.
Inokedy sa k zámku viazal príbeh o láske a rodinnom šťastí, tak som ho ponúkala ako ideálne miesto na organizovanie svadieb alebo ako miesto na pokojný a dlhý rodinný život. Keď sa k zámku viazal chov koní, hľadala som kupca na dostihoch a konských veľtrhoch.
To je obrovské množstvo energie, práce a času. Oplatí sa to? Má zmysel mať biznis postavený na zámockých realitách?
Keby som svojho času začala vo Francúzsku, tak áno, pretože je tam veľmi živý trh, na ktorom sa každý rok predá okolo tisíc zámkov. V Českej republike to však zmysel nemá.
Aj to bol dôvod môjho vyhorenia. Pochopila som, že potrebujem mať výsledky rýchlejšie, nemohla som už čakať sedem rokov, kým predám. A to ešte chvalabohu, že so mnou klient vydržal na exkluzívnej zmluve a zaplatil mi províziu.
Keď už sa zámok predá, je provízia taká vysoká, aby zaplatila odvedenú prácu?
Áno, mala som klientov, ktorí si ma najali na predaj a nakoniec mi zaplatili viac, než bolo v zmluve, pretože videli snahu a elán, s ktorým som hľadala ideálneho kupca. Vždy do všetkého, čo robím, vkladám toľko, ako keby som vytvárala šperk.
Koľko historických nehnuteľností sa vám podarilo predať?
Za desať rokov, keď som podnikala v realitách, sa mi podarilo predať asi tridsaťpäť historických nehnuteľností. Viac ako polovica z nich sa však predala za 200- alebo 300-tisíc korún (8000 – 12000 eur), takže provízia bola skôr symbolická. Keby som bola predávala so svojím elánom francúzske zámky, pri ktorých je priemerná cena štyri milióny eur, bola by som milionárka.
Z finančných výsledkov som však nebola sklamaná. Držala ma nad vodou vízia, že pomáham zachraňovať pamiatky, že som záchranka, ktorá sa derie dopredu a vždy víťazí.
Podnikanie ste síce ukončili, ale ako o tom hovoríte, nemám pocit, že by ste sa cítili porazená.
Presne tak. Na začiatku som bola sklamaná, ale dala som si pauzu a preniesla som sa cez to. Dnes vidím, že je krásne, keď Česi predávajú Čechom české zámky. Tak to má byť.
Akí sú majitelia zámkov
Keby ste mali vypichnúť dve rady, ako byť šťastným majiteľom zámku, aké by to boli?
Inšpirovala som sa svätou Teréziou z Avily, ktorá v 16. storočí napísala knihu Vnútorný zámok. Keď to poviem metaforicky, videla som na dnešných aj vtedajších aristokratoch, že mali svoj vnútorný zámok v poriadku. Navyše ľudia, ktorí sú na svojich zámkoch šťastní, sa odlišujú od tých nešťastných tým, že majú iný prístup k svetu.
Neberú rodinné vzťahy tak ako my, uvedomujú si dynastie. Keď uvažujú o svojom okolí, uvedomujú si, že sú elita, a to znamená zodpovednosť. Je pre nich dôležitá estetika a to, ako vyzerajú. Estetika pritom nie je rozmaznanosť a shopaholizmus, ale spôsob, akým robíme svet krajším.
Majú tiež iný vzťah voči svojmu telu a zdraviu, pretože vedia, že aby stihli všetko, čo si vymysleli, musia mať dobré zdravie a dožiť sa vysokého veku. Tiež platí, že majiteľ zámku, ktorý sa stará o dedinu, bude šťastnejší ako ten, ktorý sa na svojich pozemkoch oplotí a nikoho nepustí dovnútra.
Absolútne vo všetkých prípadoch fungovalo pochopenie svojej úlohy v histórii a s tým spojený záväzok, čo vedie k hlbšiemu vnímaniu zodpovednosti. Na tomto pozadí potom problémy s rekonštrukciou zámku nevyzerajú tak hrozne, nie? Kľúčové je nevnímať zámok ako problém, ale ako výzvu na riešenie.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Eliška Černá.
