Albert Einstein hovorieval, že ak niečo nedokážete vysvetliť jednoducho, pravdepodobne tomu sami nerozumiete. Myslieť by sme na to mali aj v práci – kľúčom k úspešnej komunikácii je práve jednoduchosť. „Výskumy ukázali, že až 60 percent ľudí často nerozumie textom, ktoré im prichádzajú e-mailom, sú na letákoch, v návodoch či pri bezpečnostných pokynoch,“ hovorí psychológ Juraj Végh.
Neprimeranou zložitosťou textov si tak neraz sami komplikujeme život. „Nedosahujeme preto ciele svojej komunikácie, strácame čas či energiu pri vysvetľovaní nedorozumení, ľudia nám môžu prestať dôverovať a odchádzajú,“ vymenúva niektoré dôsledky Juraj Végh, ktorý sa problematike venuje v medzinárodnej spoločnosti Plain Language Europe.
Zložitosť jazyka
Priblížme si trocha teórie. Zložitosť jazyka a textu sa hodnotí na základe Spoločného európskeho referenčného rámca na škále: A1-A2-B1-B2-C1-C2. Pričom A1 je najjednoduchší jazyk, ktorému rozumejú aj ľudia s najnižšou jazykovou úrovňou, C2 je najzložitejší jazyk vedeckých článkov či konferencií. Približne 60 percent ľudí má jazykovú schopnosť na úrovni B1 a nižšiu.
„Ľudia, ktorí vo firmách či organizáciách tvoria texty, majú obvykle jazykovú úroveň C1 a vyššiu,“ hovorí psychológ. „A aj texty, ktoré píšu, majú úroveň C1 až C2. Neprispôsobujú tak zložitosť textu väčšinovému adresátovi, aby mu ten dostatočne porozumel.“
Prečo to robia? Tu je podľa neho pár dôvodov.
Zo zvyku, naučili sa to na školách a v zamestnaniach, zložitosť C1 a vyššia sa od nich skrátka očakávala. Alebo si tým vedome vylepšujú svoj imidž a pocit dôležitosti – zložitým textom sa snažia urobiť dojem. Niekedy tým však len zakrývajú vlastné nedostatočné porozumenie témy.
Psychológ Juraj Végh. Foto: Rudolf Lendel
Prečo písať texty jednoduchšie?
„Existuje však overené a účinné know-how, vďaka ktorému je možné písať texty tak, aby ich zrozumiteľnosť bola na úrovni B1 – teda pochopiteľná pre 95 percent adresátov,“ hovorí Juraj Végh. „Pozostáva z 21 pravidiel, ktorých dodržaním zabezpečíme, aby bol text jednoduchý a zrozumiteľný.“
Základným pravidlom je dosiahnuť, aby sa jazykové schopnosti čitateľa stretli so zodpovedajúcou zložitosťou textu. Dobrou správou je, že podľa výskumov aj ľudia s vyššou jazykovou úrovňou uprednostňujú jednoduchšie texty na úrovni B1. Sú zrozumiteľnejšie, ľahšie sa v nich orientuje a ich čítanie zaberie menej času.
Tu je ukážka niekoľkých pravidiel, ktoré text zjednodušujú:
1. Nepoužívajte metafory ani tzv. idiómy, ustálené obrazné slovné spojenia.
Ľudia s nižšou jazykovou úrovňou ich môžu chápať doslovne a nepochopiť ich zamýšľaný (prenesený) význam.
2. Jednu vec označujte vždy tým istým pojmom.
Nehľadajte synonymá, nesnažte sa o rôznorodosť a pestrosť, čo sa vyžadovalo na hodinách slohu, je nežiaduce pri písaní jednoduchých textov. Môže to čitateľa zmiasť a sťažiť jeho porozumenie.
3. Používajte aktívne vety, v ktorých je jasné, kto čo robí alebo má urobiť.
Napríklad veta „tlačivo musí byť vyplnené“ je pasívne vyjadrenie, v ktorom nie je jednoznačné, kto má tlačivo vyplniť. Aktívna forma znie „tlačivo musíte vyplniť…“
A, samozrejme, nezabúdajme ani na Einsteinov citát zo začiatku článku.