Demografické zmeny už nie sú len témou štatistík. Najväčšia slovenská sieť spotrebných družstiev vidí starnutie populácie priamo vo svojich predajniach. O tom, ako sa mení veková štruktúra zamestnancov, prečo mladí ľudia odchádzajú a aký vplyv má zdravie pracovníkov na fungovanie firmy, hovorí HR riaditeľka COOP Jednoty Lucia Špinerová.
V priemysle na Slovensku pracuje takmer 640-tisíc ľudí. Je to približne štvrtina všetkých pracujúcich v krajine. Podstatná časť z nich však čoskoro dosiahne vek, kedy bude ich potreba zdravotnej starostlivosti výrazne narastať.
Nový Healthcare Financial Sustainability Index ukazuje, že slovenské zdravotníctvo na tento vývoj nie je pripravené. Autori indexu upozorňujú, že ak Slovensko nezačne vnímať zdravotníctvo ako strategickú investíciu, ohrozí tým zdravie ľudí i budúcu konkurencieschopnosť celej ekonomiky.
Nový index porovnáva finančnú udržateľnosť zdravotných systémov v krajinách strednej a východnej Európy. Slovensko v ňom skončilo za Českom, Poľskom aj Estónskom a za poslednú dekádu zaznamenalo najpomalší rast udržateľnosti zdravotníctva v regióne.
Kým Slovensko si polepšilo len takmer o päť bodov, Estónsko o viac ako 26 bodov a Litva o takmer 29 bodov. Výsledky indexu upozorňujú na to, čo to bude znamenať pre zdravotný systém.
Ľudia nad 65 rokov už dnes spotrebúvajú 40 až 50 percent všetkých zdravotných výdavkov, ich hospitalizácie sú dvoj- až trojnásobne vyššie a do roku 2050 budú na jedného seniora pripadať menej ako dvaja pracujúci.
Slováci sa navyše dožívajú v priemere o 3,1 roka menej ako ostatní Európania. Slovensko tak čelí dvojitému tlaku. Pracovná sila sa zmenšuje a zároveň stráca roky produktívneho života.
„Za dôležité považujeme aktívne pristupovať k podpore prevencie a prostredníctvom spolupráce zamestnávateľov a aktérov zdravotného systému pomáhať ľuďom, ktorým záleží na ich zdraví,“ povedala Lucia Špinerová, riaditeľka Kancelárie predsedu a riadenia ľudských zdrojov COOP Jednota Slovensko.
Zamestnanec, ktorý sa stará o svoje zdravie, predstavuje podľa Špinerovej dôležitý pilier nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre celú spoločnosť a štát. Systém spotrebných družstiev COOP Jednota patrí s viac ako 14-tisíc zamestnancami medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku.
V rozhovore sa dočítate:
- Pociťuje COOP Jednota starnutie obyvateľstva?
- Ako dlho ľudia v organizácii pracujú?
- Vďaka čomu sa im podarilo znížiť PN zo 40 na 30 dní za dva roky?
- Pociťuje firma pri nábore zamestnancov regionálne rozdiely?
- Uvedomujú si problém s pracovnou silou na Slovensku
Dnes ste boli na predstavení, veľmi zjednodušene, indexu zdravotníctva. Keď sa naň pozriete z pohľadu zamestnávateľa, prekvapilo vás na ňom niečo?
Neprekvapilo ma, že naša populácia rýchlo starne. Neprekvapili ma ani demografické údaje, ktoré tam boli uvedené. Čo ma však prekvapilo, bolo to, aké množstvo finančných prostriedkov spotrebujú z pohľadu zdravotnej starostlivosti ľudia od určitej vekovej kategórie.
Znamená to niečo pre vás?
Je to impulz zamyslieť sa nad tým, ako s touto situáciou narábať. Z môjho pohľadu je jednoduchšie robiť prevenciu u zdravých ľudí, než následne investovať masívne finančné prostriedky do starostlivosti o ľudí, ktorí o svoje zdravie prichádzajú.
FOTO: Flourish
Samozrejme, že to pociťujeme. Je to logické aj z toho dôvodu, že pre náš systém je typické, že ľudia u nás pracujú dlhodobo. Máme veľa zamestnancov, ktorí u nás začínali ako mladí ľudia a dnes sú z nich päťdesiatnici.
Koľko teda u vás ľudia pracujú?
Mnohí u nás pracujú 10, 15 či 20 rokov. Niektorí začínali hneď po škole a stále sú našimi zamestnancami. Preto ma starnutie zamestnancov neprekvapuje. Je to úplne normálne a prirodzené pre každú firmu. Dôležitejšou otázkou je, ako sa o týchto zamestnancov dokážeme postarať a čo všetko im vieme ponúknuť. Nielen z pohľadu istoty a stability, ale aj z pohľadu odborného a profesionálneho rastu.
Aká je odpoveď na túto otázku?
To je podľa mňa súčasť kvality života človeka. Dôležité je, aby nestagnoval v osobnom rozvoji a mal priestor rásť a rozvíjať sa vo firme. Nemusí to byť nevyhnutne kariérny rast, ale určite osobnostný a profesionálny.
Napriek tomu však problém s demografiou zrejme existuje bez ohľadu na to, že vaši zamestnanci pracujú vo firme dlhodobo. Keď hľadáte nových ľudí a robíte nábor, majú dnes uchádzači v priemere viac rokov ako v minulosti?
Nepovedala by som, že vek je pre našu náborovú politiku rozhodujúci faktor. Oveľa dôležitejšie je pre nás nájsť ľudí, ktorí majú ambíciu zostať a pracovať v regiónoch. Hľadáme ľudí, ktorí preferujú prácu v blízkosti svojho bydliska. To je pre nás najdôležitejšie.
Pociťujete z hľadiska veku nejaké rozdiely?
Z hľadiska veku nepociťujeme výrazné disproporcie. Nemáme prevahu ani starších, ani mladších uchádzačov. Je však logické, že častejšie ide o ľudí okolo tridsiatky alebo starších. Mladí ľudia majú často ambíciu odísť, vyskúšať si prácu v zahraničí, alebo hľadajú iné typy zamestnania, ktoré považujú za atraktívnejšie z pohľadu toho, čo im dokážeme ponúknuť.
V minulosti to tak asi nebolo. Tí ľudia boli prirodzene mladší.
Áno, presne tak.
Hovorili ste, že keďže ľudia zostávajú vo firme dlhé roky, prirodzene starnú. Vidíte to už aj na práceneschopnosti? Spomínali ste, že v minulosti bola priemerná PN 40 dní.
Áno, na konci roka 2024 to bolo 40 dní. V súčasnosti sme na úrovni 30 dní, čo považujem za výrazné zlepšenie.
Vďaka čomu sa to podarilo?
Podarilo sa to vďaka rôznym opatreniam, ktoré jednotlivé subjekty systému v regiónoch prijali.
Čo to znamená?
Môže ísť napríklad o dochádzkové bonusy pre zamestnancov, regeneračné a relaxačné programy či rôzne formy starostlivosti o zdravie. Patrí sem možnosť absolvovať lekárske prehliadky, masáže alebo podobné programy. Samozrejme, rozsah týchto opatrení závisí aj od ekonomickej sily konkrétneho spotrebného družstva, pretože všetky takéto aktivity predstavujú investíciu do ľudí.
Logicky platí, že čím vyššia PN, tým nižšie obchodné marže a zisky. Predpokladám, že si to uvedomovali aj šéfovia jednotlivých družstiev a vedeli, že s tým treba niečo robiť.
Prepojenie medzi ekonomickou a sociálnou stránkou fungovania je u nás veľmi silné. S touto myšlienkou aj témou sa dlhodobo pracuje.
Myslíte si, že sa dá priemerná PN ešte znížiť pod súčasných 30 dní? Alebo je to už hranica, na ktorú sa dá reálne dostať?
To je pomerne náročná otázka. Je to ukazovateľ, ktorý sledujeme, pretože má veľkú vypovedaciu hodnotu. Nie je však našou ambíciou tlačiť ho za každú cenu čo najnižšie. Je prirodzené a logické, že ľudia bývajú chorí. Dosahovať extrémne nízke hodnoty za cenu zdravia zamestnancov by podľa mňa nebolo správne.
Sú oblasti, kde nemáme problém nájsť zamestnancov do predajní, a, naopak, sú lokality, kde sa nám zamestnanci hľadajú oveľa ťažšie. Súvisí to aj s demografickou situáciou v danej lokalite.
COOP Jednota pôsobí v rámci celého Slovenska – od Bratislavy až po Medzilaborce a od Trstenej až po Komárno. Pociťujete regionálne rozdiely?
Áno.
Aké sú to?
Ak sa pozrieme na štandardné údaje Štatistického úradu týkajúce sa demografie, dovolím si povedať, že veková štruktúra našich zamestnancov tomu približne zodpovedá. Najmladších zamestnancov máme na severe Slovenska. Napríklad v COOP Jednote Trstená je priemerný vek zamestnancov približne 43 rokov. Naopak, najstarších zamestnancov máme v COOP Jednote Komárno, kde sa priemerný vek pohybuje na úrovni 50 až 51 rokov.
Jednotnú politiku máme najmä v oblasti náboru. Snažíme sa zabezpečiť dostatok zamestnancov, máme spoločné postupy a procesy, napríklad v oblasti nástupu zamestnancov do práce. V konečnom dôsledku je však výber konkrétneho zamestnanca v kompetencii príslušného spotrebného družstva.
Cítite, že je na Slovensku problém s pracovnou silou ako takou?
V niektorých regiónoch určite áno. Sú oblasti, kde nemáme problém nájsť zamestnancov do predajní, a, naopak, sú lokality, kde sa nám zamestnanci hľadajú oveľa ťažšie. Súvisí to aj s demografickou situáciou v danej lokalite. Nepovedala by som, že je to jediný faktor, ktorý ovplyvňuje obsadenie pracovných miest, ale určite patrí medzi dôvody, pre ktoré máme v niektorých predajniach problém nájsť zamestnancov.
