Hoci v detstve chcel byť archeológom a hľadať dinosaury, napokon vyštudoval elektrotechniku v Londýne. Aktuálne hľadá spôsob, ako by bolo možné znovu použiť batérie do elektromobilov, aby sa nemuseli náročne recyklovať, prípadne aby neskončili na skládke. Martin Opatovský preto zanechal prácu pre jadrové elektrárne v Spojenom kráľovstve a vrátil sa späť na Slovensko, aby túto novú technológiu pomohol uviesť do praxe.
Boom elektriny
V minulom roku stúpol počet nových elektrických alebo hybridných áut na našich cestách o 64, respektíve 80 percent. Celkovo tak na našich cestách jazdí zhruba 6,5-tisíca takto poháňaných vozidiel. Celosvetovo sa v roku 2021 predalo 6,75 milióna elektromobilov. S narastajúcim záujmom o alternatívne pohony sa však ozývajú aj hlasy skeptikov, ktoré upozorňujú na environmentálnu problematiku elektroáut, najmä ich batérií.
Chcel pracovať hneď po škole
Chceli ste byť archeológ, ale nakoniec ste študovali elektrotechniku v Londýne. Čo sa zmenilo?
Archeológom som chcel byť ako dieťa, chcel som vykopávať dinosaury. Dnes to už tak síce nie je, ale je smutné, že ako dospelí sa o dinosaury nezaujímame toľko, ako keď sme boli deti.
Postupne som sa začal profilovať technickým smerom, bavila ma matematika aj fyzika. Keď som sa neskôr nad tým zamýšľal, tak elektrotechnika bola odborom, v ktorom som videl veľký potenciál pre budúcnosť. Bolo to racionálne rozhodnutie.
Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre Londýn? V čom je štúdium tohto odboru v Spojenom kráľovstve prínosnejšie?
Keď som išiel na vysokú školu, v mojej sociálnej bubline bol naratív, že zahraničné univerzity sú lepšie ako slovenské. To znamená, že Londýn bol pre mňa možnosťou číslo jeden. Obzeral som sa aj po našich, respektíve českých školách, ale považoval som ich len za zálohu.
Štúdium na Imperial College London malo pre mňa veľa výhod. Je to medzinárodné prostredie, vďaka ktorému mám známych všade po svete. Univerzita je veľmi dobre napojená na výskum, je jednou z top výskumných inštitúcií na svete. Zároveň je napojená aj na priemysel. Majú dobré konexie s firmami a to bolo pre mňa dôležité, keďže som chcel ísť pracovať hneď po škole.
Kľúčové stáže
Ako môže študent svoje teoretické znalosti už počas štúdia pretaviť do praxe?
V Británii je zaužívaný systém, že študenti majú každé leto nejakú odbornú stáž. Dostal som sa do toho už po prvom ročníku. Funguje tu ekosystém, firmy chodia od septembra, respektíve od októbra, keď študenti nastúpia do školy, robiť nábor priamo na univerzitu. Na Slovensku napríklad tento ekosystém ešte nefunguje.
Druhá vec je, že sú tu všetky stáže platené. V našom regióne je problém, že firmy študentov chcú, ale niekedy im nechcú platiť. Z mojej skúsenosti môžem povedať, že toto bola kľúčová príležitosť, ako prepojiť to, čo som sa učil, s tým, čo som chcel v praxi robiť.
Podarilo sa vám teda hneď po škole v Londýne vhupnúť do pracovného tempa tak, ako ste plánovali?
Áno, skúsil som ešte počas školy nejaké stáže, tak som prišiel na to, čo nemám rád a čo áno. Ešte počas 4. ročníka a zimného trimestra som podpísal zmluvu s firmou, do ktorej som po škole hneď nastúpil. Pracoval som štyri roky vo firme, ktorá robila technický consulting najmä v oblasti jadrových elektrární.
Ktoré skúsenosti vám „nesadli“, keď ste pracovali v jadrových elektrárňach?
Vývoj softvéru. Zistil som, že ma nebaví prísť ráno do práce, zapnúť vývojové prostredie, písať kód, potom ísť na obed, vypiť kávu a pokračovať. Nebavilo ma to a zistil som, že ma baví viac hardvér, tak som sa postupne priklonil k energetike.
V tomto odvetví som dostal dobrú príležitosť v technickom consultingu. V Británii je consulting v energetike pomerne rozvinutý. Pracoval som vo firme, ktorá bola v odvetví už niekoľko desaťročí, takže bolo pomerne nalinkované, čo človek robí a ako kariérne postupuje. Mám pocit, že na Slovensku má ešte človek viac možností a silu veci formovať. A to je zaujímavé.
Brexit a plány na návrat
Kedy prišiel ten zlom a vy ste si povedali, že je čas sa vrátiť domov? Bolo to plánované?
Rodilo sa to postupne. Do Británie som išiel s tým, že sa v strednodobom horizonte chcem vrátiť späť na Slovensko. Vždy som to mal v sebe. Následne to bola zmes faktorov. Jedným z nich bol brexit a s tým súvisiaca zmena nálady nás Európanov, ktorí sme žili v Británii.
Našiel som si aj slovenskú priateľku a zistil som, že sa presúvam do inej fázy svojho života. Som viac dospelý, chcel som sa vrátiť domov, keďže na Slovensku mám stále viac konexií, väčšie siete, celá moja rodina tu žije.
Prečo práve rodné mesto Dubnica nad Váhom, respektíve spoločnosť ZTS VV?
Bola to náhoda. Nezačal som v ZTS VV pracovať ihneď po príchode na Slovensko. Pracoval som pre firmu, ktorá patrí do spoločného holdingu na pozícii konzultanta so zameraním na batériové systémy. Potom mi môj šéf Stanislav Králik ponúkol prácu na tomto projekte. To, že je to v mojom rodnom meste, je náhoda, rovnako aj to, že sa v tomto závode svojho času zoznámili aj moji rodičia.
Čo na to povedali, keď ste sa tam nakoniec zamestnali?
(Smiech) Pochopiteľne, všetci sa smejú. Keď som sa postupne stretával s rodinou a kamarátmi a povedal som im, že som sa vrátil na Slovensko, aby som robil v ZTS VV v Dubnici, tak všetci neveriacky krútili hlavou. Je to ale dobrá historka.
Vyhadzujú sa funkčné batérie
V čom teda spočíva projekt regenerácie použitých akumulátorov z elektromobilov?
Elektromobily potrebujú batérie. Tie sú pomerne veľké a komplikované, technologicky vyspelé. Avšak pre svoje špecifiká a to, ako sa používajú v elektromobiloch, majú obmedzenú životnosť.
Elektromobil má napríklad ako nový dojazd 500 kilometrov, s opotrebovaním batérie klesá jej kapacita napríklad o 20 percent a dojazd sa zrazu zníži na 400 kilometrov. Vtedy nastane problém a batéria sa vyhadzuje. Skončí na skládke alebo u recyklátora. Ako taká však nie je nefunkčná. Vtedy sa do procesu zapájame my.
Projekt, na ktorom pracuje Martin Opatovský, patrí k svetovým unikátom. Foto: archív Martina Opatovského
Ako konkrétne?
Batériu z elektromobilu rozoberieme, vyhodnotíme, v akom stave je, zregenerujeme a znovu poskladáme do batérie na stacionárne účely. Vytvárame teda batérie na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Napríklad ak máte panely, ktoré vyrábajú fotovoltickú energiu, ktorej cez deň vyrobia viac, ako spotrebujete, tak si ju uložíte do baterky a môžete využiť neskôr.
Aká je vaša úloha pri tomto projekte?
To je trochu zložitejšie. Pracujem ako zástupca technického manažéra pre automatizáciu a procesný inžiniering. Mojou úlohou je spolupracovať s výskumnými partnermi, aby sme vyvinuli a vyskúmali základné technológie, ktoré budeme používať v procese spracovania a regenerácie batérií.
Pionieri v regenerácii
Prečo vás tento projekt zaujal?
Je to technicky veľmi zaujímavé samo osebe. Ide o prevratnú technológiu. Batérie neregeneruje nikto na svete, kým úložiská batérií druhého života buduje len niekoľko firiem v Európe.
Naozaj nikto nepracuje na rovnakom projekte?
Osobne neviem o nikom. Možno to robí niekto doma v garáži, nadnesene povedané, ale z našich interných prieskumov vyplynulo, že žiadna firma sa tomu profesionálne nevenuje. Už to samotné je teda vzrušujúce. Budujeme technológiu, ktorú nikto iný nemá.
Na druhej strane je však logické to robiť a vidíme v tom obrovský potenciál. Ako som už hovoril, uzatvárame životný cyklus batérie, pomáhame ho meniť z lineárneho na cirkulárny. Batérie po použití predstavujú obrovskú ekologickú a ekonomickú záťaž, pretože ju vyhodíme alebo zrecyklujeme. Ale my ju ideme znovu použiť. Využijeme zostatkovú energetickú hodnotu, ktorú má, a vieme ju z nej ešte vyťažiť.
V akom štádiu je dnes projekt?
Zatiaľ v ranom. Rozbiehame spolupráce s univerzitami, našimi výskumnými partnermi a rovnako budujeme náš tím výskumníkov, vývojárov a inžinierov. Do piatich rokov by sme chceli mať vyvinutú technológiu, prototypy a kompletné plány na vybudovanie závodu na spracovanie batérií.
Sklad energie
Ako si laik môže predstaviť ich využitie?
Keď batériu zregenerujeme, vytvoríme z nej „novú“, z ktorej potom naša partnerská spoločnosť Energo-Aqua vytvorí úložiská energie. Naše projekty veľmi úzko súvisia. Úložiská nájdu uplatnenie v energetike, jedným z hlavných zámerov je podpora obnoviteľnej energie.
Ako som už spomínal, niekedy jednoducho obnoviteľné zdroje energie vyprodukujú viac energie, ako dokážeme spotrebovať. A to je bod, kedy potrebujeme veľké batériové úložiská, do ktorých energiu uložíme a využijeme neskôr, bude to niečo ako „sklad“.
Existujú aj iné spôsoby, ako sa dá energia využiť. Napríklad na podporu siete, ale to by sme už išli do technických detailov. V energetike však má toto riešenie pomerne široké uplatnenie.
Prečo sa do neho ZTS VV v spolupráci s firmou Energo-Aqua pustil? Výrobca elektromobilov u nás nepôsobí…
Nie sme závislí od toho, či na Slovensku je alebo nie je výrobca elektromobilov. Pretože v podstate potrebujeme, len aby sa tu elektromobily používali, alebo aby sa používali v stredoeurópskom regióne.
Našou vstupnou surovinou sú už použité batérie, takže sú pre nás dôležité elektromobily, ktoré už jazdia po našich cestách. Keď sa ich životnosť skončí, zoberieme si ich. Nezáleží na tom, kde bol daný elektromobil vyrobený.
Ako vaše aktivity súvisia so spúšťaním výroby batérií od firmy Inobat?
S Inobat máme len voľné prepojenie. Pôsobíme v rovnakom odvetví. Oni aj my sme boli podporení z toho istého mechanizmu IPCEI (program EÚ na podporu dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, pozn. red.). Rovnako sme spolu s nimi v rovnakých profesijných organizáciách ako v Slovenskej batériovej aliancii.
Ale fungujú v inej časti životného cyklu. V podstate vyvíjajú batérie a technológiu, oni ich budú uvádzať na trh ako nové kusy a produkty do elektromobilov. My sme na opačnom konci, kde ich budeme použité odoberať a znovu spracovávať, aby sme ich vrátili späť do obehu ako stacionárne úložiská energie.
Zložitá a najmä drahá recyklácia
Skeptici tvrdia, že elektroautá nie sú ekologické práve preto, že recyklácia batérií je takmer nemožná. Prečo je to také náročné?
Do istej miery s týmito skeptikmi musíme súhlasiť. Je to dôvod, prečo aj tento projekt robíme. Ideme environmentálnu záťaž znižovať, pretože dávame batériám nový život. Dôvod, prečo je ťažké ich recyklovať, je, že sú to high tech výrobky, obsahujú zmes rôznych materiálov, ktoré je náročné od seba oddeliť a vyseparovať tak, aby sa dali znovu použiť.
Je to ekonomicky nákladné a technologicky náročné. Preto sa to v súčasnosti veľmi nerobí. Naším riešením teda chceme znížiť tlak na samotnú recykláciu, pretože sa batéria nevyhodí hneď, ale napríklad o desať rokov neskôr, keď je veľmi reálne, že technológie budú vyvinutejšie a budeme z nich vedieť recyklovať viac.
Nechcú si automobilky radšej vyrábať in-house riešenia tohto problému?
Automobilky istý druh úložísk začínajú riešiť in-house, ale nerobia to sami. Vždy majú technologického partnera. Automobilky vedia, ako vyrábať autá. Možno majú zdroje, ktoré by vedeli investovať do výskumu týchto technológií, ale bolo by to pre nich náročné.
Je to úplne prirodzené, každá firma sa špecializuje na rôzne veci. My sa špecializujeme na vývoj týchto technológií. Nečakáme, že automobilky sa do toho masovo pustia sami, pretože je to špecifická oblasť a priestor na trhu, ktorý zapĺňame my. Samozrejme, budeme chcieť spolupracovať s automobilkami, budeme im vedieť ponúknuť presne túto výhodu, že ich odbremeníme od ekologickej záťaže.
Čo výrobcovia obnoviteľnej energie a ich potenciálne konkurenčné riešenia?
Je to podobné ako v prípade automobiliek. Výrobcovia energie vedia, ako ju vyrábať, kam umiestňovať turbíny a solárne panely, ako ich napojiť do siete. Aj keď to vie aj naša partnerská spoločnosť Energo-Aqua, ale zasa je to skupina firiem, ktorá existuje v nejakom segmente trhu a pravdepodobne nemajú zdroje, či už finančné alebo ľudské know how, aby vybudovali riešenie ako my. Je to časť trhu, ktorá je zložitá, preto sa na ňu treba špecializovať.
Domáce úložiská
Kde je budúcnosť vášho riešenia? Kam sa dá rozšíriť?
To, že dnes vyrobíme viac obnoviteľnej energie ako sa spotrebuje, je úplne normálne. Najmä so solárnou energiou, keďže slnko svieti naobed a my potrebujeme svietiť večer. Tak funguje systém.
Tým, že ako spoločnosť globálne prechádzame na obnoviteľné zdroje energie, tak to spôsobuje problémy v distribučnej sieti, ktorá bola koncipovaná v 20. storočí. Presne preto potrebujeme nové technológie a nové riešenia, ako batériové úložiská, ktoré túto nespotrebovanú energiu uložia.
Zaujímavá oblasť sú aj aplikácie pre domácnosti. Napríklad ak má niekto doma fotovoltické panely, tak doma môže mať v pivnici baterku.
Uvažujete nad návratom späť do zahraničia, keď sa projekt podarí dokončiť?
Všetko závisí od príležitostí, kde sú a aké sú. Myslím si, že keď túto technológiu u nás rozvinieme, vybudujeme závod na revitalizáciu batérií, tak to so sebou prinesie ďalší sieťový efekt a bude ho treba využiť, takže na zahraničie to veľmi nevidím.
Kto je Martin Opatovský
Zástupca technického manažéra ZTS VV. V Spojenom kráľovstve vyštudoval v roku 2017 elektrotechniku na Imperial College London. Už počas štúdií pracoval v Jaguar Land Rover. Po skončení štúdií bol členom inžinierskeho tímu v spoločnosti Atkins, kde pracoval na projektoch v britských jadrových elektrárňach a v nemeckom sklade strategických ropných zásob.
Po návrate na Slovensko v roku 2021 ho zaujal projekt regenerácie použitých akumulátorov z elektromobilov a prijal ponuku pracovať v ZTS VV.
