Zvládnutie energetickej krízy bude jednou z najväčších výziev v budúcom roku. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v pléne Národnej rady SR, kde predniesla správu o stave republiky.
„Slovensko veľmi úspešne diverzifikovalo dodávky energií a bezprostredný nedostatok nám počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny nehrozí. Dochádza k výrazným úsporám energií,“ povedala prezidentka.
„Prenos vysokých cien z európskych trhov do maloobchodných cien pre našich spotrebiteľov a firmy by však bez kompenzačných opatrení viedol ku kolapsu hospodárstva a sociálneho zmieru. Je dobré, že vláda predstavila schému podpory pre podnikateľov a dokončuje podporu pre domácnosti.“
Príležitosť na zmenu
Napriek tomu podľa jej slov niektoré domácnosti budú aj po týchto kompenzáciách ohrozené existenčnou chudobou. Za správne by považovala pomôcť týmto skupinám prekonať krízu prostredníctvom cielenej podpory. Pripomenula napríklad návrh na riešenie v podobe príspevku na bývanie. „Ten dorovnáva najviac zasiahnutým domácnostiam príjem v prípade, že ich náklady na bývanie prekročia únosnú mieru,“ ozrejmila.
Energetickú krízu však považuje aj za príležitosť, aby sme z dlhodobejšieho hľadiska využívali stále viac obnoviteľné zdroje. Hovorí o posilňovaní našej nezávislosti, sebestačnosti či k napĺňaniu klimatických cieľov.
„Ako sme sa mohli presvedčiť v horúčavách a nedostatku vody počas tohto leta, je evidentné, že globálne javy ako zmena klímy, úbytok biodiverzity či zhoršovanie životného prostredia sa nás dotýkajú priamo a bezprostredne,“ podčiarkla.
Apeluje na súčasných politikov, že práve oni sú generáciou tých, ktorých kroky budú rozhodujúce pre kvalitu života ďalších generácií na našej planéte. Je presvedčená, že problém ochrany klímy by mal byť plnohodnotnou témou politických strán.
Vo všetkých krajoch
Zuzana Čaputová v správe o stave republiky tiež upozornila na rastúce nerovnosti a prehlbujúcu sa chudobu. Ako uviedla, počet ľudí ohrozených chudobou narástol na asi 660-tisíc. Pomoc vlády podľa nej na začiatku prichádzala neskoro a v nízkych sumách. Zdôraznila, že v chudobnej spoločnosti sa zvyšuje nespokojnosť a sociálne napätie, čo môže viesť k radikalizácii. Pri hľadaní riešení kríz treba podľa nej myslieť viac aj na vplyv na ženy.
„V riziku chudoby sa u nás ocitá každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov a každá tretia domácnosť rodín s troma a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa,“ pripomenula prezidentka s tým, že po prvý raz narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch.
Chudoba radikalizuje
Chudobná spoločnosť môže byť podľa prezidentky nesúdržná a frustrovaná, narastá v nej nespokojnosť a zvyšuje sa sociálne napätie. To môže viesť až k destabilizácii a postupnej radikalizácii spoločnosti. „Dôsledky chudoby a ich odstraňovanie sú pre štát oveľa drahšie ako preventívne opatrenia,“ upozornila.
Pomoc vlády podľa nej na začiatku prichádzala neskoro a v nízkych sumách. „Ďalšie rozhodnutia vlády síce situáciu viacerých domácností a rodín zlepšili, ale mnoho ľudí, ktorí v dôsledku zdražovania najviac strádajú, nedostávajú pomoc v dostatočnej miere,“ upozornila hlava štátu. Spomenula príklady tých, ktorí si nemôžu uplatniť napríklad daňový bonus z protiinflačného balíčka či rodičovský dôchodok.
Ženy sú podľa prezidentky na Slovensku stále v ekonomicky slabšej pozícii, a tak dosahy energetickej krízy a inflácie cítia výraznejšie vzhľadom na ich nižšie platy aj nižšie dôchodky. „Ženy sú na čele približne 90 percent jednorodičovských rodín, ktoré sú najviac postihnuté chudobou,“ zdôraznila. Myslí si preto, že ako spoločnosť musíme pri hľadaní riešení kríz myslieť viac aj na dosahy na ženy.
Prehra všetkých
Prezidentka sa vyjadrila aj k prípadnému rozpočtovému provizóriu. Označila ho za prehru všetkých. Hlava štátu dúfa v rozumný kompromis vo vzťahu k vecným a opodstatneným výhradám voči návrhu rozpočtu.
„Vláda doteraz nedeklarovala spôsob, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy, keďže na rok 2022 sa predpokladá hodnota dlhu nad úrovňou piateho pásma dlhovej brzdy. Ani dnes, len pár dní pred hlasovaním o rozpočte, nie je zrejmé ani to, či v dôsledku jeho schválenia neprídeme o financie z Plánu obnovy,“ podotkla hlava štátu.
„Preto dúfam, že rozumný kompromis vo vzťahu k vecným a mnohokrát opodstatneným výhradám voči návrhu rozpočtu, prinesie pre jeho schválenie potrebnú podporu,“ vyhlásila.
Pozitívne zmeny
Prezidentka však ocenila niektoré pozitívne výsledky vlády Eduarda Hegera. Napríklad schválenie reformy vysokého školstva, súdnictva, verejného obstarávania, národných parkov, stratégiu dlhodobej starostlivosti či prijatie dvoch balíkov opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.
Pozitívny obrat nastal podľa nej v oblasti vymožiteľnosti práva a boja proti korupcii. Vyzdvihla Plán obnovy. Za kvalitný označila tím na Úrade vlády, ktorý riadi a koordinuje reformy a investície tohto projektu. Tieto zmeny sú podľa nej kroky správnym smerom.
Dodala, že v roku 2021 sa načas zlepšila aj udržateľnosť financií. „V súčasnosti však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opäť zaradila tento ukazovateľ do pásma vysokého rizika,“ podotkla. Poukázala na vyjadrenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej bol štátny rozpočet zostavený realisticky len pre najbližší rok a konsolidačná stratégia chýba už tretí rok po sebe.