9. novembra 2021

Rast platov na Slovensku zaostáva za ostatnými krajinami regiónu. Kým v roku 2000 boli čisté nominálne mzdy Slovákov spolu s Čechmi po Slovincoch druhé najvyššie, v súčasnosti patria medzi najnižšie.

Slovákom tak za posledných 20 rokov rástli v porovnaní s Českom, Poľskom, Maďarskom, Slovinskom, Lotyšskom, Litvou, Estónskom mzdy najpomalšie. Vyplýva to z aktuálnej štúdie Centra pre verejnú politiku (CVP), ktorá porovnáva úspešnosť transformácie postkomunistických krajín z hľadiska rastu platov po roku 2000.

CVP porovnávalo päť modelových kategórií:

  • vývoj príjmov bezdetného človeka s nízkym platom na úrovni 50 % priemeru,
  • bezdetného človeka s priemerným platom,
  • štvorčlennej domácnosti s dvoma deťmi s jediným príjmom na úrovni 100 % priemeru,
  • rovnakej domácnosti s druhým príjmom na úrovni 67 % priemeru,
  • a štvorčlennej domácnosti, kde majú obaja rodičia príjem na úrovni 100 % priemeru.

K základným zisteniam štúdie patrí, že cena práce Slovákov v kategórii jednočlenné domácnosti patrí medzi mierne nadpriemerné, ale pri štvorčlenných domácnostiach už medzi najnižšie. Mladí Slováci tak podľa štúdie zarábajú relatívne podobne ako ich kolegovia v porovnávaných krajinách, ale starší, s rodinami, menej.

Za 20 rokov o 900 eur

Priemerná slovenská rodina s dvoma príjmami mala v roku 2000 čistý príjem na úrovni necelých 600 eur a radila sa tak spolu s Českom na druhé miesto v porovnávaných krajinách. V roku 2020 to bolo necelých 1500 eur.

Reklama

Podobný príjem mali rodiny v Litve, Lotyšsku, Poľsku a Maďarsku, ktoré sa tak na Slovensko dotiahli, výrazne vyšší bol v Česku, Slovinsku a Estónsku. Vysoký základ v roku 2000 však mohol byť podľa autorov ovplyvnený efektom prepočtu nesprávnymi výmennými kurzmi.

Slováci zároveň dostávajú nižšie rodinné prídavky ako občania vo väčšine ostatných krajín regiónu. Rodinné prídavky dosahovali v roku 2020 od 44 eur mesačne v Lotyšsku po 491 eur v Rakúsku.

Česko a Slovensko však využívajú daňový bonus a samotné rodinné prídavky preto podľa autorov štúdie nevypovedajú o skutočnej finančnej podpore rodinnej politiky.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?