31. augusta 2021

V novej epizóde podcastovej série Nevyhorení sme sa rozprávali so psychológom Jurajom Holdošom o tom, ako vplývajú obrazovky na náš mozog a duševné zdravie. Odkiaľ prichádza tá nutkavá potreba siahať po telefóne a ako to ovplyvňuje naše duševné zdravie? Prečo neustále pribúda osamelých ľudí napriek technológiám, ktoré nám umožňujú zostať v spojení viac než kedykoľvek predtým?

Prihláste sa na odber podcastu zadarmo: Apple | Google | Spotify

„Vždy keď som prišiel z práce domov, nedokázal som odložiť svoj mobil, aj keď som mal dve malé deti, ktoré potrebovali lásku a pozornosť. No ja som stál v špajze a písal som e-mail alebo si prezeral Pinterest. Vravel som si, aké je to ironické. Cez deň tvorím v práci niečo, čomu potom sám podľahnem. Jednoducho som si nemohol pomôcť.“ Toto je citát Tima Kendella, ktorý v minulosti pôsobil na vysokých pozíciách vo Facebooku a v Pintereste. No asi nie je jediný, ktorý sa stretol s podobným správaním. Odkiaľ vlastne prichádza tá nutkavá potreba siahať po mobilných zariadeniach? Čím sú pre nás také lákavé?

Mobilný telefón je úžasné zariadenie, ktoré pre nás robí strašne veľa vecí a my si to ani neuvedomujeme. Od navigácie a prehrávača cez video, komunikačné zariadenie… Je to jednoducho skvelá vec na používanie a veľmi nám uľahčuje život.

Reklama

Keď ho používame často, tak si naň navykneme. Dnes už môžeme povedať, že mobil je predĺženie nášho sluchu, čuchu, chutí, mozgu vo všetkých smeroch. Akýsi „update“ týchto zmyslových orgánov a je to pre nás natoľko príjemné, že ho používame.

Rýchla odmena

Ako funguje náš mozog, keď sme na telefóne? 

Náš mozog vyhľadáva nové a zaujímavé podnety. Máme to zrejme zdedené a je to pre nás prirodzené. No a napríklad na Facebooku, alebo celkovo na sociálnych sieťach, keď vidíme, že dostaneme lajk, je to pre mozog odmena, na ktorú si veľmi rýchlo zvykne. Keďže ju dostávame veľmi často a pravidelne, mozog si na ňu navykne a vyžaduje ju.

Žiada ju aj vtedy, keď ju nedostáva, vtedy sa väčšinou cítime nepríjemne a rozmýšľame nad tým, že by sme niečo asi mali spraviť. Mobil nás teda stále ťahá k tomu, aby sme ho kontrolovali. Podobne fungujú aj hry, takisto pornografia a v podstate všetky veci na internete, ktoré nám ponúkajú veľa malých odmien, často a bez nejakej veľkej námahy.

Hrá tam úlohu aj dopamín?

Áno, je to taký dopamínový systém, no je to trošku zložitejšie na vysvetlenie. Centrum odmeny funguje v našom živote veľmi dobre, napríklad, keď sa na vysokej škole učíme dlho na skúšku, potíme sa pri tom, bojíme sa, venujeme tomu veľa energie. Nakoniec tú skúšku spravíme, a sme šťastní, vyplaví sa nám hormón a my sme dostali svoju odmenu. Je to prirodzené.

No internet, respektíve niektoré jeho časti, sú nebezpečné v tom, že tú odmenu ponúkajú akoby lusknutím prstu, ihneď. Nádherne to vidno v pornografii, že to, čomu človek venuje v bežnom živote nemalé úsilie, príde ihneď. Podobne je to pri sociálnych sieťach, lajkoch, followeroch…

Juraj Holdoš je psychológ a výskumník so zameraním na internetovú závislosť. Foto: archív respondenta

Mozog sa nestihol prispôsobiť

Systém odmeňovania v mozgu údajne neaktivuje samotná správa, ale jej očakávanie. Teda hladina dopamínu je vyššia vtedy, keď nám príde notifikácia o novej správe, a nie keď si ju prečítame. Ako to vlastne funguje?

Áno, my ľudia sme nastavení na to nové a na očakávanie. Mozog si žije akoby vo svojej vlastnej realite a zameriava sa na to, že sa napríklad na niečo tešíme. Evolúcia nás zrejme vybavila na spoznávanie nových vecí.

Čiže hrá úlohu aj to, ako mozog fungoval niekedy v minulosti a nestihol sa úplne prispôsobiť?

Je to tak. Pekne to vidno aj na jedle. Stovky tisícov rokov sme ako druh mali nedostatok jedla, a tak nám prirodzene chutí všetko, čo je nezdravé a obsahuje veľa kalórií. Jedla dnes už máme síce dostatok, ale náš mozog sa ešte vôbec nezmenil, stále sa potrebuje zásobovať. Podobne je to aj s internetom, ktorý tu je pár rokov. No určite je za tým ešte množstvo ďalších vecí, ktoré do toho vstupujú.

Obchodovanie s pozornosťou

Akú úlohu zohrávajú spoločnosti, ktoré produkujú aplikácie a sociálne siete? 

Podľa mňa zásadnú. Sú to komerčné firmy, ktoré väčšinou žijú z reklamy. T je zaujímavá vtedy, keď jej človek venuje pozornosť. Využívajú teda svoje know-how a obchodujú s našou pozornosťou a dátami.

Preto je pre nich dôležité, aby nás pritiahli do priestoru sociálnych sietí a čo najdlhšie nás tam udržali. Firmy, ktoré vyvíjajú aplikácie, majú celé oddelenia výskumníkov, ktorí testujú, čo bude fungovať lepšie a čo pritiahne používateľa na dlhší čas.

Majú obrovské dáta a vedia o našich návykoch, o ktorých ani my netušíme, že ich máme. Potom ich predávajú ďalej. A z tohto v podstate žijú.

Sú tam zamestnaní ľudia, ktorí sú špičky vo svojom odbore a vedia, čo je pre mozog zaujímavé, aký čas to bude trvať. Všetko sa to skúma na svetovej úrovni. Tieto firmy to potom využívajú.

Reklama

Sean Parker, bývalý výkonný riaditeľ Facebooku, povedal: ,,Ako získať čo najviac vášho času a sústredenej pozornosti? Rozhodli sme sa zneužiť zraniteľnosť ľudskej psychológie. Poskytneme vám malú dávku dopamínu.“ To je vlastne aj to, o čom sme sa rozprávali. Aké sú tie triky, ktoré využívajú technologické firmy?

Nie je to jedna zázračná vec, ktorá funguje, ale množstvo malých vecí, napríklad časovanie, kedy sa čo uverejňuje a akým spôsobom, kedy sa mi čo zobrazuje vo feede. Všetky tieto veci sú načasované, aby vzbudili našu pozornosť.

Pracuje sa tu s odmenou, ktorá je v rôznej podobe. Napríklad, že mi niekto niečo olajkoval, prišla mi notifikácia… Často nám to rozbije našu pozornosť, ktorú sme mali zameranú trebárs na prácu, no odrazu sa zaujímame o niečo iné. Nakoniec, zistilo sa, že stačí mať mobil položený na stole a máme horšiu pozornosť, ako keby bol schovaný v šuplíku.

Tiež spôsob, akým sa vyberá obsah, aby bol pre nás najatraktívnejší. Asi všetci máme skúsenosť s tým, že si niečo pozeráme na nete a zrazu vidíme množstvo podobných vecí na sieťach, v reklame, v Googli. Tých trikov je veľa.

Na čo si dať pozor?

Mňa napríklad zaujalo, keď som čítala, že Snapchat sa snažil vytvoriť vzhľad hracieho automatu. Nové správy a fotografie sa zobrazujú vďaka pohybu smerom nadol na obrazovke a ďalší obsah sa zobrazí až o niekoľko sekúnd, čo pripomína čakanie na tri rovnaké symboly na hracom automate. V dôsledku toho sa aktivuje túžba mozgu po nepredvídateľnom výsledku či podnete. Alebo to, že sociálne siete aktivujú systém odmeňovania tak, že napríklad lajky nepribúdajú v čase, keď ľudia olajkujú foto, ale Instagram a Facebook čakajú, aby vystihli najlepší moment v aktivácii systému odmeňovania. Stimulácie dávkujú s určitým časovým odstupom.

Áno. Je to síce ich regulárne podnikanie, ale na druhej strane, je dobré vedieť, že sa takto hrajú s našimi slabosťami a tým, že človek je nejako nastavený. Tá psychológia funguje, často je to  manipulácia. Čiže sa dá povedať, že „hackli“ náš mozog. No a z časti celkom dobre, lebo sú to najbohatšie firmy na svete.

Načo by sme si teda mali dávať pozor pri využívaní aplikácií alebo aj celkovo na internete?

To je veľmi dobrá otázka a bolo by to na veľkú odmenu, keby sme to vedeli presne. Takto mi hneď napadne, že notifikácie sú veľké zlo. Chvíľku to totiž trvá, kým sa do niečoho zahĺbime a pracujeme na tom. Tie notifikácie nám to veľmi rozhodia.

Takže, ak by sme sa mali pred niečím chrániť a ak mám spomenúť nejaký prvý „hack“, tak zrušiť čo najviac notifikácií, aby sme tie veci nevideli hneď. Môžeme si to pozrieť večer alebo počas prestávky… Všetko sa to dá nastaviť, len na to treba chvíľku času.

Závislosť od internetu

Často v rozhovoroch spomínate, že je veľmi dôležité pátrať po dôvodoch toho, prečo sme na internete. Najmä vtedy, keď tam trávime veľa času. Prečo je to dôležité? A aké zvyčajne bývajú tie spúšťače? 

Táto téma je spojená s liečbou závislostí. Pri závislosti sa skúma, aké sú spúšťače, lebo potom musíme pracovať priamo s nimi. Pre mnoho ľudí to môže byť únik z reality, sú frustrovaní z reálnych vzťahov a v realite sociálnych sietí alebo hier, pornografie, nakupovania, sa cítia bezpečnejšie.

Môže to byť únik, alebo aj nuda. Na internete tá nuda nehrozí, pretože obsah neustále pribúda. Mnohí teoretici vravia, že v dôsledku technológií sme sa zabudli nudiť a že pre vývin detského mozgu je dôležité aj nerobiť nič, len sa povaľovať. Ale toto už teraz skoro nikto nerobí.

Internet môže byť aj únikom od druhých ľudí. Môže to byť však aj hľadanie druhých. Spúšťačom môže byť aj návyk, že ráno stávame a ako prvé zapíname telefón, alebo si ho zapíname vždy pri jedle. To už môže tie spúšťače posilňovať.

Náš mozog nie je zostrojený na multitasking

Keď sme pri návyku, nemusí hneď znamenať, že je človek závislý, keď napríklad pozerá seriál a automaticky berie do ruky telefón a „scrolluje“? Nezaujíma ho obsah telefónu, ale je naučený to robiť.

Je to návyk, ale nie veľmi dobrý. Jeden z „hackov“, ktorý sa spomína v literatúre je, aby sme sa učili robiť jednu vec sústredene. Počúvať hudbu, pozerať video, hrať sa, rozprávať sa a nerobiť pri tom množstvo iných vecí.

Táto doba nás tlačí do multitaskingu, ale náš mozog na to nie je zostrojený. Nedá sa skákať z jednej veci na druhú a prepínať svoju pozornosť. No je pre nás typické, že si niečo pozeráme na nete a popritom pracujeme, alebo máme niečo pustené, prípadne komunikujeme.

A potom sa študenti čudujú, že im nejde učenie, veď sa pripravovali celý deň, ale popritom mali zapnutú hudbu, písali si a podobne. Takže to je prirodzené, že to nepôjde tak poriadne.

Ako vzniká závislosť?

Je to vlastne taký paradox, že my ľudia nie sme zostrojení na to, aby sme multitaskovali, ale zároveň nás k tomu mozog dopamínom motivuje.

Áno, je to také vzrušenie, keď robíme viacero vecí naraz a zvyšuje to nabudenie.

Ako vlastne vzniká závislosť?

Hovorili sme už o mozgu, systéme odmeny, dopamíne a ďalších hormónoch. No a po istom čase sa vzbudí návyk, ktorý spôsobí, že náš mozog tú aktivitu vyžaduje. Dobrou paralelou je užívanie psychoaktívnych látok. Keď človek dostáva drogu, tak si na ňu telo zvykne a keď ju nedostane, tak ju vyžaduje, lebo on ju vlastne zapracoval do svojho metabolizmu.

Uvádza sa, že keď je takéto správanie prítomné 12 mesiacov, môžeme hovoriť o probléme. Existuje 6 znakov závislosti, ktoré tu musia byť prítomné.

Znaky závislosti

Šesť základných znakov závislosti:

1. Významnosť aktivity v živote.

Nastáva vtedy, keď sa aktivita, napríklad používanie mobilného zariadenia, stane centrom života danej osoby. „Napríklad myslí na používanie mobilu hneď po prebudení a s mobilom aj zaspáva, cíti neustálu túžbu kontrolovať mobil a notifikácie. Väčšinu aktivít počas dňa zameriava na to, aby mohol mobil používať čo najskôr a čo najdlhšie,“ menuje odborník.

2. Zmena nálad prostredníctvom mobilného zariadenia.

Takýto človek používa mobil na to, aby manažoval svoju náladu. „Napríklad sa cíti smutne, znudene alebo podráždene, a keď sa pripojí do siete , zlepší sa mu nálada,“ vraví a dodáva, že ľudia často používajú mobil ako chvíľkový únik pred ťažkosťami v reálnom svete.

3. Zvyšujúca sa tolerancia.

Na dosiahnutie pôvodného efektu, napríklad uvoľnenia sa či zabavenia sa, musí človek stále zvyšovať dávky času stráveného s mobilom, objasňuje Holdoš.

4. Abstinenčné príznaky.

Ide o nepríjemné pocity alebo fyzické dôsledky pri náhlom znížení alebo prerušení konkrétnej aktivity. V prípade mobilu majú podľa odborníka zväčša podobu nepokoja, podráždenosti, nervozity, zúrivosti, ale tiež smútku.

5. Narastajúce konflikty.

Ide o konflikty spojené s nadmerným používaním mobilu. Buď ide o konflikty s druhými ľuďmi, alebo ide o vnútorný konflikt so sebou samým. „Na jednej strane viem, že mám robiť inú aktivitu, ale na druhej strane mám nutkavú túžbu používať mobil,“ vysvetľuje Holdoš.

6. Výskyt relapsov.

Holdoš to opisuje ako správanie sa, pri ktorom má človek tendenciu opakovať pôvodné vzorce neželaného správania sa na rovnakej alebo vyššej úrovni. Napríklad si viackrát zruší profil na sieti alebo účet v hre, ale po istej dobe sa k nim znovu vráti a založí nové účty, pričom aplikácie používa ešte intenzívnejšie.

Vplyv na dušené zdravie

Akí sú ľudia, ktorí majú väčšiu tendenciu spadnúť do nadužívania? 

Ide hlavne o mladých ľudí a deti, ktoré majú problém s impulzivitou, ťažko sa im tie impulzy kontrolujú, majú problém s pozornosťou, hyperaktivitou…

Potom je to časté u dospelých, ktorí majú tendenciu aj k iným závislostiam, sú úzkostní, depresívni. Keď sú títo ľudia vystavení internetu, tak závislosť môže vzniknúť rýchlejšie a byť silnejšia.

Ako vlastne vplývajú mobilné zariadenia a vo všeobecnosti technológie na naše duševné zdravie? 

Je to veľmi široká otázka a nedá sa na ňu jednoducho odpovedať. V takomto podcaste by sa žiadalo povedať, že veľmi zle, ale ja si to úplne nemyslím. Môže to byť od pozitívneho, neutrálneho až k negatívnemu vplyvu. Ide o spôsob, akým ich využívame, na čo ich používame…

Skúsme sa pozrieť napríklad na pocit osamelosti. Je tam nejaký súvis medzi časom stráveným online a medzi pocitom osamelosti? Existujú výskumy? 

Áno, sú viaceré výskumy, ktoré hovoria, že nadmerné používanie môže vplývať na pocit osamelosti. Na druhej strane by som spomenul obdobie lockdownu, keď sme mali mobil ako jedinú bránu do sveta a mohli komunikovať. Možno práve to zachránilo mnohým duševné zdravie.

Množstvo času stráveného na internete

Dá sa hovoriť o nejakom bezpečnom množstve času strávenom na internete?

To je taký paradox, že sa to úplne nedá. Ani v kritériách, ktoré ovplyvňujú závislosti, nie je čas. Napríklad v klasických kritériách pri závislosti od alkoholu nájdeme medzi inými aj presné dávky, koľko človek priemerne musí vypiť a za aký čas, aby sme mohli hovoriť o závislosti. Pri internete to tak nie je.

Človek môže používať internet aj veľmi intenzívne a dlho a nemusí vzniknúť  pocit závislosti a tiež nemusia prevažovať negatíva. Aj päť hodín na internete môže byť veľmi funkčne a adekvátne strávený čas, ale aj dve hodiny môžu byť veľmi zlé. Závisí to od spôsobu, akým čas na internete trávime.

Výsledky štúdií dokazujú, že neobyčajne aktívni používatelia sociálnych sietí sú skľúčení. Tu nastáva otázka, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Teda či skľúčenejší ľudia vyhľadávajú sociálne siete vo väčšej miere, alebo sa pod ich vplyvom takými stávajú.

Tu musíme ísť do metodológie výskumov. Väčšina z nich sú korelačné štúdie, to znamená, že zisťujú vzťah medzi používaním internetu a pocitom skľúčenosti. Je to iba vzťah a my nevieme povedať, čo bolo skôr. Na to by sme potrebovali experiment. Je to veľmi relevantná otázka.

Myslím, že to platí vzájomne. Na jednej strane, sociálne siete spôsobujú osamelosť, lebo sme stvorení na to, aby sme sa s ľuďmi stýkali osobne. Potrebujeme s nimi byť, vidieť ich, cítiť, dotýkať sa ich. Na druhej strane, človeka, ktorý sa cíti osamelo a nie je istý v sociálnych vzťahoch, môžu sociálne siete lákať viac.

Zhoršená pamäť

Aké ďalšie oblasti zasahuje nadmerné používanie telefónu?

Napríklad pamäť. Tým, že mobil používame nonstop, množstvo vecí, ktoré sme si kedysi museli pamätať, dnes nemusíme. Pamäť si nepotrebujeme trénovať a k rôznym informáciám sa vieme dostať rýchlo.

Podobne to je aj s pozornosťou. Veľa výskumov hovorí, že nadmerné používanie internetu, sietí a hrania, nám môže kaziť pozornosť. Zaujímavý obsah na internete zachytáva našu mimovoľnú pozornosť.

Avšak väčšina aktivít si vyžaduje zameranú pozornosť a tá nie je zadarmo. Viaceré výskumy uvádzajú, že práve tá je poznačená takýmto „prískokovým“ životom, že chvíľku pozeráme, potom robíme a tak ďalej. Vyrastá nám tu generácia ľudí, ktorá má problém sa hlboko a dlho sústrediť. Môže to byť problém.

Veľa odborníkov radí, že keď vykonávame sústredenú prácu, tak si máme odložiť telefón do šuplíka alebo do vedľajšej miestnosti, pretože, ako sme spomínali, už len položený mobil na stole nás vyrušuje pri práci. Zároveň sa v štúdiách ukazuje, že keď účastníkom zobrali telefón, tak hladina ich stresového hormónu bola vyššia, ako pri tých, ktorým telefón nezobrali. Ako to teda vybalansovať?

Je to spojené s tým, ako funguje FOMO (fear of missing out), teda strach z toho, že niečo zmeškáme. Keď na niečo nie sme zvyknutí, tak tá vec je na začiatku ešte horšia.

Keď napríklad alkoholikovi zoberiete alkohol na začiatku, tak to pre neho bude hrozné. Alebo keď malému dieťaťu, ktoré pozerá videá, zoberieme tablet, reakcia je väčšinou veľmi silná a stojí to veľa emócií a presviedčania, ale po istom čase si na to navykne.

Takže na začiatku to bude ťažké, ale pôjde to. Ja som asi väčší nadšenec postupných malých krokov, ako toho, že zmeníme všetko naraz. Namiesto ráznych krokov a veľkých zmien v tomto smere by sme sa mali učiť postupne si stanovovať hranice a určiť si, kedy sú pre nás technológie efektívne.

O podcaste Nevyhorení

Duševné zdravie, well-being, osobnostný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa bude venovať prvá podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení.

Pri každom diele nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré budeme posielať tiež formou nášho newslettera Nevyhorení. Prihlásiť sa na jeho odber môžete TU.

Podcast Nevyhorení vám prinášame každý druhý utorok na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.

Ďakujeme partnerovi podcastu Titans freelancers.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?