Svetovým dňom kultúrneho dedičstva, ktorý pripadol na 18. apríla, sa pozornosť obrátila na známe pamiatky po celom svete. Lokality UNESCO ako Stonehenge v Spojenom kráľovstve, Pompeje v Taliansku a Akropola v Grécku nemajú núdzu o návštevníkov, no v Európe je stále veľa destinácií, o ktorých vie málokto.
Tu sú niektoré z nich – od vzdialených archeologických zázrakov až po neskrotné krásy prírody.
Staré mesto Luxemburgu, Luxembursko
Luxembursko, krajinku vtesnanú medzi Nemeckom, Francúzskom a Belgickom, cestovatelia často prehliadajú. Staré mesto Luxemburgu, ktoré sa nachádza priamo v centre hlavného mesta, je od roku 1994 zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Počas nenáročnej prechádzky mestom sa návštevníci dostanú ku všetkým kľúčovým pamiatkam. Patrí medzi ne chodník Chemin de la Corniche známy ako „najkrajší balkón v Európe“, romantická štvrť Grund alebo podzemné kazematy, ktoré podčiarkujú minulosť silnej pevnosti. Až do ich čiastočného zbúrania boli mestské opevnenia vynikajúcim príkladom vojenskej architektúry pretrvávajúcej niekoľko storočí.
Súčasťou chránenej oblasti je aj vežovitý Veľkovojvodský palác karamelovej farby. V letných mesiacoch si návštevníci môžu prezrieť jeho interiér plný pozlátených stĺpov, trblietavých lustrov a renesančných malieb.
Viedenská kaviarenská kultúra, Rakúsko
Historické centrum rakúskej metropoly Viedeň je síce zapísané na zozname kultúrneho svetového dedičstva UNESCO, ale mesto drží aj niekoľko miest na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva.
Jedným z nich je kultúra kaviarní, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou toho, čo znamená byť Viedenčanom či Viedenčankou. Počas histórie slúžili viedenské kaviarne ako legendárne miesta pre stretnutia umelcov, intelektuálov a revolucionárov – od Beethovena po Freuda.
Ilustračné foto: Freepik
Ikonický interiér viedenskej kaviarne pozostáva z útulných boxov na sedenie, elegantných stoličiek a leštených mramorových stolov. Medzi nespočetné množstvo káv patrí Melange (zmes espressa doplnená spareným mliekom a penou) a dekadentné Einspänner (zamatové espresso podávané v pohári ozdobené kopčekom šľahačky).
Viedenskú kaviareň charakterizuje uvoľnené prostredie. Nikto na vás nebude tlačiť, aby ste si objednali ďalšie jedlo a nápoje, návštevníci sa tak môžu zdržať pri jednej jedinej káve aj celé hodiny. Túto pohodovú atmosféru zosilňuje ich tradícia požičiavania novín. Vytvára tak pocit komunity a podmaňuje intelektuálne prostredie.
Waddenské more, Nemecko
Waddenské more sa nachádza v juhovýchodnej časti Severného mora a je najväčším neprerušeným systémom prílivových piesočných a bahenných plôch na svete. Na relatívne plochej pobrežnej mokradi vzniklo množstvo rozmanitých biotopov s prílivovými kanálmi, piesočnatými plytčinami, lúkami s morskou trávou, ložiskami lastúrnikov, bahennými plochami, slaniskami, plážami a dunami.
Oblasť je tiež domovom mnohých rastlinných a živočíšnych druhov vrátane tuleňa obyčajného, tuleňa sivého a sviňuchy.
V srdci tejto lokality zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO nájdu cestovatelia nemecký ostrov Sylt. Je domovom najzachovalejšej flóry a fauny v krajine. Ostrov Sylt, známy ako „Hamptons Nemecka“, je už dlho oceňovaný pre svoju povestnú liečivú klímu a ozdravujúci morský vzduch, ktorý vraj prináša úľavu alergikom a ľuďom trpiacim dýchacími chorobami. Okrem toho ponúka 40 kilometrov jemnej piesočnatej pláže a tri pohyblivé pieskové duny – jediné zachované na celom území Nemecku.
Viničné terasy Lavaux, Švajčiarsko
Švajčiarske mesto Lausanne je jedným z 12 Veľkých svetových hlavných miest vína. Jeho viničné terasy Lavaux, ktorých korene siahajú až do 11. storočia, v časoch keď túto oblasť ovládali benediktínske a cisterciánske kláštory, sú zapísané na zozname UNESCO.
Vinice v švajčiarskom Lausanne. Foto: Unsplash /Nik Harb
Vinice v švajčiarskom Lausanne, Grandvaux, Bourg en Lavaux. Foto: Unsplash/Gabriel Garcia Marengo
Terasovité vinice v švajčiarskom Lausanne s výhľadom na Ženevské jazero a Alpy. Foto: Unsplash/Oksana Burki
Tieto terasovité vinice s rozlohou 800 hektárov tvoria najväčšiu súvislú vinohradnícku oblasť vo Švajčiarsku a ponúkajú úchvatný výhľad na neďaleké Ženevské jazero a Alpy. Súhra slnečného svetla, lúčov odrazených od jazera a tepla udržiavaného kamennými múrmi vytvára optimálne prostredie na pestovanie hrozna, ktorého výsledkom sú preslávené vína St-Saphorin, Dézaley
a Epesses.
Vzhľadom na to, že Švajčiarsko vyváža približne len jedno percento vína, ktoré produkuje, návšteva Lausanne je aj vzácnou príležitosťou ochutnať toto bezchybné švajčiarske víno.
Škocjanské jaskyne, Slovinsko
Škocjanské jaskyne na západnom Slovinsku boli prvýkrát zapísané na zoznam UNESCO v roku 1986. Sú najväčším podzemným kaňonom v Európe, dosahujú výšku 146 metrov a pozostávajú
z viac ako šiestich kilometrov podzemných chodieb.
Nachádzajú sa v regióne Kras a z hľadiska štúdia krasových javov (rozpúšťanie hornín vodou) sú jedny z najznámejších na svete.
Foto: Flickr/ajo2106
Chodníky vinúce sa jaskyňami ponúkajú pohľad na 26 podzemných vodopádov, kolosálne stalaktity a stalagmity, ktoré dosahujú výšku 15 metrov a surrealistické krasové útvary vytvarované podzemnou riekou. V okolí jaskýň sa nachádza regionálny park chrániaci tento prírodný zázrak a navyše ponúka cyklistické trasy na prieskum okolia.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorkou je prispievateľka Rebecca Ann Hughes.
