26. júla 2021

Najprv medy testovali z vedeckého záujmu, ale postupne ich laboratórne testy oslovovali viac a viac včelárov. Minulý rok sa preto rozhodli spustiť projekt Medové laboratórium, v ktorom udeľujú medaily. Ich cieľom je nielen zhodnotiť antibakteriálne účinky medov, ale aj šíriť osvetu medzi včelármi či lekármi a spotrebiteľom poskytnúť informáciu o kvalite medu, ktorý si kupujú. Aké sú podľa vedcov zdravotné účinky kvalitného medu?

V rozhovore sa dozviete:

  • Čo hovorí veda o účinkoch medu?
  • Aké choroby ním môžeme liečiť?
  • Na základe čoho sa udeľujú medové medaily?
  • Kedy med stráca svoje účinky a ako ho správne skladovať?
  • Môže sa med pokaziť?
  • Ktorý med je najvzácnejší na svete? A dokážu sa mu slovenské medy priblížiť?
  • Ako rozoznať kvalitu medu?
  • Aký je med od prezidentky či primátora Bratislavy?
  • Ako môžu chrániť včely bežní ľudia?

Juraj Majtán a Marcela Bučeková z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied už pätnásť rokov skúmajú antibakteriálne účinky medu. V rámci svojho výskumu spolupracujú s odborníkmi z Austrálie, Grécka, Slovinska, Talianska, Poľska a Rakúska.

V rozhovore pre Forbes hovoria aj o tom, prečo by sme možno doma nemali chovať včely a aký kvalitný je med od prezidentky Zuzany Čaputovej alebo primátora Matúša Valla.

Väčšina ľudí vníma med ako bežnú potravinu, resp. sladidlo. Prečo je dôležité skúmať ho aj z medicínskeho hľadiska?

Reklama

JM: Každý vie, že med je sladidlo. Ale menej už je tých, čo poznajú jeho vplyv na zdravie. A práve to zaujímajú nás.

Med patrí medzi tzv. funkčné potraviny s laboratórne a predovšetkým klinicky potvrdenými účinkami, čiže jeho liečivé účinky nie sú len predmetom dohadov. Existujú relevantné klinické štúdie a meta analýzy, ktoré ich dokazujú.

Med ako liek

Ktoré choroby môžeme medom liečiť?

JM: U detí sa med používa pri liečbe kašľu, ktorý narúša ich spánok. Ale lieči napríklad aj afty a ochorenia dýchacích ciest. Je dôležité, aby sme med konzumovali s mierou, povedzme, lyžičku denne – ak si niekto dá kilo medu denne, zrejme skôr priberie, než by urobil niečo pre svoje zdravie.

Niektoré medy sa využívajú aj ako zdravotnícke pomôcky. Tie sa nekonzumujú, ale aplikujú lokálne – na kožu. Môžeme s nimi liečiť rôzne rany, odreniny a popáleniny.

To je pomerne neštandardné. Prečo sa teda med na liečenie rán a popálenín nepoužíva?

JM: Chceli by sme tieto poznatky viac rozšíriť aj medzi lekárov. Tí sú voči používaniu medu často skeptickí.

V zahraničí sa med bežne používa napríklad pri popáleninách. Majú s tým výborné výsledky. U nás je to len akási posledná možnosť, ktorá keď zaberie, považujú to za zázrak.

Medové medaily

Nie každý med je však na liečenie vhodný. V Medovom laboratóriu udeľujete tri medaily. Čo znamenajú?

MB: Stanovujeme celkovú antibakteriálnu aktivitu medu tak, že určujeme jeho najnižšiu inhibičnú koncentráciu, ktorá je ešte schopná zastaviť bakteriálny rast. To znamená, že medy zriedime a sledujeme, ktoré nariedenia sú ešte stále aktívne voči danej baktérii.

Podľa toho sme zadefinovali aj známky kvality, zohľadňujúce antibakteriálny potenciál medu:

  • Zlatá je 4,5. To znamená, že roztok so 4,5 percentom tohto medu je antibakteriálny. Teda napríklad aj jedna lyžička v pohári.
  • Strieborná má číslo 9,
  • bronzová 18.
  • Posledná je antibakteriálna aktivita, ktorá je vyššia ako 18, ale nižšia ako 36. Aj pri takomto mede môžeme povedať, že má antibakteriálny potenciál, ale už nie je taký vynikajúci.

Každý med by mal mať antibakteriálny potenciál. Ten sa určuje aj pri manukových medoch. Jeho hodnoty spravidla odráža ich cena.

V Medovom laboratóriu udeľujú včelárom medaily podľa kvality a sily účinkov. Zdroj foto: archív Medového laboratória

Špička v medovom výskume

Podľa čoho ste určili tieto hodnoty?

MB: Po pätnásťročnom výskume. V laboratóriách sme otestovali stovky medov z rôznych oblastí sveta, s rôznym botanickým pôvodom. Môžeme teda povedať, že v súčasnosti sme na špičke medového výskumu na svete.

Najprv sme testy medov pre včelárov robili len tak doplnkovo, aj na úkor svojho voľného času. Ale postupne sa o ne zaujímalo čoraz viac včelárov.

Hrozilo, že by sme analýzy robili na úkor našich grantových prostriedkov – to si však úplne nemôžeme dovoliť. Tak sme sa rozhodli dať tomu projektu formu a spustili sme Medové laboratórium.

Keď med nedostane medailu

Ako váš projekt vnímajú včelári?

JM: Niektorí včelári majú predstavu, že nám pošlú vzorku odobranú z veľkého suda, aby sme ju otestovali. To pre nás nie je dobrá cesta. Vždy testujeme medy, ktoré sú už v pohároch.

Reklama

Samozrejme, že by sme vedeli zmerať akúkoľvek vzorku, no je tu riziko, že ak med skryštalizuje, bude zahrievaný alebo inak stekuťovaný, môžu sa jeho antibakteriálne účinky meniť. Tým pádom nemôžeme garantovať, že je daná šarža rovnako antibakteriálne účinná, ako keď sme ju testovali.

Ako včelári reagujú na to, že nedostanú medailu?

JM: Každý včelár si myslí, že jeho med bude zlatý. Je to prirodzené. Ale tak to nefunguje. Potom by naše hodnotenie nemalo žiadny význam. My medaily neudeľujeme kvôli včelárom. Najdôležitejšie pre nás je, aby sa zákazník dokázal zorientovať, keď si med kupuje od včelára.

Nesprávne skladovanie znižuje jeho účinky

Zachováva si med antibakteriálne účinky aj pri tepelnom spracovaní?

JM: Náš európsky med svoje liečivé vlastnosti pri tepelnom spracovaní pomerne rýchlo stráca. Často už pri nevhodnom skladovaní. Nemali by sme ho mať napríklad na parapete – pri radiátore alebo na priamom slnku. Najlepšie je skladovať ho na tmavom mieste.

Odlíšiť falšovaný med od nefalšovaného sa podľa nich dá len laboratórnymi testami. Tie domáce sú len mýty. Foto: Archív Medového laboratória

Nabádame včelárov aby s medom po vytočení už nič nerobili. Stačí ho naliať do pohárov. Každým zásahom sa med môže znehodnotiť. Aj keď to možno včelári myslia dobre.

Ako veľký problém vnímame aj to, že spotrebitelia sú zvyknutí na tekutý med. Tým pádom často tlačia včelárov do stekuťovania medu rôznymi spôsobmi. Aj spotrebitelia by si mali uvedomiť, že med môže byť aj kryštalický a napriek tomu veľmi kvalitný.

Môže sa med pokaziť?

Hovorí sa, že med sa nikdy nepokazí. Je to pravda?

JM: Z vedeckého hľadiska by bolo najlepšie, ak by sme med vždy skonzumovali v tej včelárskej sezóne, v ktorej bol zberaný. Neskôr už môže strácať svoje liečivé vlastnosti. Samozrejme, pri dobrom skladovaní to môže byť aj dlhšie.

Teoreticky môže byť konzumovateľný aj po veľmi dlhom čase, ale jeho kvalita je neporovnateľne nižšia.

Tradične med skladujeme v sklených pohároch, ale čoraz častejšie sa objavujú aj plastové. Je to podľa vás dobrý nápad?

JM: Plastové obaly na potraviny sú všeobecne veľmi diskutovanou témou. Napríklad manukové medy z Nového Zélandu majú vždy plastový obal.

Je to praktickejšie, keďže ho vyvážajú do celého sveta. Zároveň je ich plast tmavý, takže med chráni pred UV žiarením, čo je fajn.

My sme napriek tomu stále viac za to, aby bol med v skle. Myslím si, že aj zákazník na Slovensku by si skôr vybral sklo ako plast.

Najvzácnejší a najdrahší na svete

Spomenuli ste manukový med. Ten sa považuje za najvzácnejší a najdrahší. Dosahujú podľa vašich výskumov aj medy od našich včelárov aspoň podobné antibakteriálne účinky?

JM: Manukové medy sú pre celý svet akýmsi zlatým štandardom. Ide o najviac študovaný a testovaný med. Ľudia však často veria, že len tieto medy majú antibakteriálnu aktivitu. To nie je pravda.

Každý med produkovaný včelou má mať antibakteriálnu aktivitu, ide len o to, na akej úrovni. Aj na Slovensku máme veľa takých, ktoré sú rovnako účinné, alebo dokonca ešte o niečo účinnejšie a oveľa lacnejšie.

Naším cieľom je podporiť včelárenie na Slovensku. Vieme, že konkurovať lacným dovozovým medom je niekedy veľmi ťažké, no treba povedať, že ani včelári niekedy nevedia, ako by mali med predávať.

Zákazníci sú už dnes náročnejší – skôr si kúpia čistý pohár medu s peknou etiketou ako nejaký ulepený bez označenia, prípadne len s rukou napísanými údajmi. Niekedy včelárom skrátka chýba cit pre marketing.

Ako rozoznať kvalitu medu

Dá sa kvalitný med odlíšiť od nekvalitného už pri nakupovaní?

MB: V obchode človek nerozozná, či ide o kvalitný med, dokonca ani po jeho otvorení. Je okolo toho veľké množstvo mýtov – že dobrý med stužkuje, robí bublinu, keď ho otočíme v pohári… Možno kedysi niektoré platili, ale dnes už určite nie.

Vezmime si napríklad skryštalizovaný med – netečie, nerobí bublinu, ale môže byť veľmi kvalitný. Na to, aby sme to zistili, ho však musíme otestovať laboratórne.

Aj preto sme vytvorili Medové laboratórium, aby sme pomohli náročným spotrebiteľom zorientovať sa.

Pri manukových medoch v Austrálii a na Novom Zélande je bežné, že majú medy rôzne známky a medaily, no my sme prví v Európe, kto niečo takéto robí. Vo svete už pochopili, že vďaka takýmto hodnoteniam potom môže rásť aj cena kvalitných medov.

Napriek tomu sa veľa hovorí aj o falšovaní medu. Ani falšovaný med človek v obchode nerozozná?

JM: Med je v súčasnosti treťou najčastejšie falšovanou potravinou v Európe, ale na to sú príslušné štátne orgány. My ideme tou druhou cestou – chceme podporiť a odlíšiť tie medy, ktoré sú naozaj vynikajúce.

MB: Je pravda, že odhaľovanie falšovaných medov je mimoriadne náročné. Výrobcovia falšovaných medov na to majú často malé laboratóriá a namiešajú ich tak, aby spĺňali súčasné normy. Je veľmi ťažké ich odhaliť.

Aj preto je dôležité, aby výskum napredoval a nezaostávali sme krok za nimi, ale dostali sa pred nich. Novými metodikami biologických aktivít medu síce úplne nedokážeme povedať, ktoré medy sú falšované, ale pridávame im ďalší parameter, ktorý je náročnejšie obísť.

Prísnejšie normy sú dôležité

Spomenuli ste legislatívne normy. Na stránke Medového laboratória uvádzate, že sa snažíte o ich reformu. Prečo je to dôležité?

MB: Normy, ktoré v súčasnosti musí med spĺňať, sú nezmenené od 80. rokov. Ale priemysel a úroveň poznania sa už posunuli. O mede už vieme viac, než len, že má mať určitý obsah vody, cukrov a možno nejakú antibakteriálnu aktivitu.

Nielen na Slovensku, ale v celej Európe je veľký tlak, aby sa tieto normy sprísnili.

Vymieranie včiel vraj nie je až takým vážnym problémom. Oveľa ohrozenejšie sú iné druhy hmyzu. Zdroj foto: Archív Medového laboratória

JM: V nedávnom českom výskume napríklad skúmali diastázu – enzým včelieho pôvodu, ktorý by mal v mede prirodzene byť. Výskumom zistili, že diastáza sa síce nachádzala v každom mede, ale do niektorých ju pridávali umelo – nemala včelí pôvod. Norma totiž určuje len aktivitu enzýmu. Nehovorí o jeho pôvode.

Med od prezidentky či primátora Bratislavy

Vlastný med je pomerne obľúbený. Včely dnes nájdeme aj v mestách, na strechách budov… Čo si o takomto chove myslíte?

JM: Niektorí včelári odsudzujú chov včiel v mestách. Hovoria, že medzi budovami a panelákmi nemajú veľmi čo opeľovať a že ich úle sú prakticky stále na slnku.

Zástancovia mestských včiel zasa hovoria, že v mestách nie je toľko postrekov ako na poliach. Je o tom veľká diskusia, ale vyzerá to, že včely si vedia poradiť aj v meste.

Mestské medy sú často veľmi kvalitné a aj chuťovo zaujímavé. Testovali sme napríklad med z prezidentskej záhrady a získal bronzovú medailu. Mestský med od primátora Bratislavy Matúša Valla bol dokonca strieborný. To sú vynikajúce výsledky.

MB: Pri včelách je veľmi dôležité zohľadňovať aj pestrosť rastlín v okolí. Čím pestrejšiu stravu majú, tým sú odolnejšie voči chorobám. V mestách je často flóra navrhnutá tak, že kvitne od skorej jari až do jesene. To včelám vyhovuje a celú sezónu majú čo zbierať.

Čo môžeme pre včely urobiť my?

Čo okrem chovania včiel môžeme urobiť, aby sme im pomohli?

JM: Dnes chce mať každý vlastný úľ a vlastný med, no nie vždy je to šťastný krok. Človeka to baví pár rokov, potom zistí, koľko námahy je za tým. Prípadne mu uletí roj a vzdá to. To je nebezpečné. Keď sa ľudia o včely dobre nestarajú, môžu ochorieť a prenášať choroby aj do iných úľov.

Ak chceme pre včely niečo urobiť, mali by sme sa vzdať anglického trávnika a pestovať rôzne rastliny. Pomáha aj menej kosiť, aby mali stále dosť peľu a nektáru.

MB: Problém nie je celkom vo vymieraní včiel. Včela je hospodárske zviera a budeme sa snažiť ju udržiavať pri živote najviac, ako sa dá. Problém je zmenšujúca sa biodiverzita hmyzu, napríklad čmeliakov, ktoré sú efektívnejšie opeľovače.

Včela sa stala len akýmsi maskotom tohto hmyzieho problému. Ale v skutočnosti je to ten hmyz, ktorý si dokážeme zatvoriť do krabičky – starať sa oň, liečiť ho, kontrolovať ho… Je to oveľa globálnejší problém – od klimatických zmien, až po spôsob, akým sa staráme o polia.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?