24. februára 2021

Vláda opäť odkladá splatnosť poistného na sociálne poistenie. Schválila odklad odvedenia poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a poistného, ktoré platí zamestnávateľ, a to za obdobie február 2021 do 30. júna tohto roka.

Vyplýva to z materiálu z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Táto výnimka sa bude týkať zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac,“ podotkol rezort v materiáli.

Odklad platenia poistného sa týka aj platenia povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ktoré povinne platí zamestnávateľ za zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu. Návrh ešte musí odobriť parlament.

Schválili aj trvalý kurzarbeit

Kabinet tiež schválil návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce, takzvaný kurzarbeit. „Podstatou tohto nástroja má byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. ‘skrátenej práci’,” vysvetlil rezort práce v predkladacej správe.

Podpora by mala byť vyplácaná v čase skrátenej práce od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa.

Reklama

Kto bude mať na takúto podporu nárok:

  1. Nárok na podporu vznikne vtedy, ak sa obmedzí činnosť zamestnávateľa natoľko, že nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.
  2. Za vonkajší faktor sa považuje ten, ktorý má dočasný charakter a zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom – najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci.
  3. Za takýto vonkajší faktor sa však nebude považovať vojna či sezónnosť práce, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka ani rekonštrukcia.
  4. Na účely tohto zákona sa navrhuje za mimoriadnu okolnosť považovať aj takú, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body.
  5. Podpora by sa mala poskytovať na zamestnanca, ktorý je v pracovnom alebo v štátnozamestnaneckom pomere a tiež na fyzickú osobu, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
  6. Zamestnávateľ však bude musieť mať zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné, najmenej 24 mesiacov predtým, ako požiada o podporu (vláda navrhla, aby sa alternatívou opäť stal splátkový kalendár, pozn. TASR).
  7. Zamestnávateľ takisto nesmel porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o pomoc.
  8. Podporu teda firma bude môcť dostať na zamestnanca, ktorému nevie prideliť prácu v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného času – musí ho však zamestnávať už aspoň mesiac, nesmie mu plynúť výpovedná lehota a bude musieť tiež mať vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok.
  9. O žiadosti zamestnávateľa bude Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať do desiatich dní.
  10. Vyplácať ju bude Sociálna poisťovňa z fondu nezamestnanosti.

Ako dlho a v akej výške sa môže podpora vyplácať

Vláda navrhla poskytovať túto podporu v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Bude však môcť svojim ustanovením túto dobu predĺžiť. Zamestnávateľ však bude musieť podporené pracovné miesto zachovať aspoň dva mesiace po skončení poberania podpory, avšak s výnimkou pracovného miesta, na ktorom došlo ku skončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca, vrátane prípadov závažného porušenia pracovnej alebo služobnej disciplíny.

Podpora by podľa návrhu zákona mala byť poskytnutá za každú hodinu prekážky vo výške 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytuje podpora. Maximálna podpora sa vypočíta z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.

„Maximálna výška podpory bude dvojnásobok vymeriavacieho základu, to znamená, na tento rok, keď je priemerná mzda povedzme 1100 eur, tak maximálny vymeriavací základ je 2200 eur. To znamená, že najvyššia možná podpora pre zamestnávateľa bude 60 % z tejto sumy,” vysvetlil štátny tajomník rezortu práce Boris Ažaltovič. K tejto sume pridá podľa návrhu zákona ďalších 20 % zamestnávateľ a zamestnanec tak dostane 80 % svojej obvyklej mzdy.

Na otázku o tom, ako sa bude pomoc poskytovať samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO), minister práce Milan Krajniak odpovedal, že v zákone o službách zamestnanosti bude odvolávka o tom, že vždy, ak bude aktivovaný kurzarbeit pre zamestnávateľov, sa súčasne spustí aj schéma pomoci pre SZČO.

Vláda navrhla účinnosť zákona od 31. decembra tohto roka okrem niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022 či 1. januára 2023. Návrh zákona bude ešte schvaľovať Národná rada.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?