Predseda koaličného Mostu-Híd Béla Bugár v pondelok oznámil, že je naklonený možnosti predčasných volieb. Vláda v súčasnom zložení balansuje na hrane. Forbes preto prináša prehľad, ako sa za dva roky postavila k najväčším problémom podnikateľov na Slovensku a ktoré zo svojich sľubov stihla naplniť.
1.Dane a odvody
Podľa analýzy finančného zaťaženia podnikania na Slovenku, ktorá vychádzala z obdobia 2009-2016, zaplatí modelová spoločnosť u nás až 50 percent zo svojho zisku na daňové, odvodové a poplatkové povinnosti. To je viac ako priemer v Európskej únii či V4 (EÚ-42,9 percent).
Župa v úlohe investora. Do ktorých projektov lejú kraje peniaze?
A aj keď niektoré opatrenia si podnikatelia pochvaľujú, podľa predsedu Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov Vladimíra Sirotku prevažujú v tejto oblasti zmeny k horšiemu. Za pozitívne však považuje napríklad zvýšenie limitu na uplatňovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov či zníženie dane z príjmov právnických osôb z 22 percent na 21. To majú podnikatelia pocítiť v daňovom priznaní už tento rok.
Aj napriek tomu však máme stále najvyššiu daň v rámci krajín V4, v susednom Česku a Poľsku je to 19 percent a v Maďarsku 10 percent.
So Sirotkom súhlasí aj výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina. Tvrdí, že podnikatelia roky upozorňujú najmä na vysoké daňové a odvodové zaťaženie práce. „V tomto smere sa podľa môjho názoru neurobilo nič,“ tvrdí. Najaktuálnejšou témou, ktorá trápi podnikateľov je zvyšovanie príplatkov za prácu v noci a cez víkendy či 13. a 14. platy. Ich finančný dopad stále nie je známy.
2. Postavenie malých a stredných podnikov
Súčasná vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zlepšiť podmienky pre malých podnikateľov. Malé a stredné podniky na Slovensku totiž zamestnávajú približne 70 percent všetkých pracovníkov na trhu práce.
„Legislatíva slabo zohľadňuje skutočnosť, že živnostník nemá takú administratívnu kapacitu ako veľký podnik, ale zákonné povinnosti má rovnaké, a tak je často vystavovaný pokutám a postihom, nie preto, že by nechcel dodržiavať zákon, ale preto, že nedokáže kapacitne postihnúť všetky zákonmi ukladané povinnosti a nariadenia,“ vysvetľuje Miriam Bellušová zo Slovenského živnostenského zväzu. Pozitívne však hodnotia už spomenuté zvýšenie limitu na paušálne výdavky, ktoré podľa nich významne znížilo ich administratívne zaťaženie.
3. Keď nemá kto robiť
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Ani v tejto oblasti si podľa podnikateľov vláda nepočínala dobre. „Zo stredno až dlhodobého hľadiska je potrebné zmeniť systém vzdelávania tak, ako vychovával absolventov pre potreby trhu práce, no v poslednom období žiadne zmeny v tejto oblasti neregistrujem,“ vysvetlil Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Rýchlejším riešením však môže byť otvorenie trhu práce kvalifikovaným pracovníkom z tretích krajín. Súčasná vláda však v tejto oblasti isté kroky urobila.
Novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú už podpísal prezident, má totiž zjednodušiť zamestnávanie cudzincov. Podnikatelia by však podľa Hošťáka chceli pri prijímaní kvalifikovanej sily z tretích krajín obdobné podmienky, ako majú občania z EÚ. Im totiž zamestnávateľ nemusí vybavovať povolenie na pobyt, povolenie na prácu či rôzne ďalšie odobrenia.
Novelou sa tiež zvyšujú príspevky na podporu mobility za prácou a zaviedol sa aj nový príspevok na presťahovanie za prácou. Pri riešení nedostatku pracovníkov sa už dlhodobo spomína aj duálne vzdelávanie. Ministerka školstva Martina Lubyová plánovala zmeny a do roku 2020 naplniť cieľ 12-tisíc pripojených žiakov. Tento rok je zapojená len necelá tritisícka.
4. Byrokracia každodenná
Podľa analýzy Podnikateľskej aliancie Slovenska stojí celkové byrokratické zaťaženie podnikateľov na Slovensku 400 miliónov eur ročne. Minister hospodárstva Peter Žiga predstavil ešte minulý rok v jari balíček 34 opatrení, ktoré ich mali od prílišnej administratívy odbremeniť. Patrilo tam napríklad zjednodušenie pracovnej zdravotnej služby pre bezrizikových zamestnancov, ktorá bola dlhodobo kritizovaná.
Podľa aliancie sú však tieto antibyrokratické balíčky skôr marketingovým ťahom a zjednodušenie zatiaľ vôbec nebadať. „Vždy sú tu nejaké návrhy, ktoré nám teoreticky dokážu zjednodušiť prácu, veľakrát sa však miesto nich prijmú iné zákony, ktoré ju naopak skomplikujú,“ vysvetľuje Serina.
Najbližšie sa v tejto oblasti očakáva zmena 147 zákonov, 68 vyhlášok, ôsmych opatrení a dvanástich nariadení vlády, ktoré v novembri ohlásil minister Žiga spolu s podpredsedom vlády pre informatizáciu a elektronizáciu Petrom Pellegrinim. Tie by mohli podľa ich výpočtov ušetriť ľuďom na poplatkoch 3,5 milióna eur. Podnikateľom má v znižovaní byrokracie pomôcť najmä elektronizácia, ktorá však stále nefunguje stopercentne.
5. Všetko bude online
Bývalý riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský hodnotí nástup elektronizácie, ako jedno z najlepších opatrení súčasnej vlády pre podnikateľov. „Elektronizácia im určite pomáha, ak je dobre zvládnutá a väčšina si na elektronické služby postupne zvyká,“ pridáva sa výkonný riaditeľ Slovensko.Digital Ján Hargaš. Problémy však podľa neho spôsobuje dvojaký meter a neplnenie termínov. „Už dnes by mali všetky úrady povinne komunikovať elektronicky, ale nerobia to, lebo majú rôzne prechodné obdobia, pričom podnikatelia si túto povinnosť museli splniť do bodky,“ vysvetľuje.
Prísľubom vlády bolo tiež zavedenie plošného princípu „jedenkrát a dosť“ vo všetkých konaniach do konca tohto roka. V praxi by to znamenalo, že ľudia by boli odbremení od opätovného predkladania dokumentov, ktoré už sú zaznamenané na iných úradoch, napríklad výpisy z obchodného registra, registra trestov a podobne. Občania a podnikatelia by tak medzi týmito štátnymi inštitúciami už nemuseli robiť poštárov, ale dáta by zdieľali. Podľa Hargaša sa to už pravdepodobne nestihne.
