Nima Shahinian je dizajnér a jediný nórsky kandidát na astronauta. Velí špeciálnej misii, ktorá sa v budúcom roku vydá na obežnú dráhu Zeme v rámci projektu SpaceX.
Štyridsaťročný Nór, ktorý sa narodil v Iráne, má na starosti budovanie nórskeho vesmírneho programu – po odbornej, technickej i personálnej stránke, a tiež z hľadiska financovania, vyjednávania s vládou, vesmírnymi agentúrami a súkromnými investormi.
Misia, na ktorej sa Nima Shahinian zúčastní spolu s tímom hendikepovaných astronautov a neurochirurgov, má pomôcť vyriešiť jeden z najväčších problémov, ktorý ľudstvu bráni zdržiavať sa dlhšiu dobu mimo našej planéty.
Prvá operácia vo vesmíre
Ide o syndróm SANS (Spaceflight-associated neuro-ocular syndrome), ktorý sa rozvíja vo vesmíre vplyvom zmeny tlaku v mozgu. Doteraz bol výskum tohto javu vykonávaný len v simulovaných podmienkach na Zemi. Vďaka Nimovi Shahinianovi sa však bude môcť vôbec po prvýkrát uskutočniť aj vo vesmíre.
Spôsob, akým bude praktický výskum SANS prebiehať, je pre laika veľmi šokujúci: pôjde totiž o prvú chirurgickú operáciu vykonávanú vo vesmíre. A bude to hneď jedna z najťažších disciplín – operácia miechy. Dobrovoľníčkou je Lena Schrøder – lekárka, vedkyňa a matka, ktorá sa narodila so vzácnou dysfunkciou chrbtice.
V tíme je okrem nej, Nimu Shahiniana a dvoch neurochirurgov s astronautským výcvikom ešte trojica vozičkárov s dych berúcimi osudmi. Ide napríklad o veterána z Afganistanu, ktorý pre zranenie na misii ochrnul, a aby sa domohol odškodnenia, vyštudoval právo a úspešne zažaloval štát. Alebo o policajta, ktorý zatýkal teroristov, no po páde z bicykla skončil na vozíku.
Prečo to robia?
Účasť ľudí s hendikepom na misii je zámerná. „Ak ľudia chcú dobývať vesmír, musia byť pripravení na všetko – že sa ľuďom vo vesmíre niečo stane a budú potrebovať lekársku starostlivosť, aj že sa vo vesmíre budú rodiť deti.“
Keby bolo nutné evakuovať astronauta z medzinárodnej vesmírnej stanice ISS kvôli operácii, trvala by podľa Shahiniana najkratšia cesta na Zem dve a pol hodiny. Z Mesiaca by to však už tak ľahko nešlo a z Marsu by táto cesta trvala dokonca tri roky.
Foto: archív Nimu Shahiniana
Pred dvomi mesiacmi Shahinian kúpil bývalé observatórium pri Osle, kde chce podľa návrhu architektonického štúdia Snøhetta vybudovať nórske vesmírne centrum, ktoré by zároveň slúžilo ako výcviková základňa pre astronautov NASA a Európskej vesmírnej agentúry.
Výcvik v Rusku
Sám prešiel astronautským výcvikom v rámci rusko-amerického vesmírneho programu. Základný tréning dokončil iba dva dni pred začatím ruskej invázie na Ukrajine.
„Iná možnosť vtedy nebola. Pretože USA zatvorili svoj vlastný vesmírny program, trénovali tam všetci. Keď sa začala vojna na Ukrajine, bol som ešte v Rusku. Okamžite som ukončil spoluprácu s Roskosmosom a rozhodol som sa za podpory nórskej vlády založiť vlastnú vesmírnu misiu,“ opisuje svoju cestu budúci astronaut.
Na náročné poslanie sa pripravoval už ako vojak v bojových misiách v Iraku či Afganistane. Pôvodným povolaním je však dizajnér. V rámci vesmírnej misie sa špecializuje aj na potreby astronautov a spolupracuje s NASA na dizajne vesmírnych staníc.
Riešte banálne problémy
Zameriava sa na inkluzívny dizajn – teda taký, ktorý berie do úvahy rôzne ľudské odlišnosti a hendikepy. Pre exotické meno a pôvod mal vraj po návrate z vojny problém nájsť si prácu. No čoskoro na trhu prerazil s jednoduchou elektrickou zásuvkou, do ktorej ľahko trafí každý aj poslepiačky.
Koncept nazvaný Flow predal pred dvanástimi rokmi výrobnej firme Heimgard Technologies za dvadsať miliónov nórskych korún (1,7 milióna eur).
Okrem toho, že je Nima Shahinian vynálezcom univerzálnej zásuvky, vojnový veterán, pilot, veliteľ vesmírnej misie a majiteľ observatória, je v neposlednom rade aj otec dvoch dcér a veľký zástanca práv žien.
Kľúč k úspechu však vidí v jednoduchej vlastnosti. „Najlepšia biznisová stratégia je empatia. Nehľadajte bombastické nápady, riešte banálne problémy, ktoré trápia každého z nás. Úspech znamená vytvoriť produkt, ktorý funguje pre všetkých,“ hovorí pre Forbes.cz dizajnér, ktorý bol hlavným rečníkom na Zlín Design Weeku.
Kto zaplatí let?
Z akých zdrojov je financovaný váš vesmírny projekt?
Financovanie celého projektu je veľmi náročné. Nebavíme sa o miliónoch, ale o miliardách korún, či už nórskych, alebo českých. Jeden náš let do vesmíru vyjde na tri miliardy českých korún (zhruba 126 miliónov eur). Lenže v prípade takého projektu nie je možné hľadieť len na peniaze, treba vnímať celkovú hodnotu toho, čo robíme.
Pre nás je touto hodnotou osobný príspevok celému ľudstvu. Musíme však pre našu vec získať investorov a nórsku vládu, preto musíme byť schopní predstaviť hodnotu nášho vedeckého projektu nielen z hľadiska toho, aké poznatky prinesie ľudstvu, ale aj z hľadiska jeho finančného prínosu.
Ako vôbec prvý vedecký projekt v histórii ľudstva bude v praktickej rovine riešiť problém SANS. Finančná hodnota tohto výskumného projektu je odhadovaná v prepočte na päť až desať miliárd českých korún (209 až 420 miliónov eur) – takú hodnotu budú mať výsledky vedeckého výskumu, ktoré naša misia prinesie.
Získať investora na tri miliardy korún len na let do vesmíru je ešte celkom jednoduché, no k tomu si musíme pripočítať aj ďalšie náklady. V tejto fáze sa zatiaľ snažíme náklady pokryť z vládnych zdrojov. Máme tiež záujemcov o financovanie z radov private equity fondov, avšak tam ešte stále váhame, či na to pristúpime.
Ak nám projekt zainvestuje vláda, bude mať väčšiu hodnotu. So zapojením súkromných investorov teda ešte vyčkávame a zatiaľ všetko riešime len s nórskou vládou.
V ďalšej fáze už súkromných investorov priberiete?
Letíme so súkromnou spoločnosťou SpaceX a ďalších súkromných investorov určite budeme potrebovať. Je isté, že budeme musieť spolupracovať s technologickými firmami, pretože musíme na naše účely prestavať aj vesmírnu loď.
Súkromným investorom sme otvorení, no je pre nás extrémne dôležité, aby boli morálne a eticky preverení. Už teraz s niektorými rokujeme.
Peniaze oligarchov odmietli
S kým napríklad?
Kontaktovali nás aj ruskí oligarchovia, avšak okamžite sme ich odmietli. Pozeráme sa ďaleko za obzor toho, čo by nám priniesli ich peniaze. O peniaze investorov, ktorí sú zapletení v nejakom špinavom biznise, nestojíme. Teraz máme jedného veľmi vážneho záujemcu z Maďarska, ktorého si práve preverujeme.
Nie som oprávnený prezradiť jeho meno, ale je to maďarský miliardár, ktorý nadobudol svoj majetok v stavebníctve, napríklad stavbou nemocníc. Má síce povesť slušného muža, ale musíme si ho preveriť sami, čo robíme napríklad v spolupráci s OSN. Nemôžeme nič riskovať.
Sme tiež v rokovaní s nórskymi filantropmi a vedieme dialóg aj s perzskou cisárovnou Farah Pahlavi. Hoci je to úžasná žena, aj tam musíme brať do úvahy morálny pôvod peňazí. Iránsky režim, samozrejme, absolútne nepodporujeme, avšak ona tiež nie – žije v exile v Paríži, bojuje proti nemu a zasadzuje sa za ľudské práva.
Je jednou z najvplyvnejších žien súčasnosti. História jej rodiny je však záťažou, pre ktorú sme zdržanliví v zahrnutí jej peňazí do nášho projektu.
Utečenec, vojak, astronaut
Aj vy pochádzate z Iránu. Aký je váš rodinný príbeh?
Do Nórska sme prvýkrát prišli, keď som mal dva roky. Ale presťahovali sme sa tam, až keď som mal päť. Moja teta, sestra mojej matky, študovala v sedemdesiatych rokoch medicínu v Berlíne. Tam sa zoznámila s mojím strýkom, ktorý je Nór, vzali sa a presťahovali do Nórska.
Naša rodina sa rozhodla utiecť z Iránu, matka bola dokonca väznená za to, že chcela študovať. A preto, že sme mali zázemie v Nórsku, utiekli sme v roku 1987 tam.
Zúčastnili ste sa na bojových misiách v Iraku či Afganistane. Viedla vaša cesta k tomu, aby ste sa stali astronautom, práve cez vojenský výcvik?
Čiastočne. V roku 2008 som sa uchádzal o miesto v Európskej vesmírnej agentúre (ESA), no nevybrali ma. O osem rokov neskôr som podal žiadosť do vtedajšieho rusko-amerického vesmírneho programu a v roku 2019 ma tam prijali.
V tíme, ktorý poletí na vašu vesmírnu misiu, je sedem ľudí. Ako ste ho zostavovali?
Sme malá spoločnosť, ktorá pracuje s verejným aj súkromným sektorom v Nórsku a buduje vesmírny program doslova z ničoho – Nórsko v minulosti žiadneho astronauta nemalo. A tak nemáme ani vlastné ľudské zdroje, z ktorých by sme mohli brať. Vo výbere Európskej vesmírnej agentúry je 24-tisíc uchádzačov a my sme si zostavili zoznam Nórov, ktorí sú medzi nimi.
Vedeli sme, že na náš vedecký projekt potrebujeme dvoch konkrétnych doktorov, ktorí sú na tomto zozname. Obávali sme sa však, aby si ich predtým nevybrala Európska vesmírna agentúra pre svoj projekt. Skončili v jej užšom výbere a ja som sa modlil, aby neprešli ďalej. Keď som sa dozvedel, že neprešli, okamžite som zdvihol telefón a angažoval ich pre našu misiu.
Konkurz na posádku
Okrem nich a vás tam sú ešte štyria hendikepovaní ľudia. Podľa čoho ste ich vyberali?
Spolupracoval som s dvomi organizáciami – jedna z nich je nadácia, ktorá pracuje s hendikepovanými športovcami a druhá je nemocnica, ktorá sa zameriava na poranenia miechy.
Predstavili sme im presné požiadavky, akých kandidátov hľadáme. Na základe ich odporúčaní sme mali zoznam zhruba päťdesiatich až sedemdesiatich ľudí, ktorí prichádzali do úvahy. Tých sme dôkladne testovali a určili sme, kto by mohol byť fyzicky aj morálne spôsobilý.
Nima Shahinian bol hosťom festivalu Zlín Design Week | Foto: Dominika Krošláková
Nima Shahinian bol hosťom festivalu Zlín Design Week. Foto: Dominika Krošláková
Aké vlastnosti musíte mať, aby ste sa mohli stať astronautom?
Prvá a najdôležitejšia je dokázať si za všetkých okolností zachovať pokoj a nikdy sa nestresovať. Keď ste nervózni, nedokážete riešiť problémy s čistou mysľou a chladnou hlavou. Zároveň však musíte byť empatickí. Prieskum vesmíru nie je individuálna akcia, musíte spolupracovať nielen s členmi posádky, ale aj s ďalšími stovkami ľudí, ktorí vás podporujú zo Zeme.
Umenie spolupracovať a vychádzať s ostatnými je preto kľúčové. Samozrejme, musíte mať pevnú morálku, dobrý etický základ a tiež bezhranične veriť v to, čo robíte – a byť ochotný riskovať a prípadne aj priniesť obeť.
Ako žena, ktorá vo vesmíre podstúpi operáciu chrbtice…
Áno, musíte veriť v dôležitosť misie takmer až na spirituálnej úrovni.
Ako keby ste žili v skrini
Čo pre vás bolo pri výcviku najťažšie?
Po fyzickej stránke to bol pobyt v skafandri. Ono to síce nabáda myslieť si, že je mäkký, pretože v tom astronauti vyzerajú ako medvedíky, avšak je veľmi tuhý a tesný, cítite sa v ňom ako zatvorení v skrini. Keď sa potíte alebo vás niečo svrbí, nemôžete sa ani poškriabať. A v tomto obleku musíte tráviť desať hodín denne, čo tiež znamená, že desať hodín nič nejete ani nepijete.
A pri tom všetkom sa musíte vedieť sústrediť na prácu a zvládať krízové situácie. Skafander je pod tlakom 7,9 PSI a tak zakaždým, keď chcete niečo vziať do ruky, musíte prekonať veľký odpor.
A po tej duševnej stránke?
Je to ironické, ale pre mňa osobne to je zníženie krvného tlaku. Môj tréning prebiehal v Rusku. Myslím, že na prístupe k tejto krajine sa teraz všetci zhodneme, no musí sa nechať, že vesmírne centrum Jurija Gagarina je úchvatné a zásluhy v dobývaní vesmíru mu nemožno uprieť.
Dva roky som sa tam prechádzal a vždy mi začalo biť srdce, keď som zazrel nejakú vesmírnu loď. Nedokázal som uveriť tomu, že tam naozaj som, že je to realita. Bolo to všetko tak vzrušujúce! Lekár ma preto neustále napomínal, aby som ostal pokojný, inak by som nemohol letieť. A tak som sedel v skafandri, odpočíval a spal v ňom, aby som si zvykol.
Vesmírny výskum potrebuje ženy
Letia s vami aj dve ženy. Líšia sa ich potreby pre pobyt vo vesmíre nejako od tých mužských?
NASA musela jednej z nich nechať ušiť oblek na mieru, pretože ten štandardizovaný jej jednoducho nesedel, lebo mala väčší objem hrudníka. Je to obrovská ignorancia – svet je navrhnutý na mieru mužom, pretože ho navrhujú muži. Vezmite si len také antikoncepčné tabletky – prečo dodnes neexistuje variant antikoncepcie pre mužov? Pretože sme sa ju ani nepokúšali vyvinúť.
A samostatná kapitola je menštruácia – ako je možné, že hygienické pomôcky pre ženy nie sú zadarmo? Ako by ste si snáď mohli vybrať, či ich budete alebo nebudete potrebovať… A ženy ich potrebujú, samozrejme, aj vo vesmíre. Zastúpenie žien vo vesmírnom priemysle je snáď ešte horšie ako v iných odboroch, tam rozhodujú a všetko vyvíjajú takmer výhradne muži.
A pretože som jeden z nich, môžem si dovoliť povedať, že muži sú prasatá. Potrebujeme vo výskume vesmíru viac žien! Nielen tých, ktoré by do vesmíru leteli, ale tiež inžinierky, dizajnérky či staviteľky. Dnes je síce vo vesmírnom priemysle viac žien ako predtým, no stále je to veľmi málo, predovšetkým vo vedúcich pozíciách.
Ste tým, kto rozhodne o tom, že už je projekt dostatočne pripravený na to, aby ste odštartovali?
Áno, som veliteľom celej misie a všetka zodpovednosť je stopercentne na mojich pleciach. Nepoletíme, kým nebudeme dokonale pripravení. SpaceX nás chce vyslať už tento rok v decembri, ale ja už v tejto chvíli viem, že je to ešte skoro. Ďalšie možnosti budú v apríli 2024 a potom v septembri 2024.
Politici, môj tím, vesmírne agentúry, investori – všetci na mňa, samozrejme, tlačia, aby sme leteli čo najskôr, pretože je to drahé. Musím však byť schopný postaviť sa im a nenechať sa nikým ovplyvniť.
Je to ako s výchovou detí – niekedy musím byť na svoje dcéry prísny, aj keď viem, že tým moja popularita klesne, ale tak to jednoducho je. Som ich otec, nie kamarát. A keď velíte nejakej misii, platí to úplne rovnako.
Kolónie na Marse sú nezmysel
Je o vás známe, že nie ste priaznivcom plánov na kolonizáciu Marsu. Pritom je to jedným z cieľov projektu SpaceX, s ktorým do vesmíru poletíte. Čo by na to povedal Elon Musk?
Kolonizácia Marsu je podľa mňa nezmysel a Elon Musk o mojom postoji vie. Osobne sme sa zatiaľ nikdy nestretli – trávil teraz posledné mesiace predovšetkým v Texase kvôli štartu rakety – ale pravdepodobne k tomu skôr či neskôr dôjde.
Dôvodom, prečo som sa do tohto projektu pustil, nie je kolonizácia Marsu, ale to, že môžeme prispieť k vývoju technológií, pokroku v medicíne a rozšíreniu vedeckých poznatkov. Teším sa však na prieskum Marsu, ktorý nám pomôže porozumieť, kde sa vzala vo vesmíre voda a ako sme sa vôbec stali tým, čím sme.
Odpovede na tieto otázky by nám mohli pomôcť zachrániť našu planétu. Vo vesmíre je 400 triliónov galaxií a len v tej našej je 200 miliárd hviezd. Pravdepodobne však neexistuje žiadna iná planéta, ako je tá naša. Zem je nádherná a unikátna – žije na nej toľko živočíšnych druhov…
Pozrite sa napríklad len na krásu motýlích krídiel. Prečo by sme mali chcieť žiť na planéte, kde je len červená púšť? Nevidím na to dôvod, je to pre mňa nelogické. Elon Musk hovorí, že dôvodom je, že Slnko sa bude zväčšovať a Zem spáli. Ale viete čo? Tak to asi má byť, to je náš osud.
Prvé pravidlo prírody – všetko raz umrie. Jedného dňa zomrie aj Zem a my s ňou. Pravdepodobne si ale ešte dlho predtým, než to nastane, spôsobíme skazu sami. Nehľadiac na to, že Slnko požerie aj Mars. Objavovať vesmír musíme, ale užívajme si život na Zemi, kým môžeme.
Jurský park s hviezdami
Nedávno ste neďaleko Osla kúpili bývalé observatórium Solobservatoriet, kde plánujete vybudovať Nórske vesmírne centrum. Ako je tento projekt ďaleko?
Zatiaľ je to celé v plienkach, kúpnu zmluvu som uzavrel iba pred dvomi mesiacmi. Mám k tomuto miestu veľmi osobný vzťah. Vyrástol som v malom mestečku asi tridsať kilometrov severne od Osla. Trávil som detstvo v prírode, chodili sme po lúkach, kúpali sa v rieke…
Desať minút od nášho domu stálo staré slnečné observatórium. Túto budovu pôvodne postavili Američania, aby monitorovali sovietske družice. Pred sedemdesiatimi rokmi ju prevzala univerzita v Osle a vybudovala v nej jediné slnečné observatórium severne od Álp, ktoré nám malo pomôcť porozumieť, ako sa mení klíma. Bolo to úžasné miesto, kde kvitla veda.
Ako dieťa som tam trávil veľa času, pozoroval som hviezdy, zaujímal sa o vesmír. Pred desiatimi rokmi však observatórium zatvorili. Už predchádzajúca majiteľka plánovala prestavbu tohto centra, nechala si vypracovať krásny projekt od nórskeho architektonického štúdia Snøhetta, ale, bohužiaľ, skrachovala, pretože sa zo zdravotných dôvodov nemohla projektu ďalej venovať.
Pred piatimi mesiacmi mi zavolal jeden nórsky astronóm a povedal mi, že som jediný človek, kto tento projekt môže oživiť. A tak som to miesto kúpil.
Čo bude ďalej?
Teraz obchádzam investorov a zháňam prostriedky na prestavbu objektu podľa návrhu Snøhetty. Na to potrebujem v prepočte zhruba miliardu českých korún (42 miliónov eur). Vybudujeme tam vzdelávacie a výskumné vesmírne centrum, ale zároveň aj výcvikové centrum astronautov, ktoré by využívala NASA aj Európska vesmírna agentúra.
Bude to úžasné miesto, kde sa budú stretávať školské výlety s vedcami a astronautmi. Predstavujem si to ako taký Jurský park, kde budú namiesto dinosaurov hviezdy.
Vidíte nejaký potenciál na spoluprácu s českými vedcami?
Český vesmírny priemysel bol vo svete vnímaný vždy ako špičkový. Po americkom, ruskom a ukrajinskom patrí medzi najlepšie. Pred niekoľkými dňami som sa zoznámil s Tomášom Rouskom (architekt a dizajnér vesmírnych modulov, pozn. red.) a je možné, že do budúcnosti niečo dohodneme.
Jeho práca je ohromujúca a mám mnoho nápadov, ako by sme ju mohli spoločne posunúť. Jedným z projektov, ktorý pripadá do úvahy, je napríklad vývoj európskeho vesmírneho obleku.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Klára Čikarová.
