14. novembra 2021

Najnovšia kniha od Michaela Mossa Pripútaní: Jedlo, slobodná vôľa a ako potravinové giganty ťažia z našej závislosti vysvetľuje spôsob, akým spoločnosti ako McDonald’s, Coca-Cola a Kraft Heinz podporujú vznik závislostí na priemyselne spracovanom jedle. V dôsledku toho podiel obéznych (nielen) Američanov stále rastie.

Michael Moss je investigatívnym reportérom denníka The New York Times a držiteľom Pulitzerovej ceny. Závislosť od jedla prirovnáva k tej drogovej. Ľudia vyhľadávajú sladké, mastné a slané potraviny. Nevedia sa odtrhnúť od zemiakových chipsov, sýtených presladených nápojov a mastných burgerov so slaninou. Nemôžu si pomôcť.

V prológu knihy Michael Moss rozpráva príbeh Jaclyn Bradley, ktorá bola stálou zákazníčkou McDonald’s. Ich „najväčším hranolkám, najväčším milkshakom a dvojitým hamburgerom“ nemohla odolať. Keďže jedávala len extrémne kalorické jedlo vo fast-foodoch, už ako šestnásťročná vážila 113 kíl.

Slobodná voľba?

Spolu s ďalšími ľuďmi s podobnou skúsenosťou značku fast-foodov zažalovala. Súd proti McDonald’s síce prehrali, no vybojovali jemné zmeny v ich menu. Jaclyn Bradley zdôraznila, že výber toho, čo jedla, bol na jej zodpovednosti. Nikto ju nenútil, aby si objednávala extrémne kalorické burgery a nápoje.

V marci 2021 Daniel Lieberman – knižný recenzent The New York Times a profesor biológie na Harvardovej univerzite – vyzdvihol Mossov protiargument, že „obchod s priemyselne spracovávaným jedlom sa nelíši od toho s tabakovými výrobkami. Aj firmy ako Phillip Morris desaťročia klamali o škodlivosti a návykovosti cigariet.“

Reklama

V krátkom rozhovore pre americký Forbes Michael Moss vysvetľuje, prečo nás americké potravinové giganty ženú do pasce, v ktorej pred zdravým jedlom uprednostníme to priemyselne spracované a nezdravé.

Žaloba na McDonald’s

Tvrdíte, že potravinárske giganty zavádzajú ľudí na soľ, cukor a tuk, čím u nich podnecujú vznik závislosti od jedla. Aké to má dôsledky?

Myslím si, že to má veľký vplyv na naše zdravie. Väčšina týchto jedál sú polotovary. Jedným z dôsledkov je obezita. Už pred pandémiou jej podiel v Amerike prekročil 42 percent. S našou stravou súvisí aj nárast diabetu druhého typu.

Aká je situácia na Slovensku?

V rozhovore pre Trnavskú univerzitu uvádza doc. Ing. Margaréta Kačmariková, PhD. MPH, že pred pandémiou (v roku 2019) malo u nás 68,9 % mužov nadhmotnosť alebo obezitu a 1 zo 4 mužov bol obézny (25,8%). Zo žien malo 56,2% nadhmotnosť alebo obezitu a 25,4 % žien bolo obéznych, pozn. ed.

Ale mnohých ľudí táto závislosť dostáva do stresových situácií a frustrácie. Prestanú variť, chýba im rituál spoločného rodinného stolovania. Vzdali sme sa svojich zvykov v prospech veľkých spoločností.

Jaclyn Bradley súd proti McDonald’s prehrala. No aký mal efekt?

Prípad vyvolal veľký tlak. V priebehu niekoľkých mesiacov začali vedci, ktorí predtým skúmali drogové závislosti, skúmať potraviny.

Zdroj foto: Unsplash/Joiarib Morales Uc

O sile nezdravých potravín hovoril napríklad aj dokument Morgana Spurlocka Super Size Me (2004). Vyvolal ohlasy a bol veľmi populárny.

V tomto odvetví vznikla panika. V snahe vyhnúť sa obvineniam z podnecovania závislosti na svojich produktoch sa snažili zjednotiť svoju obranu a manévrovať.

Aké zmeny urobili fast-foodové spoločnosti v jedálnych lístkoch po tomto prípade?

Nebrali to na ľahkú váhu. McDonald’s pridal do ponuky šaláty. Neskôr začali ľuďom hovoriť, koľko kalórií obsahuje ktoré ich jedlo. A v ostatnom čase podnikol potravinársky priemysel mnoho ďalších krokov, ktorými reaguje na obvinenia, že ich výrobky vyvolávajú závislosť.

Prejedanie ako súčasť dňa

Väčšina zákazníkov si medzi šalátom a cheeseburgerom so slaninou aj tak vyberie burger. Prečo?

Cheesburger so slaninou obsahuje úžasné zložky, ktoré doslova vzrušujú náš mozog. Má v sebe tuk, v žemli je cukor, soľ, celé to má vôňu aj kontrast.

Hlavný dôvod, pre ktorý som napísal knihu Pripútaní, je, že som  si uvedomil, že sila potravinárskych gigantov nespočíva len v tom, že nám servírujú mastné jedlá. Vnikli do našich základných inštinktov.

Problém je v tom, že potravinársky priemysel zmenil povahu nášho jedla a z prejedania sa urobil každodennú záležitosť. Čím je jedlo kalorickejšie, tým viac ho náš mozog túži skonzumovať.

Hovoríte, že Američania si začali negatívnu stránku priemyselne spracovaných potravín viac uvedomovať a veľké firmy ako Nestlé už vyrábajú kvalitnejšie jedlo. Aké výsledky to prináša?

Keď v roku 2015 vyšla moja prvá kniha Soľ, Cukor, Tuk, vedenia najväčších potravinárskych spoločností sa spojili. Uvedomili si, že ľudia sa čoraz viac zaujímajú o to, čo jedia.

Reklama

A najmä, malo to vplyv aj na predaj. Majiteľ Campbell’s Soup verejne priznal, že strácajú dôveru zákazníkov. A že musia niečo urobiť, aby ju získali späť.

Práve vtedy ste si mohli všimnúť, že mnohí upravili receptúry tak, aby sme mali pocit, že sú ich produkty pre nás lepšie.

Začať treba doma, u detí

Závislosť od jedla prirovnávate k cigaretovej závislosti. Asi 85 % populácie dnes už nefajčí. Ako odlákať ľudí aj od priemyselne spracovaných potravín?

Môžeme sa poučiť z liečby cigaretových a drogových závislostí. Podiel fajčiarov sa znižuje pre varovné symboly na obaloch a zvyšovanie daní. Peniaze milujeme práve tak ako lacné jedlo.

Možno by pomohlo postrčenie zo strany vlády – niečo ako daň z cukru. Cukrovú daň už zaviedli napríklad vo Philadelphii.

Zdroj foto: unsplash/Dan Gold

Mojím obľúbeným riešením je ekonomika domácnosti. Učiť deti, aby milovali alternatívy priemyselne spracovaného jedla. To sa začína vysadením vlastnej záhradky. Uvidia reďkovky a budú mať radosť z toho, ako rastú. Potrebujeme, aby deti polovicu svojich tanierov zaplnili zeleninou.

Zdravé alebo nezdravé?

Poukazujete na to, že mimo hlavných jedál dnes ľudia zjedia priemerne asi 580 kalórií. To je približne štvrtina potrebnej dennej dávky. Ako sa vyhnúť takýmto „snackom“?

Napríklad tak, že namiesto vysokokalorického jedla si dáte jablko. Keď si v Starbuckse idete po kávu, zadívate sa aj na koláčiky.

Namiesto na okamžité uspokojenie, musíte myslieť na to, ako budete vyzerať v lete v plavkách. A ako o desať rokov, keď vám lekár bude kontrolovať srdce.

Dovolili sme, aby tieto veľké spoločnosti určovali naše hodnoty, ale to musíme zmeniť.

Čo by ste odporučili obéznym ľuďom, ktorí by sa radi vyhli priemyselne spracovaným potravinám?

V prvom rade by som im odporučil, aby sa najprv snažili zmeniť len jednu vec. Nesnažte sa zmeniť všetko naraz. To je príliš ťažké a frustrujúce. Uvažujte, ako by ste si od veľkých spoločností mohli vziať späť to, čo vám ukradli.

U nás doma sme napríklad prestali piť sladké limonády tak, že sme prešli na čistú sódu. Tie bublinky vzrušujú mozog.

V posledných rokoch nám veľké spoločnosti sťažili rozlišovanie medzi zdravým a nezdravým jedlom. Je to reakcia na obvinenia. Napríklad tak, že do cereálií pridávajú bielkoviny a prakticky do všetkých potravín vlákninu.

V celkovom kontexte to však nikomu nepomôže zmeniť stravovacie návyky. Ani vláknina v tomto prípade nie je účinná.

Článok pôvodne vyšiel na Forbes.com. Jeho autorom je kontribútor Gary Stern.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?