30. júna 2021

Čo je potrebné na to, aby na exoplanéte vznikol život tak, ako ho poznáme? Viac ako asi myslíme.

Napriek článku z minulého roku, ktorý tvrdí, že v našej galaxii môže existovať až 300 miliónov planét, ktoré sú „potenciálne obývateľné“, nový výskum publikovaný v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society tento názor vyvracia.

Táto nová analýza, zameriavajúca sa (hlavne) na fotosyntézu, naznačuje, že podmienky podobné Zemi môžu byť oveľa vzácnejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Astronómovia doteraz objavili 4 422 exoplanét, ale iba niekoľko z nich sa považuje za potenciálne obývateľné.

Čo je potrebné?

Fotosyntéza spočíva v tom, že rastliny vedia využívať slnečné svetlo, vodu a oxid uhličitý na výrobu kyslíka a energie. Vzhľadom na to, že fotosyntéza je rozhodujúcim faktorom pri vzniku zložitých biosfér na Zemi, na to, aby mala exoplanéta vôbec možnosť byť obývateľná, potrebuje atmosféru založenú na kyslíku.

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST), ktorý by mal koncom tohto roka poputovať na obežnú dráhu, bude študovať atmosféru exoplanét. Svetlo prechádzajúce ich atmosférou odhalí, aké plyny sa v atmosfére nachádzajú.

Reklama

Fotosyntéza však vyžaduje vodu v tekutom skupenstve. Iba exoplanéty, ktoré majú správnu teplotu (nie sú príliš horúce, ani príliš studené ), môžu obsahovať vodu na svojom povrchu.

Takže koľko skalných exoplanét veľkosti Zeme sa nachádza v tejto obývateľnej zóne zvanej „Goldilock’s Zone“? Nie veľa, naznačuje výskum.

V skutočnosti ani v prípade niekoľkých známych exoplanét, ktoré boli považované za potenciálne obývateľné, nemá žiadna z nich (teoretické) podmienky na udržanie biosféry podobnej Zemi na báze fotosyntézy.

Máme však aj dobré správy. Štúdia skúmajúca množstvo slnečného žiarenia, ktoré každá nádejná exoplanéta prijíma od svojej hviezdy, priniesla pozitívne zistenie. Odhalila jednu planétu, ktorá sa množstvom slnečného žiarenia priblížila k hodnote potrebnej na udržanie veľkej biosféry. Je to Kepler−442b.

Čo vieme o Kepler-442b

Kepler-442b, skalnatá planéta s približne dvojnásobnou hmotou v porovnaní so Zemou, obieha okolo stredne horúceho oranžového trpaslíka vzdialeného od nás zhruba 1 120 svetelných rokov v súhvezdí Lýra.

Jeho existencia bola odhalená v roku 2015 a objavil ju Keplerov vesmírny ďalekohľad, ktorý skúmal jeho materskú hviezdu. Teleskop sa prestal používať v roku 2018.

Táto exoplanéta, tiež nazýva KOI-4742.01, je vzdialená od svojej hviezdy asi polovičnú vzdialenosť v porovnaní so vzdialenosťou Zeme od Slnka. Obeh okolo hviezdy jej trvá 112 dní.

Je to však „super-Zem“, ktorá napriek tomuto názvu nie je úplne podobná Zemi.

Štúdia zatiaľ dospela k záveru, že hviezdy s polovičnou teplotou v porovnaní so Slnkom, nemôžu udržať biosféru podobnú Zemi, pretože neposkytujú dostatok energie v správnom rozsahu vlnových dĺžok.

To neznamená, že by fotosyntéza nebola možná, no na planéte by nebolo dostatok rastlinného života, aby udržali biosféru podobnú Zemi.

Neľahké hľadanie života

Je to tvrdý úder pre hľadanie života v našej galaxii, pretože 70 % hviezd v Mliečnej dráhe sú relatívne chladné červené trpaslíky, z ktorých žiadna – ako hovorí táto štúdia – neposkytuje svojim planétam dostatok slnečného svetla na to, aby na nich vznikla dostatočná fotosyntéza.

Ešte horšie je, že hviezdy, ktoré sú teplejšie a jasnejšie ako naše Slnko, by teoreticky mohli poháňať viac fotosyntézy, ale tieto hviezdy neexistujú dostatočne dlho na to, aby sa stihol vyvinúť zložitý život.

„Pretože červení trpaslíci sú zďaleka najbežnejším typom hviezd v našej galaxii, tento výsledok naznačuje, že podmienky podobné Zemi by na iných planétach mohli byť oveľa menej bežné, ako sme dúfali,“ uviedol hlavný autor výskumu profesor Giovanni Covone z Neapolskej univerzity.

Článok vyšiel na webe Forbes.com. Autorom je prispievateľ Jamie Carter.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?