Róbert Šutek je mužom viacerých profesií. Má titul inžiniera, je inštruktor surfovania, v Nórsku pracuje ako kuchár a podniká v marockom Sidi Ifni, kde sa môžete vybrať na jeho Salaš.
Keď má popísať, čím mu Maroko učarovalo, pomôže si myšlienkou, ktorú si v minulosti prečítal v nejakej knižke o Afrike a veľmi dobre vystihuje aj jeho pocity.
Uvádzalo sa v nej prirovnanie, že je to akoby vás poštípala mucha tse-tse. Jed vám raz vojde do žíl a už nikdy sa celkom nevytratí. Natrvalo tak vo vás zostane pocit, že kvôli niečomu sa opäť chcete do krajiny vrátiť.
Foto: archív Róberta Šuteka
„O tunajšom živote v Sidi Ifni s určitou dávkou nepresnosti hovorím, že pripomína ten v našej krajine spred štyridsiatich rokov,“ vykresľuje rodený Žilinčan. „Najmä v tom zmysle, že celkom vypadnete zo západoeurópskeho spôsobu fungovania. Nie sú tu žiadne obchodné centrá, mäso nakupujete u mäsiara, čerstvú zeleninu na trhu. Ľudia sa medzi sebou rozprávajú v kaviarňach a nie na sociálnych sieťach. A pridajte k tomu more, slnko, surfovanie… Je to veľká oddychovka pre hlavu.“
Zároveň spomenie, že prepojiť svoj život s Marokom nebol jeho pôvodný plán. Pri prvej návšteve v roku 2013 o tom neuvažoval, vzájomné puto dozrievalo postupne, ale drží dodnes.
Klientela najmä zo Slovenska a Česka
Kým sa dostaneme k tomu, čo Róberta priviedlo do severoafrickej krajiny, priblížme si projekt so slovenským odkazom v názve, ktorý tu vybudovali. Množné číslo na konci je správne, lebo na ňom pracoval spoločne s kamarátom Erikom Bútorom, ktorý sa však nedávno rozhodol z podnikania v Maroku odstúpiť.
Salas wave climbing company spustili do plnej prevádzky na jar 2019. Nachádza sa v typickom arabskom dome vyššej vrstvy, v tzv. riade, ktorý má otvorené priestranstvo uprostred budovy a pavlače na poschodiach.
Pohľad do interiéru Salaša v marockom Sidi Ifni. Foto: Salas wave climbing company
Kapacita ubytovania je 10 až 15 ľudí v šiestich izbách. Cena za noc na osobu je 25 eur s raňajkami, ak si zvolíte polpenziu, priplatíte si desať eur navyše.
Keďže v početnejšom zábere Róbertových profesií je aj kuchárske remeslo, na Salaši si tiež zakladá na kvalitnom jedálnom lístku. Ten je pestrý, strieda viac štýlov. Kombinuje slovenský a marocký rukopis, ale jedlá uvaria aj podľa receptov z celého sveta. Ich základom sú lokálne bio suroviny vynikajúcej kvality – mäso, ryby či zelenina.
Len malá ukážka, čo vám naservírujú na večeru: ťaví guláš s cibuľovými zemiakmi, poctivý kurací perkelt, suši či ceviche, repové rizoto s avokádom a semiačkami či tradičný domáci kuskus, ktorý špeciálne pripravuje mama ich marockého manažéra. Robia však aj galavečere s viacerými chodmi z grilu a so živou hudbou.
Hlavná sezóna sa v Salaši začína v októbri a trvá do konca marca až apríla. Väčšina ich klientely prichádza zo Slovenska a z Česka, približne desať percent potom tvoria hostia z ostatných krajín, Švajčiari, Američania, Holanďania či pribúdajúci Nóri.
Svojim hosťom sa snažia pripraviť aj balíčky služieb podľa želania. Organizujú surf kempy, firemné tímbildingy, zabezpečia výlety po okolí. Na budúci rok ich s veľkou pravdepodobnosťou čaká aj motorkársky kemp a premiérovo bude Róbert v apríli v Sidi Ifni organizovať aj surfové preteky, ktoré sú súčasťou Česko-slovenského pohára.
Cesta do Maroka
Titul inžiniera získal Róbert na Žilinskej univerzite v odbore krízový manažment. Aktívne sa venoval snoubordingu, ale zastavilo ho zranenie a následné tri operácie. Po zotavení pokračoval v športovaní na doske, ale najmä na tej na morských vlnách. Urobil si medzinárodnú licenciu inštruktora surfingu ISA a vybral sa za prácou do zahraničia.
Začal pracovať pre Camino Surfcamp, v brandži jednu z najväčších a najstarších spoločností v Európe, v lete pôsobil ako ich inštruktor hlavne v Španielsku. Po jednej zo sezón, v už spomínanom roku 2013, sa vybral aj na svoju prvú dovolenku do Maroka.
Foto: Salas wave climbing company
Nesedel na jednom mieste, putoval krajinou a ako tušíte, najviac mu učarovalo mestečko Sidi Ifni na juhozápade. Nebolo natoľko zavalené turistami a roky španielskej kolonizácie sa zase premietli do jeho rázu aj architektúry viacerých štvrtí. Celkovo ponúka taký mix s nádychom Európy.
Uplynul nejaký čas a z firmy prišla ponuka. Nechceš byť počas zimných mesiacov „head coach“ v Maroku? Je to v Sidi Ifni… Neváhal ani chvíľu.
Odkrútil si tam dve či tri zimné sezóny, previazanie s mestom sa prehlbovalo a on sa začal obzerať, či by tam nevedel rozbehnúť aj vlastné podnikanie. Myšlienky sa postupne menili na skutočnosť, keď za ním prišiel na návštevu jeho kamarát Erik Bútora. Mimochodom, prišiel na kratšiu dovolenku a zostal celú zimu.
Výpadok dvoch sezón
Do života tak uviedli vlastný projekt. Zapáčilo sa im v názve využiť slovo salaš, aby vystihovalo domácku atmosféru aj kúsok ich rodnej krajiny.
Budovu v Sidi Ifni získali do dlhodobého prenájmu od francúzskeho majiteľa, hudobníka z Avignonu, ktorý si ho kúpil ako rekreačný dom. Vyžadoval však rekonštrukciu, do ktorej sa pustili a na ďalších vylepšeniach s tímom pracujú dodnes. Róbert spomenie, že vlani napríklad postavili strešnú terasu s drevenou izbou.
Po sľubnom začiatku si v podnikaní prešli aj zložitým obdobím, keď cestovný ruch zastavila pandémia či vojna na Ukrajine.
Foto: Salas wave climbing company
„Výpadok dvoch sezón nám samozrejme priniesol nemalé straty,“ hovorí. „Opäť sa rozbehla až uplynulá zima a nádejne vyzerá aj tá nasledujúca. Na najbližšie mesiace máme dosť rezervácií.“
Rozprávame sa aj o špecifikách podnikania v Maroku. Poznamená, že niektoré procesy samozrejme trvajú dlhšie, treba mať trpezlivosť a výdrž, ale zo strany tamojších úradov prevláda pozitívny prístup. Snažia sa podporovať investorov, aby zvyšovali atraktivitu regiónu a pomohli ekonomike.
Kuchár v nórskych fjordoch
Do života obyvateľov Maroka však pred vyše týždňom zasiahla tragická udalosť, najsilnejšie zemetrasenie v krajine za posledných sto rokov.
„Sidi Ifni je vzdialené stovky kilometrov od jeho ohniska, je to však samozrejme rana pre celú krajinu,“ vraví Róbert. „Maročania majú početné rodiny, zvyčajne to funguje tak, že jeden súrodenec doma prevezme starostlivosť o rodičov a ostatní sa rozpŕchnu po krajine. Aj z nášho mesta tak mala každá druhá rodina niekoho v postihnutých oblastiach. Vládol strach, nefungovalo telefonické spojenie, obmedzený bol internet. Navyše ľudia tu nie sú zvyknutí na environmentálne katastrofy. Teraz vládne vlna spolupatričnosti, organizujú sa rôzne zbierky, aktuálne sú najpotrebnejšie prikrývky, stany a možnosti náhradného ubytovania.“
Maroko má Róbert v sebe už silne zakorenené. Trávi v ňom však len polovicu roka, no tá druhá časť potom nie je spojená so Slovenskom, ale s Nórskom.
So svojou fínskou priateľkou si vytvorili zázemie v mestečku Stryn ležiacom pozdĺž fjordov a pod najväčším ľadovcom pevninskej Európy s názvom Jostedalsbreen. A našiel si tam aj prácu kuchára v reštaurácii Hoven, ktorá je v priľahlom Loene.
„Nachádza sa na kraji útesu a cez presklené priestory sa vám núkajú krásne výhľady,“ približuje. „Je vo výške asi tisíc metrov nad morom a vyviesť sa tam môžete aj lanovkou. V reštaurácii pripravujeme lokálne ryby či špeciality z regiónu, ale aj pizzu či burgre. Šéf ma tiež presviedča, aby som na seba vzal viac zodpovednosti. Ponúkajú mi pozíciu zástupcu šéfkuchára na trvalý úväzok, ale zatiaľ odmietam. Vzhľadom na moje aktivity si nie som celkom istý, či by som takéto nastavenie zvládal. Momentálne mi stále vyhovuje, ako to mám rozdelené.“
