15. novembra 2021

Narodil sa v USA, kde jeho otec pracoval pre NASA. Meno dostal po vtedajšom americkom prezidentovi Richardovi Nixonovi, ktorého prezývali Dick. Prísť na Slovensko a začať podnikať s menom Dick Bob Kvetňanský nebolo pre neho jednoduché. Dnes však stojí za úspešným projektom zostrojenia legendárneho kabrioletu K1 Attack Roadstera, otvoril novú éru spaľovacích motorov či navrhol prvý mobilný mezonetový karavan na svete.

Aktuálne žije v Senci, je CEO leteckej školy A1 Attack a so skúsenosťami pretekára pôsobil aj ako manažér tímu motocyklového pretekára Ivana Jakeša.

Život v USA

Ako si spomínate na chvíle, ktoré ste ako mladý strávili na Slovensku?  

Aktuálna generácia si nedokáže predstaviť situáciu za vlády komunizmu. Keď občas spomínam svoje zážitky, mladí sa usmievajú akože standup comedy a obdivujú moju fantáziu, pričom len konštatujem fakty. 

Napríklad, keď som bol ako malý chlapec v televízii na kastingu do filmu Majka z Gurunu, mal som na sebe tričko s nápisom New York. Nejaký asistent to hneď udal a na natáčanie pribehli tajní agenti. Tričko som musel otočiť naruby. Porušil som paragraf o nezákonnej propagácii kapitalizmu. Rodičov som mal v Amerike, a tak musela babka tento čin vysvetľovať na druhý deň na polícii…

Reklama

Pripravili vás rodičia na dobu, ktorá sa v tom čase odohrávala na Slovensku?

Predstavte si, ako citlivo musíte sedemročnému dieťaťu vštepovať princípy o pravde a lži, pričom ho musíte naučiť rozoznávať, ktoré klamstvo je prípadne dovolené a ktoré je zakázané. Môj otec (Richard Kvetňanský, pozn. red.) bol jeden z najúspešnejších vedcov sveta, líder tímu, ktorý pod jeho vedením dostal Nobelovu cenu.

Človek, ktorý hovoril mnohými jazykmi, šéf centra excelencie so sídlom v Bruseli, jediný Európan, ktorý mal voľný pohyb v Pentagone. Pre NASA viedol výskum možností prežitia človeka vo vesmíre. Génius, o ktorého sa bil vesmírny výskum vo Washingtone aj v Moskve.

Uvedomte si tú mentálnu výbavu, ktorú vám takýto rodič zanechá. K tomu si prirátajte obrovské skúsenosti, ktoré vám situácia v bývalom režime umožnila nasať už v útlom veku.

Čo vás formovalo? 

Ako sedemročné dieťa som na kriminálke „milému ujovi“ vysvetľoval, že rodičia sa v hlavnom meste Ameriky nestýkajú so žiadnymi emigrantami, že mama nehlási správy v ilegálnom rádiu Slobodná Európa a že sa nehrám s americkými hračkami, ale babka mi zo Slovenska posiela drevené domáce.

Bol som dokonale vytrénovaný, aby som dokázal rozoznať, že toto je dovolené klamstvo, ktorým chránim rodinu. Keď potom „zlý ujo“ kričal, že už rodičov nikdy neuvidím a že ma dajú do polepšovne, spustil som naučený plač a v duchu som si so stoickým pokojom hovoril: „Prestaň už s tým divadlom, ty komunistický opilec, babka ma čaká s makovými šúľancami.“

Odrazu som mal 19 rokov, poznal som všetky triky, psychológiu by som mohol vyučovať na Harvarde, hovoril som natívnou angličtinou aj ruštinou. A železná opona padla. Svet bol môj.

Štart kariéry s dolárovkami na tele

Spomínate si, ako vyzerali vaše začiatky v automobilovom priemysle?

Bol som neuveriteľne dravý, hladný po úspechu a možno aj trochu neadekvátne drzý. Empirické skúsenosti z mladosti vo mne pribrzdili rešpekt k pseudoautoritám. Do Ameriky som lietal ako na kávu do Galanty. Už v 90. rokoch som mal firmu, ktorá v Amerike vyrábala autoalarmy a vo veľkom som ich dovážal na Slovensko. Neskôr som sa špecializoval na autá, okrem superdrahých limuzín, ktoré som vozil najbohatším Slovákom a Čechom, som miloval Renaulty.

Renault v Amerike krátko predtým skrachoval, autá nemali servis ani náhradné diely. Pre Ameriku boli málo luxusné a pomerne kazové. Áno, tie isté autá, na ktoré sa ľudia u nás pozerali vo výklade Tuzexu. Nekupoval som ich po kuse, kupoval som kamióny, mal som osobné kontakty s majiteľmi lodných spoločností, ktoré mi prepravovali stovky áut do Európy.

Ako sa vám podarilo v tej dobe prepraviť toľko áut? 

Najväčším problémom bolo dostať do Ameriky hotovosť. Bral som na výlety kamarátov, ktorí mali po tele polepené zväzky bankoviek, zvyčajne tak 100-tisíc dolárov na osobu. Nechápem, ako sme mohli takto riskovať, ale vtedy ma to nezaujímalo.

Výraz ako „konzekvencie“ nemal žiadnu váhu. Z môjho pohľadu sme nerobili nič nelegálne, ekonomika prekvitala, kupoval som 10 áut za cenu jedného, doma sa ľudia doslova bili, aby mali prvé auto v živote s centrálnym zamykaním alebo sťahovacími oknami.

Popritom som chodil na vysokú školu ekonomickú v Bratislave, bol som jediný chalan v krúžku, mal som 31 spolužiačok. Bavilo ma tam chodiť, pričom som tam každý deň chodil iným autom. Raz som po ceste na skúšku zapadol pred školou v obrovskom záveji snehu. Jeep som tam nechal do jari. Nepotreboval som ho.

Dovážanie áut ma však prestalo baviť, bol som len obchodník. Prešibaný jedinec, ktorý zarábal na nevedomosti a neschopnosti ostatných. Hoci to bol život ako z filmu, nenapĺňalo ma to.

Repliky áut pre Hollywood

V čom ste začali podnikať ďalej?

Reklama

Pohyboval som sa v skupine ľudí, ktorá jazdila na Ferrari, Lamborghini či Rolls-Royce. Každý sa cítil kompetentný auto komentovať, mal tendenciu vylepšovať ho. Títo ľudia boli ochotní minúť obrovské peniaze za pocit, že sa podieľajú na vývoji, túžili sa podieľať na úspechu. Fabrika však na jednotlivca kašle, aj keby to bol najvplyvnejší človek v krajine.

Prišlo mi to zaujímavé, videl som dieru na trhu, veľa som s touto skupinou ľudí komunikoval, naučil som sa vnímať ich potreby, typicky egocentrický aparát vnímania vlastnej dôležitosti. A túžil som vyrobiť niečo vlastné. Cítil som, že som sa naučil potreby v ľuďoch dokonca vytvárať.

V Hollywoode som sa s producentami dohodol na výrobe replík drahých áut, ponúkol som v tom čase neuveriteľne lacnú pracovnú silu v kombinácii so skvelým dielenským spracovaním. Slovensko bolo známe fantastickým priemyslom, no mesačná výplata bola na úrovni štvorhodinového príjmu priemerného Američana.

Mali ste za sebou aj tím, ktorý vám s výrobou pomáhal?

Áno. Mal som 20 rokov, 24 zamestnancov, plechovú halu bez kúrenia a na víkendy som chodil na Floridu. Žiadne víza ma netrápili, mal som predsa americký pas a občianstvo, pri pasovej kontrole som sa vždy pousmial, keď mi povedali „Welcome home sir.“

Kto financoval vývoj? Zostrojiť repliky takých áut určite nebolo najlacnejšie…

Bol to rebelsky odvážny plán. Hollywood zaplatil vývoj, poskytol originálne Ferrari a Lamborghini, všetko sme okopírovali a dodali pár nádherných strojov Made in Slovakia, ktoré vybuchli v amerických filmoch.

Z najznámejších to bol Dolph Lundgren vo filme Čas pomsty, kde sme vybavili halu plnú replík superšportiakov, ktoré boli rozstrieľané na ementál a pár z nich explodovalo. Za tento film mám dodnes v pivnici pozlátenú tabuľku s poďakovaním od hollywoodskeho producenta.

Dick Bob Kvetňanský sa dnes podieľa aj na vývoji lietadiel a má leteckú školu. Foto: archív D.B.Kvetňanský

„Made in Slovakia“ uchvátil aj Cagea a Conneryho

Moji obľúbení Nicolas Cage a Sean Connery obdivovali slovenské ručičky vo filme Skala, kde vybuchli štyri žlté slovenské Ferrari 355. Vo filme to bola pár sekundová scéna a vybuchlo v ňom, samozrejme, len jedno auto. Pozornému oku neuniklo, že explózia oddelila podvozok od karosérie, ktorá bola z jedného kusu. Nemala nielen otváracie okná, ale ani dvere.

Neskôr sme takýto parádny kúsok urobili pre Kontrafakt, kde sme V skladbe Život je boj Rytmusovi za chrbtom odpálili skutočne funkčný Attack Roadster. Vtedy si získal môj rešpekt, výbuch bol reálne nebezpečný, ten chlapec stál od auta 10 metrov a ani sa nepohol. Vedel, že máme k dispozícii len jeden záber. Nevedel však, že sme každý priplatili technikovi za trošku väčšiu ranu.

Milióny bez biznis plánu

Spomínate Attack Roadster. Môžete priblížiť, o aký model auta vlastne išlo?

Vyrobili sme 240 čisto slovenských automobilov Attack Roadster. Obchod s replikami mi totiž nakoniec zatrhli Taliani, a tak prišiel čas na vývoj vlastného športiaka.

Tu vznikla, predpokladám, vízia Attack Roadsteru. Mali ste premyslený biznis plán?

Biznis plán? Somarina, ktorú riešili spotení chlapci v oblekoch. SWOT analýzu som riešil naposledy na vysokej škole ako domácu úlohu. Robil som veci čisto intuitívne. Chcel som to robiť, nedalo sa to zastaviť. Míňal som na to vlastné peniaze.

A keď sa vlastné zdroje minuli, stačilo medzi bohatými kamarátmi uvoľniť vlnu vlastného nadšenia. Vytvoril som totiž potrebu, predával som svoj príbeh…

U vynálezcu Štefana Kleina som na katedre autodizajnu našiel šikovného dizajnéra. V čínskej reštaurácii mi na papierový obrus načrtol pár obrázkov kabrioletu s motorom v strede. Rozbiehala sa doba internetu.

Inšpiroval som sa Ikeou a vymyslel domácu skladačku, ktorú si u mňa kúpite, z havarovaného auta do nej prehádžete funkčné diely a výsledkom bol neuveriteľne sexi superšportiak. Kabriolet s motorom v strede a s fantastickými jazdnými vlastnosťami. Počas pár týždňov som na zálohách vyzbieral niekoľko miliónov korún.

Svetoznáme auto

To znamená, že ste expandovali do viacerých krajín?

Predávali sme do celého sveta, bol to fantastický úspech. Vyrábali sme auto na objednávku arabskému šejkovi, malo zlaté kolesá. Môj najznámejší klient bol tenista Andre Agassi, nikdy som sa s ním však nestretol.

Attack spaľoval olej z McDonaldu

V súvislosti s Attackom ste vyvinuli aj jedinečné spaľovanie oleja. O čo išlo?

Sponzoroval som Philadelphskú univerzitu a v spolupráci s nimi sa nám podarilo vyvinúť Attack, ktorý spaľoval použitý olej z fritézy z McDonaldu. Mal spotrebu 4 litre, prekročil hranicu 300 km/h a ešte 5 minút za ním smrdeli spálené hranolky.

S týmto autom na hybridný pohon sme vyhrali eko súťaž Tour De Sol vo Francúzsku, kde sme porazili všetky automobilky sveta. Inžinieri z Hondy, Toyoty či General Motorsu ležali pod slovenským autom, fotili a nechápali.

Elona Muska odmietol cez telefón

Vy a vaše produkty ste museli byť na vrchole dopytu, bolo tomu tak?

Úspech je veľká droga, nechápu to len tí, ktorí ho nezažili. Nikto z nás nemal rodinu, nepoznali sme víkendy, cez Vianoce sme zvárali, na Silvestra brúsili. Medzitým som mal kontrakt s BMW, s Hondou aj Jaguárom. Používali sme rôzne motory, mali sme servisnú sieť po celom svete.

Presne v tomto čase pripravoval Elon Musk svoje prvé elektrické vozidlo. Potreboval atraktívne športové auto so širokými prahovými panelmi a motorom v strede. Vymenili sme si niekoľko mailov, telefonátov. Žiadal odo mňa celú technickú dokumentáciu, najmä priestorové usporiadanie Attacku.

Ten človek vytvoril taký veľký tlak, že som usúdil, že mi chce projekt ukradnúť. Zasekol som sa a ignoroval som ho. Podpísal kontrakt s Lotusom a prvú Teslu postavil na Elise. Úsmevné, poslal som do čerta aktuálne najbohatšieho muža planéty.

Dick Kvetňanský určitý čas pôsobil aj ako pretekár na Slovensku. Foto: D.B. Kvetňanský

Na vyhorenie a pád v biznise nemal čas

Vo vlne toľkých úspechov ste zažili v biznise aj vyhorenie?

Toto je pre mňa neznámy výraz, nikdy som na to nemal čas ani priestor. Ja hovorím, že všetci sme mali rovnako štartovaciu čiaru, a ak má niekto pocit, že ho bolí noha, nech si oddýchne. Nemôže však potom plakať, že nevyhral závody. Buď sa vrátime víťazne so štítom, alebo na štíte – bolo motto bájnej Sparty. Presne tak ja žijem. Nerobím, čo nechcem, keď však niečomu verím, idem do toho naplno, riskujem úplne všetko, riadim sa výhradne srdcom a intuíciou.

Nezažili ste to ani vo vašej kariére pretekára? 

To je napríklad jeden z atribútov, prečo začnete pretekať. Keď som sa rútil po cieľovej rovinke viac ako 300 kilometrov za hodinu, stačilo ťuknúť do súperovho nárazníka a zobudili ste sa v nemocnici. Nikdy som na to nemyslel, nikdy som ani na sekundu neubral plyn. V nemocnici na Kramároch som bol na traumatológii ako doma. Na izbe som mal vlastný televízor, doktori ma prezývali Highlander.

Nakoniec ste však kariéru pretekára predsa odložili. Ani vtedy ste necítili, že ste „padli na kolená“?

Po poslednej nehode a niekoľkonásobnom salte na Slovakiaringu som sa prebudil z kómy s vygumovanou pamäťou. Nastal čas nájsť si menej adrenalínovú zábavu. Tak som si urobil pilotný preukaz a za 3 roky som nalietal 1000 hodín. Nová droga, nové nadšenie, nová misia. Podieľam sa na vývoji lietadiel, dokončujeme letecký motor, budujeme vlastné letisko.

Nový projekt svetového rozmeru

Očividne ste si našli novú záľubu v oblakoch. Čo však projekty v automobilovom priemysle?

Po ukončení aktívnej kariéry na závodných dráhach nastalo trochu prázdno. Pretekári nebývajú v hoteloch, život trávia v karavanoch spolu s mechanikmi a team manažérmi. Nemáte domov, ste nomád. Túžil som však vyvinúť niečo unikátne, niečo, čo dokonale napĺňa potreby ľudí, ktorí sú odkázaní na mobilný domov.

Môžete si vybrať, buď malá dodávka, ktorá mašíruje 170 km/h, môže ju šoférovať ktokoľvek z rodiny – štyria sa však budete tlačiť ako sardinky. Alebo luxusný barák na kolesách, no vodičský preukaz na nákladiak a cestovná rýchlosť 80 km/h. Presne preto sme vyvinuli Attack Homester.

Kvetňanský našiel novú záľubu po ukončení pretekárskej kariéry v lietaní. Foto: archív D.B. Kvetňanský

V čom spočíva jeho jedinečnosť?

Patentovaný mezonetový karavan postavený na bežnej dodávke, ktorá letí po diaľnici maximálnou rýchlosťou a po stlačení gombíka v telefóne sa premení na dvojposchodový barák s dvoma kúpeľňami, obrovskou manželskou posteľou, garážou na bicykle a luxusne vybavenou kuchyňou, presne ako filmový robot Transformers.

Trval jeho vývoj dlho?

Na tomto projekte sme pracovali niekoľko rokov, ide o najkomplexnejší výrobok, aký sme doposiaľ navrhli. Tento veľkorysý rozkladací karavan disponuje rozmerným solárnym panelom využívajúcim celú plochu strechy, schopným zabezpečiť elektrickú energiu počas celého roku bez nutnosti napojiť sa na sieť.

Všetko je vyrobené z ultraľahkých karbónových kompozitov leteckou technológiou, takže tento gigant patrí hmotnostne stále do kategórie Fabie, z čoho vyplývajú všetky výhody vodičáku, diaľničnej známky, poistky i parkovania.

Prečo ste sa po tých superšportiakoch rozhodli investovať do vývoja karavanu?

Karavany sú momentálne špičkovou biznis komoditou s 350 percentným nárastom na svetových trhoch. Výrobcovia investujú do vývoja nebývalé sumy, do hry sa zapojili aj automobilky, konkurencia je obrovská.

A práve v tomto čase sa vieme na Slovensku pochváliť absolútnou špičkou, od A po Z navrhnutou, patentovanou, vyvinutou a vyrábanou na Slovensku. Pôvodný plán bol Homester veľkolepo predstaviť na Expo Dubai. Organizátorom slovenského pavilónu sa však tento projekt zrejme nezdal dostatočne atraktívny, aby sa s ním Slovensko pochválilo na slávnostnom otvorení. Aktuálne sa asi pasujeme na vodíkovú veľmoc.

Toto je jeden z dôvodov, prečo šikovní ľudia opúšťajú našu krajinu. R&D expert (vývojár a vynálezca, pozn. red.) je v zahraničí celebrita, subjekt, ktorý má maximálnu podporu, dostáva prostriedky, je oslobodený od daní. U nás je to zvyčajne šialenec, ktorý sa ledva prebíja životom, pracuje v garáži bez kúrenia a kvôli svojmu projektu založí v banke mamin byt.

Ako ste celú výrobu financovali?

Nežiadali sme podporu štátu, nedostali sme žiadne eurofondy, celý projekt robíme z vlastných peňazí, krajina sa len mohla zadarmo pochváliť. Tak ako vždy, dostal som niekoľko ponúk preniesť výrobu do Nemecka, predstaviť to ako Made in Germany a zhrabnúť balík peňazí. Otec mi však vždy vštepoval do hlavy – buď hrdý na svoju vlasť.

Škoda však, že vlasť nie je hrdá na mňa. Aká irónia, keď máte americké občianstvo a ste väčší šovinista ako väčšina rodákov.

Medzi novými projektmi aj kočíky pre deti

Plánujete vo vašom biznise aj nejaké nové, prevratné projekty?

Aktuálne sa naozaj nenudím, máme množstvo aktivít v letectve. Veľmi sa teším na implementáciu nového motora, testovanie vo vzduchu bude obrovský adrenalín. Hľadám tiež vhodnú príležitosť predstaviť verejnosti karavan, treba spustiť výrobu kvôli dopytu.

Človek si mysli, že už všetko vie, že už ho nič neprekvapí. V poslednom čase som sa však pristihol, že sa začínam viac zaoberať ľuďmi, vzťahmi, samotným životom. A opäť objavujem a opäť som prekvapený. Stretávam ľudí, zaujímajú ma ich životné príbehy.

Nedávno som stretol človeka, ktorého som počúval s otvorenými ústami. Má za sebou obdivuhodné skúsenosti, je vážený, úspešný, rešpektovaný a má komplet potetované ruky. Uvedomil som si, že som 50 rokov zaťažený pomýlenými predsudkami. Doba sa zmenila, je čas prispôsobiť sa. Dinosaury boli obrovské, ale neprispôsobili sa a vyhynuli.

V celom tom životnom zmätku a naháňačke som však zabudol na niečo veľmi dôležité. Som si istý, že je čo vylepšovať aj na kočíkoch a detských hračkách, a túto problematiku si plánujem podrobne načítať. Toto je totiž jediná dôležitá budúcnosť.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?