14. februára 2021

Zimné mesiace sú obdobím, počas ktorého trávime menej času na čerstvom vzduchu a radšej sa zababušení v deke venujeme knihám či Netflixu. Pre neprajné počasie a chlad sa nám občas nechce vytiahnuť päty z domu. Keď sa blíži koniec zimy, všetci s radosťou očakávame jar. Dobrú náladu a eufóriu však môže razom vystriedať jarná únava. Je toľko aktivít, do ktorých by sme sa zrazu chceli pustiť, no nemáme dostatok energie a chuti. Dvojica odborníkov radí, ako sa popasovať s jarnou únavou. 

Hurá, jar! A potom príde paradox

„Jarná únava je súbor rôznych nepríjemných pocitov, ktoré môžeme zažívať v súvislosti so zmenou ročného obdobia,“ vysvetľuje psychológ Martin Miler. Jej existenciu dnes podľa neho nemožno poprieť, hoci v minulosti bola považovaná skôr za výmysel.

„Treba však povedať, že to nie je choroba či ochorenie, preto v medicínskom systéme nemá ukotvenie,“ dopĺňa odborník.  

O jarnej únave hovoria psychológ Martin Miler a výživová poradkyňa Petra Kopecká. Foto: archív Martina Milera a Petry Kopeckej

Prvé symptómy jarnej únavy sa objavujú v momente, keď začnú stúpať teploty a predĺži sa doba slnečného svetla, vďaka čomu sú naše dni konečne o čosi dlhšie. „Vtedy cítime jar vo vzduchu, ktorý vonia inak, aj celkový pocit z počasia máme iný,“ vraví psychológ. Napriek tomu dochádza k paradoxnej reakcii. Hoci sa tešíme na „príchod života“, zrazu nás prepadnú pocity akejsi nemohúcnosti.

Jarná únava sa môže prejavovať: 

  • malátnosťou, 
  • celkovou psychickou či fyzickou únavou, 
  • pocitom straty energie, 
  • ospalosťou, 
  • náladovosťou a podráždenosťou, 
  • nesústredenosťou,  
  • stratou záujmu o bežné aktivity, 
  • bolesťami hlavy a náchylnosťou na vírusové ochorenia. 

Faktorov, ktoré môžu spôsobiť jarnú únavu, je podľa Milera veľa. V prvom rade to však súvisí s našimi vnútornými biorytmami. Jej vzniku môžu predchádzať okrem iného meniace sa hladiny melatonínu a sérotonínu, predchádzajúce prekonanie vírusového ochorenia, nesprávne stravovacie návyky, zmeny atmosférického tlaku a teploty, alebo aj prechod zo zimného času na letný.  

Reklama

Ako na ňu? Nadhľadom aj humorom

Koho najčastejšie potrápi jarná únava? Podľa odborníka sa objavuje skôr u ľudí v strednom a vyššom veku. „U mladších sa veľmi nevyskytuje, zrejme kvôli tomu, že ich organizmus je adaptabilnejší voči zmene ročných období,“ upresňuje psychológ.

Napriek tomu sa niet čoho obávať, tento problém odznie sám od seba. V určitom momente si skrátka uvedomíme, že sa cítime lepšie a nie sme stále unavení.  

„Väčšinou sa popisuje, že sa jarná únava skončí do konca apríla a v máji si už na to viac-menej ani nespomenieme,“ hovorí odborník. A presne to je najväčší rozdiel medzi jarnou únavou a sezónnou afektívnou poruchou, ktorá je často označovaná za jesennú depresiu.

Kým jarná únava sa z našich životov nepozorovane vytratí, jesenná depresia iba tak neodíde, práve naopak, podľa Milera má tendenciu ďalej sa rozvíjať.  

Dokážeme si poradiť s jarnou únavou z psychologického hľadiska? Jednoznačne.

Prvým krokom je, aby sme počítali s tým, že sa u nás môže objaviť, vďaka čomu znížime očakávania a nebudeme zaskočení. Psychológ tiež odporúča, aby sme si dopriali dostatočné množstvo spánku a venovali sa činnostiam, ktoré máme radi. „Je dobré vyhýbať sa stresu, trénovať nadhľad, nebrať si veci osobne, tráviť čas s ľuďmi, ktorých máme radi, a nezabúdať na humor,“ konštatuje Miler. 

Strava naša každodenná

Do boja s jarnou únavou by sme mali vyraziť aj v oblasti životosprávy. „V zime konzumujeme potraviny, ktoré sú z dovozu, no enzýmy majú krátku životnosť. Čím dlhšie sa potravina preváža, tým menej enzýmov sa v nej nachádza. To isté platí o vitamínoch a mineráloch, nakoľko sa veľa zeleniny a ovocia nepestuje na priamom slnku alebo sa zbiera nezrelé, aby prežilo cestu k nám,“ vysvetľuje výživová poradkyňa Petra Kopecká.  

V období jarnej únavy by sme mali siahnuť napríklad po lokálnej reďkovke. Foto: Unsplash/Markus Spiske

Nedostatok lokálnych potravín nie je jediný problém, ktorý sa dokáže podpísať na vzniku jarnej únavy. V zimných mesiacoch podľa odborníčky siahame po ťažšej strave. Namiesto šalátov tak máme skôr chuť na múčne a mäsité jedlá.

Kopecká zároveň konštatuje, že významnú úlohu zohráva tiež vitamín D, ktorý prirodzenou formou čerpáme zo slnečného žiarenia. „Na konci zimy máme jeho hladinu kritickú, no je to jeden z vitamínov, ktorý ovplyvňuje našu energiu a imunitu,“ ozrejmuje. 

Pokiaľ je počasie na začiatku jari neprajné, napríklad daždivé, Kopecká odporúča dopĺňať vitamín D v množstve 15-tisíc IU (medzinárodných jednotiek) týždenne. Získať ho však môžeme aj zo stravy. Bohaté na déčko sú tresčia pečeň či rybí olej. Okrem toho výživová poradkyňa hovorí, že sa v relatívne malých množstvách nachádza aj vo vajciach, masle či mliečnych výrobkoch. „Dávajte si však pozor, pretože vitamínom D sa vieme predávkovať, čo spôsobuje vážne zdravotné problémy,“ varuje.

Čo zaradiť do jedálnička? 

  • Na prelome jari začnime viac vyhľadávať zeleninu, ktorá rastie na slovenských farmách. Prvé reďkovky, jarné cibuľky a šaláty nám padnú vhod. Dbajme predovšetkým na to, aby boli lokálne, vďaka čomu získame vitamíny, minerály aj enzýmy v bohatej a koncentrovanej forme.  

Čo vyradiť z jedálnička? 

  • Slnečnicový olej, obsahuje veľa omega-6 mastných kyselín a je zápalový, 
  • spracované potraviny, instantné jedlá a polotovary chudobné na živiny, 
  • alkohol, ktorý oslabuje a zamestnáva pečeň,
  • nadmieru sacharidov, ktoré v období home office a pri nedostatku pohybu vedú k nadváhe. 

Počet jedál, ktoré by sme si mali denne dopriať, sa podľa Kopeckej líši od človeka k človeku. Aj napriek tomu by sme sa mali pohybovať v rozmedzí troch až piatich porcií. „Jesť neustále nie je dobré, pretože to vyčerpáva náš organizmus. Trávenie nám berie relatívne veľa energie, takže nesmieme jesť nonstop, ale zase ani raz denne,“ dopĺňa výživová poradkyňa.

Časové rozostupy medzi jedlami závisia od konkrétnych potravín. Ak si doprajeme sýtejšie jedlo, mali by sme počkať tri až štyri hodiny.  

V období, počas ktorého sa začína objavovať jarná únava, by sme mali dbať aj na správny pitný režim. Kopecká vraví, že by sme nemali piť priveľa, ale adekvátne a rozumne.

„Napríklad dva poháre vody sú nepredstaviteľné, hoci v zime je pocit smädu slabší ako v lete, čo nás vedie k tomu, že pijeme menej,“ konštatuje odborníčka a dodáva, že vhodné množstvo tekutín, ktoré by sme mali denne prijať, sa dá ľahko vypočítať. V zime svoju hmotnosť vynásobíme číslom 35, v lete číslom 40, a dostaneme množstvo v mililitroch.  

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?