6. apríla 2018

Prvé roky v Banskobystrickom pivovare spávali, aby mohli priniesť poctivosť v receptúre aj v biznise. Odmenou im je, že dnes vyrábajú najoceňovanejšie slovenské pivo, získali napríklad prestížnu Zlatú európsku európsku pivnú hviezdu za svoje tmavé pivo. Kamaráti a obchodní partneri Branislav Cvik a Ľubomír Vančo pomohli kedysi slávnej značke Urpiner opäť nadobudnúť stratenú popularitu. Za základ úspechu považujú jednoduché ekonomické pravidlo: príjem musí byť vyšší ako výdaj.

Varenie piva má v Banskej Bystrici niekoľko storočnú tradíciu, ktorá bola živnou pôdou aj pre vznik Banskobystrického pivovaru v roku 1971 v časti Radvaň-Kráľová. Postupne sa stal významným hráčom v regióne a vo svojich najlepších časoch, okolo roku 1989, zamestnával asi 400 ľudí a dokázal uvariť 370-tisíc hektolitrov piva, čo predstavuje rekord varenia piva v tomto závode.

Úspešnú etapu fungovania pivovaru narušila privatizácia a spôsobila mu ťažký infarkt. Postupne začal chradnúť. Zlé obdobie prinieslo nešťastné kroky, keď sa povráva, že na varenie piva sa dokonca používala aj kukurica, ktorá v tomto procese nemá čo hľadať. Takmer dvadsať rokov od svojho najúspešnejšieho obdobia sa pivovar ocitol na dne a v rukách konkurzného správcu, ktorého úlohou bolo závod predať.

Banskobystrický pivovar na archívnej fotografii. Foto: Archív Urpiner

Návrat k poctivosti a ťažký boj

V roku 2007 do spoločnosti vstúpili Branislav CvikĽubomír Vančo. O pivovarníctve vtedy nevedeli viac ako bežný užívateľ piva. Odkúpili niekoľko nehnuteľností a časti technológie a dali sa na boj. „Prišli sme do pivovaru, kde unikali pary, technológie boli v zlom stave, dokonca na nás susedia zavolali hasičov, že tam uniká čpavok. Bol to havarijný stav, ale nie až na zatvorenie,“ spomína súčasný spolumajiteľ Branislav Cvik.

Prvé roky znovuzrodenia pivovaru boli náročné a noví vlastníci vraj balansovali medzi basou a psychiatrickou liečebňou. „Nastavovali sme systém. Dovtedy sa tam faktúry vypisovali na písacom stroji a nepoužívali jednotný informačný systém. Vrátili sme sa do socializmu,“ vraví Cvik, ktorý spolu s Vančom musel založiť celý svoj majetok a vložiť tak hlavu do slučky, hoci úspech ich nového biznisu bol vo hviezdach. Podstatné však bolo udržať výrobu v chode. „Keď zastavíte výrobu, len tak ľahko ju neobnovíte. Pivo u nás leží 50 dní, ak by sme teraz nevyrábali, najbližšie pivo by sme mali takmer o dva mesiace.“ Do závodu investovali viac ako 5 miliónov eur.

Archívna fotografia z Banskobystrického pivovaru. Foto: Archív Urpineru

Ako začali v Holíči vyrábať pivo. Wywar dnes čapujú aj v Česku

Obnovenie nerušenej dôvery

V pivovare v roku 2007 pracovalo 85 zamestnancov, no reštart priniesol ďalšie prepúšťanie, pričom sa stav zastavil na čísle 70. „Potrebovali sme dostať prevádzku na nulu. Mojím základným receptom na úspech je pravidlo, že príjem musí byť vyšší ako výdaj. Tejto jednoduchej poučke klasickej ekonómie verím celý život.“ Získať si museli aj narušenú dôveru zamestnancov a obchodných partnerov. Absolvovali množstvo stretnutí s pôvodnými distribútormi, veľkoobchodníkmi, predajcami, ktorí boli dovtedy len obeťami sľubov. „Všetkým sme vysvetlili, že ich nebudeme klamať a pristupujeme k tomu poctivým serióznym prístupom,“ vraví Cvik. Kritické obdobie trvalo tri-štyri roky, keď noví majitelia v závode aj spávali. „Oprášili sme tradičnú receptúru a ľudia nám uverili.“

Keď v roku 2007 prevzali pivovar uvarili 47-tisíc hektolitrov. V roku 2017 sa im podarilo prelomiť hranicu 115-tisíc hektolitrov piva a v súčasnosti pre Urpiner pracuje asi stovka ľudí. Banskobystrický pivovar je podľa slov Branislava Cvika „šťukou medzi stredoeurópskymi pivovarmi“ a posledným slovenským pivným mohykánom, keďže medzi štvoricou veľkých výrobcov piva na Slovensku je jediným bez vstupu zahraničného kapitálu. Ich konkurenciou sú silní globálni hráči, no majú svoju výnimočnosť, ktorú im nikto nemôže zobrať – tradičná receptúra v malom pivovare v samom srdci Slovenska.

Súčasní majitelia Urpineru Ľubomír Vančo a Branislav Cvik. Foto: Miro Nôta

Zamierené na zahraničie

Urpiner je jediné slovenské pivo, ktoré si môžete dať aj v slávnom pivnom pube Delirium Café v Belgicku. Medzi ich vývozné krajiny patrí Maďarsko, Rakúsko a po dlhom snažení už aj Kanada, ktorá sa stala jednotkou medzi ich vývoznými krajinami. Na Urpiner však môžete natrafiť aj vo Vietname či v Mexiku. V súčasnosti tvorí export Urpineru asi 3 percentá z celkovej produkcie. „Začalo sa to v podstate až minulý rok. Pocítili sme veľký nárast, zdvojnásobili sme export a tento rok to pokračuje. Našim cieľom je dostať sa v exporte cez desať percent produkcie,“ prezrádza Cvik.

Vytvorte si doma luxusný bar: Tieto produkty v ňom nesmú chýbať

Podporiť export by chceli aj vývojom novej technológie, ktorá by im umožnila vyrábať nealkoholický ležiak. Od bežných nealkoholických pív by sa odlišoval práve tým, že by odležal 50 dní ako bežné pivo. „Toto nemá naozaj nikto. Je to náročné aj z časového hľadiska, nákladné aj prácne, ale smerujeme k zdarnému koncu.“ Investícia by predstavovala asi milión eur a primárnym zámerom je osloviť arabské krajiny. Prípadný kontrakt by mohol celý proces urýchliť. „Sme na 90 percent rozhodnutí, že to zrealizujeme v horizonte dvoch-troch rokov aj sami, aj bez kontraktu.“ Urpineru sa podarilo vstať z popola a môžeme tak sledovať príbeh, ako malý pivovar s veľkými ambíciami dokáže osloviť  svet.