Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) na svojom decembrovom zasadnutí ponechala úrokové sadzby opäť nezmenené, a to už druhýkrát po sebe. Hlavným dôvodom je pokles inflácie v posledných mesiacoch, ktorý prekonal aj optimistické očakávania mnohých bankárov a ekonómov. Zdá sa, že cyklus zvyšovania úrokov v eurozóne je definitívne ukončený.
V USA sa dokonca už otvorene diskutuje o znížení úrokových sadzieb v rozmedzí od 0,75 percenta (odhady predstaviteľov centrálnej banky) až po 1,5 percenta (očakávania investorov) v nasledujúcom roku. Vyhlásenia predstaviteľov ECB síce naznačujú, že banka si chce zachovať manévrovací priestor s ohľadom na budúci ekonomický vývoj a so znižovaním úrokov sa nebude ponáhľať, ale investori už počítajú s postupným poklesom ceny peňazí aj v eurozóne. Takýto krok bude mať zásadný dopad na všetky hlavné triedy aktív – akcie, dlhopisy aj nehnuteľnosti.
Eufória na akciových trhoch
Pokles úrokových sadzieb je pre akciové trhy zvyčajne dobrou správou. Nižšie sadzby znamenajú dostupnejšie úvery, čo podporuje investičnú aktivitu podnikov a stimuluje rast spotreby domácností. Pokles úrokov zároveň robí konzervatívnejšie investície, ako sú dlhopisy a nástroje peňažného trhu, menej atraktívne, čo motivuje investorov k investovaniu do aktív s vyšším potenciálom výnosu (najmä akcií).
V roku 2023 dokázali akciové trhy opäť správne predvídať ekonomické trendy. Napriek výraznému rastu úrokových sadzieb a obavám z recesie investori smerovali svoj pohľad do budúcnosti. Americký index S&P 500 je po raste o viac ako 24 percent v tesnej blízkosti historických maxím. Technologicky zameraný index Nasdaq 100 dokonca už prekonal svoje maximá z roku 2021 a rastom o viac ako 54 percent (k 20. decembru 2023) sa zatiaľ uberá k najväčšiemu ročnému zisku od roku 1999.
Odhodlanie akciových investorov po náročnom roku 2022 bolo odmenené, optimisti opäť zvíťazili. Dvojciferný rast akciových trhov však nie je ničím nezvyčajným. Od roku 1957 skončil široko diverzifikovaný index S&P 500 najčastejšie s ročným ziskom medzi 15 a 30 percentami – konkrétne 23-krát, nasledovaný 19 rokmi, keď dosiahol prírastok v rozpätí od 0 do 15 percent.
Nehnuteľnosti opäť v kurze?
Úrokové sadzby majú zásadný dopad aj na realitný trh. Empirické dôkazy potvrdzujú, že trh nehnuteľností je veľmi citlivý na úrokové sadzby hypoték. Zvýšenie úrokových sadzieb o 1 percentuálny bod môže spôsobiť približne 5-percentný pokles cien nehnuteľností. Vplyv rastúcich sadzieb je ešte výraznejší v prostredí nízkych úrokov. Vtedy môže zvýšenie úrokových sadzieb o jeden percentuálny bod viesť k približne 9-percentnému poklesu cien.
Od leta 2022, keď ECB začala zvyšovať úroky a sadzby hypoték sa odrazili od dna, poklesli ceny slovenských nehnuteľností o približne 10 až 15 percent. Rastúce reálne mzdy, nízka nezamestnanosť a očakávaný pokles úrokov môže naštartovať odložený dopyt po rezidenčných nehnuteľnostiach, najmä v kontexte rastúcich nájmov a stále silnej preferencie vlastného bývania.
Nové vládne opatrenia na podporu hypoték zároveň pomôžu mnohým dlžníkom čeliť vyšším splátkam v nasledujúcom roku, čo by mohlo zabrániť nárastu nútených predajov a prispieť minimálne k stabilizácii cien na trhu nehnuteľností. Vyčkávanie na lacné hypotéky sa vám však nemusí vyplatiť. V čase lacnejších peňazí už bude záujem o bývanie pravdepodobne násobne väčší ako dnes a za vysnívané vlastné bývanie či investičnú nehnuteľnosť zaplatíte podstatne vyššiu cenu.
Dlhopisy na horskej dráhe
Vo svete investovania do dlhopisov platí základný princíp, že sa ceny dlhopisov hýbu opačným smerom ako úrokové sadzby. Keď sadzby klesajú, dlhopisy s vyššími (fixnými) výnosmi sa stávajú atraktívnejšie, čo má za následok nárast ich trhových cien. Táto dynamika je najvýraznejšia pri dlhodobých dlhopisoch, ktoré sú oproti krátkodobým dlhopisom citlivejšie voči zmenám úrokových sadzieb.
V rokoch 2020 a 2021, pri poklese výnosov 10-ročných vládnych dlhopisov USA až k jednému percentu, išli ich ceny výrazne nahor. Naopak, v roku 2022 vplyvom utesňovania menovej politiky narástli ich výnosy až nad štyri percentá. Dlhopisy s dlhšou dobou do splatnosti následne zaznamenali vysoké dvojciferné straty.
Z opätovného poklesu úrokov teda budú skôr či neskôr profitovať aj konzervatívni investori. Zmena rétoriky predstaviteľov Fedu sa už prejavila aj na dlhopisovom trhu. Ceny amerických vládnych dlhopisov s 20 a viac ročnou splatnosťou stúpli za posledný mesiac o viac ako deväť percent.
Hotovosť už nebude kráľom
Pokles depozitnej sadzby ECB (aktuálne je na úrovni štyri percentá) bude mať za následok aj zníženie výnosov nástrojov peňažného trhu a dlhopisov s krátkou dobou splatnosti. Znovu sa tak vrátime k poučke, že zarábajú iba zainvestované peniaze. Premyslite si už dnes, ako budete narábať s prebytočnou hotovosťou, keď výnosy bezrizikových nástrojov klesnú pod dve-tri percentá.
Ako by sme sa teda mali finančne pripraviť na klesajúce úroky?
Klesajúce sadzby sú pre finančné trhy zväčša dobrou správou. Presné rozloženie úspor naprieč rôznymi nástrojmi závisí od vašich finančných cieľov a zamýšľanej dĺžky investície. Vo všeobecnosti však platí:
- Dlhodobé peniaze (na dôchodok a iné finančné ciele vzdialené viac ako 10 rokov) investujte dlhodobo, primárne do globálnych akciových trhov. Ignorujte krátkodobé výkyvy a držte sa dobre nastavenej stratégie.
- Pre kratšie investičné horizonty a v rámci zmiešaných portfólií využite podnikové aj vládne dlhopisy, ktoré prinášajú po dlhej dobe atraktívny výnos.
- Ak zvažujete kúpu nehnuteľnosti, nečakajte na nízke sadzby. Vtedy budú už ceny bytov a domov pravdepodobne znovu na vrchole. Hypotéku s vyšším úrokom môžete pri poklese sadzieb na atraktívnejšie úrovne vždy refinancovať.
- Krátkodobé financie a rezervu môžete stále investovať aj do nástrojov peňažného trhu. Pri poklese sadzieb pod dve percentá sa však radšej poobzerajte po zaujímavejších alternatívach.
