31. januára 2021

Každý profesionálny športovec by si mal uvedomiť, že keď sa kariéra skončí, čakajú ho ešte desiatky rokov aktívneho života. Hovorí pre Forbes bývalý hokejista Boris Jankovský, ktorý sa už počas skorej mladosti musel vyrovnať s obrovskou zmenou vo svojom živote. Dnes pôsobí na riadiacej pozícii vo finančnej spoločnosti. Aj keď na Slovensku aktuálne nefunguje kariérne poradenstvo pre profesionálnych športovcov, cestu vidí v šírení osvety a nabádaní mladých atlétov k premýšľaniu o svojej budúcnosti.

Budíček v skorých ranných hodinách, tréning, škola, tréning, taktické tímové porady, zápasy, cestovanie. V kariére profesionálneho športovca sa s menšími obmenami táto rutina opakuje niekedy aj dekády. Všetko však má koniec a stále sme pomerne často svedkami neúspešných pokusov začlenenia sa bývalých vrcholových športovcov do bežného kolobehu života. Navyše, mnohokrát s tragickým koncom.

S náhlym ukončením kariéry sa tiež musel vyrovnať bývalý hokejista Boris Jankovský, ktorý pôsobil aj v zámorských súťažiach a mládežníckych reprezentáciách, ale aj v A-mužstve HC Slovan. Sľubný nábeh však prerušilo zranenie ramena, ktoré ho len v 19 rokoch vyradilo z hry. A vtedy prišla otázka, ktorou sa veľa športovcov počas aktívneho života nezaoberá. Čo teraz?

Roky k normálnemu životu

„S odstupom času vnímam toto náhle ukončenie dobre rozbehnutej kariéry aj ako šťastie v nešťastí. Bol som stále mladý a získal som dosť času, aby som si našiel v živote ďalšiu cestu, ktorou sa vyberiem,“ hovorí pre Forbes.

Aj keď svoj proces začlenenia sa do normálneho života považuje za pomerne plynulý, trval dva roky. V porovnaní s inými kolegami je to podľa jeho slov však stále pomerne krátky čas. „Pochádzam z učiteľskej rodiny, a tak ma žiadne teplé miesto v rodinnom podniku nečakalo. Ani rodičovský budget na rozbeh do života nebol môj prípad,“ opisuje svoje začiatky. Táto situácia bola pre neho aj motiváciou, pretože mohol nájsť svoju ďalšiu životnú náplň.

Reklama

Hlavnou zmenou, ktorú si musia športovci po ukončení kariéry uvedomiť, je, že už nemajú po boku trénera, ktorý im dá pokyny, ako hrať, a ani žiadneho manažéra, ktorý sa postará o ich harmonogram. „Musel som si uvedomiť, že trénerom a manažérom sa musím odteraz stať sám.“

Boris Jankovský sa po ukončení hokejovej kariéry dostal do finančného sektora. Foto: archív respondenta

Aj to bolo motiváciou, prečo sa začal venovať téme začlenenia bývalých športovcov do verejného života. Exhráči majú podľa neho veľký potenciál uplatniť sa, vzhľadom na vlastnosti, ktoré si vďaka športu osvojili. Majú energiu a chuť napredovať, sú ochotní pre výsledok niečo obetovať a v prípade, že sa venovali tímovému športu, vedia aj pomerne jednoducho zapadnúť do pracovného kolektívu.

Dnes je podľa neho úspešné začlenenie do života skôr o šikovnosti individualít. „Závisí od každého športovca, do akej miery si uvedomuje, že jeho kariéra sa jedného dňa skončí a čaká ho ešte ďalších 40 – 50 rokov aktívneho života,“ hovorí.

Začať musí každý sám

Začať však musí každý od seba, keďže v našich končinách zatiaľ v tejto oblasti neexistuje systematické vzdelávanie. Rozbehnúť sa dá aj od maličkostí, samovzdelávania, kníh či online kurzov, ktoré sa dajú realizovať aj po tréningoch alebo počas ciest na zápasy. Jankovský navyše spomína aj využitie kontaktov, ktoré hráči nadviažu počas kariéry, a nezanedbateľným atribútom tiež je znalosť jazykov, ktoré športovci vďaka cestovaniu ovládajú aspoň na komunikačnej úrovni.

„Odporúčam byť v predstihu a zisťovať si možnosti uplatnenia sa na trhu ešte počas aktívnej kariéry športovca. Potom sa pomaly udomácniť v danom sektore a začať si postupne budovať meno. Ako sa hovorí, je lepšie byť pripravený, ako prekvapený,“ dodáva.

Športovci, ktorým sa náhle skončí kariéra a nie sú stále dostatočne finančne zabezpečení, majú podľa Jankovského možnosť začať podnikať aj bez nutnosti vlastnenia obrovského počiatočného kapitálu. „To bol koniec koncov aj môj prípad. Vedel som, že chcem pôsobiť vo finančnom biznise na medzinárodnej úrovni, a tak som sa snažil dostať do spoločnosti, v ktorej budem mať šancu,“ hovorí. Dnes riadi operácie vo firme Winners Group v troch krajinách Európy, pričom v blízkom čase plánujú aj expanziu na ďalšie zahraničné trhy.

Medzi aktuálnou pozíciou a športovou kariérou vníma paralelu. Aj v tomto prípade podľa neho platí, že správne prostredie a vzájomná podpora sú predpokladom kvalitných výsledkov.

Motivácia amerických univerzít

Aj keď teda na Slovensku aktuálne nefunguje kariérne poradenstvo zamerané na športovcov, Jankovský radí brať si príklad z úspešných príbehov jednotlivcov, ktorým sa daný prechod podaril. „Preto by som bol rád, keby športovci brali vzdelávanie sa a sebarozvoj ako súčasť ich každodenného života. Som presvedčený o tom, že napriek vyťaženosti majú na to dostatok času.“

Navyše, ako pozitívny príklad z praxe uvádza systém v americkom školstve, ktorý umožňuje skĺbiť štúdium na prestížnej univerzite so športovou kariérou. Dôkazom toho je aj fakt, že v NHL je dnes viac ako štvrtina hráčov, zväčša z USA, ktorí študujú alebo majú titul. To znamená, že po ukončení kariéry majú často dvere otvorené do rôznych profesijných oblastí. Okrem toho univerzity zvučných mien ako Harvard, Yale či Princeteon športovým špičkám hradia školné aj ubytovanie vo forme štipendia. Ak však študentovi klesnú známky pod určitý priemer, má zakázané hrať.

Napriek tomu stále zdôrazňuje potrebu osobnostného rozvoja. A na záver cituje amerického podnikateľa a spíkra Jima Rohna: „Je fascinujúce, že väčšina ľudí plánuje precíznejšie cestu na dovolenku ako vlastný život.“

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?