Vyštudovala právnickú fakultu, nikdy nechcela byť trénerkou, ale za polstoročie pri basketbale to dotiahla až do svetovej Siene slávy. Vlani ju vyhlásili za najúspešnejšiu trénerku v modernej histórii Euroligy, má medailu z olympiády aj titul majsterky Európy. Recept na úspech Natálie Hejkovej? Vždy sa snaží navodiť rodinnú atmosféru a s hráčkami sa veľa rozpráva nielen o basketbale.
Čo sa u mládeže za tie roky zmenilo?
Najviac krčím nosom, keď majú sklonené hlavy nad telefónmi. My sme ich používanie zakázali pri spoločných obedoch či večeriach. Snažím sa, aby sa pri stole medzi sebou rozprávali a nie si niečo ťukali do mobilu. Súčasná generácia má šancu na obrovské množstvo informácií, akurát je problém, aby si dokázala vybrať tie správne.
Vy o sebe hovoríte, že ste veľmi súťaživý typ. Máte to v sebe od detstva?
Keď človek robí takúto profesiu, musí byť súťaživý. Vyhrávať, byť lepšia, ako sú ostatní, som chcela vždy, ale nikdy som priveľmi netlačila na pílu. Súťaživá som však bola od detstva. Rada som hrávala karty s mojou pratetou a bola to výborná škola. Ona bola nekompromisná, musela vyhrať a skončilo sa to zvyčajne tak, že sme sa pohádali. Ja som plakala, ona plakala a moja mama nás udobrovala. Mne vravela, že ona ja stará, musíš brať ohľad, a jej, že som predsa len dieťa. Prateta sa volala tiež Natália, tak hovorím, že tú bojovú povahu mám po nej.
Peniaze sú ocenením kvalít človeka
Zaujímavé je, že vy ste sa vraj nikdy nenaťahovali o výške vašej zmluvy. Vedenie klubu vám ponúklo kontrakt a v podstate bez pripomienok ste ho podpísali.
To je pravda. Hádam jediný raz, keď som si študovala zmluvu, bolo po vyhadzove vo Valencii. Vtedy som sa pozerala do zmluvy, čo v nej je, aby ma neoklamali. Obrátila som sa aj na odborníka a vyplatili mi napokon všetko, čo mali. Sama by som to nevedela. To ani nesúvisí s tým, že ma to nezaujíma, ale nie som typ na zjednávanie sa. Dodnes je to tak, že sa pri predlžovaní zmluvy dohodneme, že to bude ako uplynulý rok a okej, ideme ďalej.
Pramení to najmä z toho, že peniaze vo svojom rebríčku nemáte na prvom mieste?
Jednoznačne. Je príjemné, keď človek niečo robí a peniaze sú ocenením jeho kvalít. Navyše, ja som antitalent na biznis, u nás v širšej rodine to tak chodilo, že radšej do žiadneho biznisu ani nejdeme.
Foto: Ondřej Pýcha
Čo sa presne stalo v tej Valencii? Aké ste mali problémy?
To bolo veľmi zvláštne, že z obdivu to skĺzlo až do prenasledovania a stalkovania. Hrozné. Ja som si ani nevedela predstaviť, že sa také niečo môže stať a ani presne neviem, kde nastal zlom. Pôsobila tam však jedna manažérka, ktorej prekážalo, že do tímu prišli viaceré hráčky najmä preto, že ich lákala spolupráca so mnou. Prekážalo jej, že vzniká vzťah, že hráčky idú za mnou a nie za ňou. Ona chcela byť jednotka a mala problém, že veci nejdú, ako si ich ona namaľuje.
Celý rozhovor si môžete prečítať v marcovom vydaní magazínu Forbes. Kúpiť si ho môžete tu.
Natália Hejková
Narodila sa 7. apríla 1954 v Žiline, vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe a v basketbale získala prakticky všetky trofeje. Počas hráčskej kariéry pôsobila v Žiline, VŠ Praha a v Ružomberku. Tam aj v roku 1987 začínala s trénerstvom a na lavičke Ružomberka zotrvala až do roku 2003. Potom viedla kluby v zahraničí, pôsobila v Šoproni, Spartaku Moskovská oblasť, Diname Moskva, Valencii a od roku 2012 je trénerkou v USK Praha. S klubmi získala vyše dvadsať ligových titulov.
Vlani ju vyhlásili za najúspešnejšiu trénerku v modernej histórii Euroligy. S tromi družstvami (Ružomberok, Spartak Moskovská oblasť a USK Praha) ju vyhrala dokopy päťkrát. Bola trénerkou slovenskej reprezentácie, pracovala ako asistentka trénera pri ruskej ženskej reprezentácii, s ktorou získala bronzové medaily na olympiáde v roku 2008 a rok predtým titul majsteriek Európy. Je členka Siene slávy FIBA a najlepšia trénerka v ženskom basketbale na Slovensku v 20. storočí.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]