22. februára 2021

David Vrba vystúpil na pomyselný vrchol svojho profesionálneho života ešte pred päťdesiatkou, keď pôsobil v top manažmente firiem, ako sú 3M, Zátiší alebo Linet. Tesne pred tou magickou hranicou, ktorú môžeme nazvať polstoročím, sa však rozhodol opustiť svoju komfortnú zónu a vrhol sa do sveta startupov a technológií. Dnes pôsobí ako partner vo firmách Digiskills a Cocuma aj ako mentor v Heuréke. Pre český Forbes sa rozpísal o tom, prečo je dôležité neustáť v učení sa nových vecí a osobnom rozvoji ani v „druhej polovici života“.

„Starého psa novým kúskom nenaučíš“

Môj otec nemal ani 50 rokov, keď sme od neho doma denne začali počúvať veci ako „Ja už sa meniť nebudem“ alebo „Starého psa novým kúskom nenaučíš“. Strašne ma to vtedy iritovalo. Hovoril som si, ako je možné, že to takto vzdáva, že už sa naozaj nechce v ničom posúvať.

Bolo to po zamatovej revolúcii, svet bol plný príležitostí a môj otec pred všetkými kategoricky zavrel dvere. Vtedy som si povedal, že taký byť nechcem. Z jeho „Ja už sa meniť nebudem“ som si urobil svoju anti-mantru.

Minulý rok som sám oslávil päťdesiatku a za túto lekciu vlastne musím otcovi poďakovať. Stratégia „nikdy sa neprestaň učiť nové veci“ u mňa funguje skvele, na rozdiel od mnohých iných ľudí, ktorí boli v mladosti nabití presvedčením.

Nenechajte sa mýliť, svojho dnes skoro 80-ročného otca mám stále veľmi rád, napriek všetkým muchám a odlišnému svetonázoru. Ale rovnako ako značná časť mojich vrstovníkov, aj on bohužiaľ v 50 rezignoval na učenie a ďalšiu adaptáciu. Pre mňa tento vek znamenal motiváciu posunúť sa.

Reklama

Čím väčší, tým lepší

Po kariére v korporáte, ktorá vyvrcholila vedením 3M v Česku a potom v regióne, som sa vrhol na dráhu interim manažéra. Pretože som mal tú česť pracovať pre firmy ako sú Linet či Zátiší (Linet je firma vyrábajúca medicínske zariadenie a Zátiší  je známa česká spoločnosť pôsobiaca v gastrobiznise, pozn. ed.), vnútorne som sa cítil stále nespokojný. Vedel som, že život má stále potenciál poskytnúť mi niečo viac, niečo nové.

Veľmi egoisticky som sa preto začal zaujímať o témy súvisiace so životom v stredných rokoch, takzvaným „midlife“, a ešte konkrétnejšie profesijným rozvojom, teda „mid-career“.

Môj optimizmus z budúcnosti posilňovali moderné poznatky z genetiky, štúdie o neuroplasticite a neurogenéze, ktoré dokazovali, že svoj mozog si môžem zoceľovať do vysokého veku, že si v ňom môžem tvoriť nové spojenia a dokonca si niektoré jeho časti zväčšovať.

Tu naozaj platí, že na veľkostí záleží. Čím väčší, tým lepší.

Nová kariéra po päťdesiatke

Až jedno náhodné stretnutie pred štyrmi rokmi ma naozaj primälo vystúpiť z komfortnej zóny a opustiť pozíciu top manažéra v korporáte. Počas globálneho zjazdu YPO (Young Presidents Organization, pozn. red.) vo Vancouveri som totiž na bare stretol sympatického a veľmi priateľského chlapíka menom Chip Conley.

Predtým úspešný hoteliér sa v roku 2012 vo svojich 52 rokoch stal viceprezidentom vo vtedy ešte startupovej firme Airbnb, kde dodnes pôsobí ako strategický poradca. A to napriek tomu, že zakladatelia firmy sú o polovicu mladší než on sám. Okrem toho píše knihy, je v správnej rade legendárneho festivalu Burning Man a ďalej mentoruje zakladateľov nových technologických firiem.

Sám svoju pozíciu nazýva „mentern“, čo je kombinácia slov mentor a intern (stážista). Zbierať nové skúsenosti je pre mňa rovnako dôležité ako posúvať vpred tie doteraz získané.

Keď máte 45 (niekedy to môže nastať i skôr), začínate si klásť divné otázky. Napríklad: To bolo všetko? Prečo som tu? Má zmysel to, čo robím? Sú najlepšie roky za mnou? Dokázal som niečo?

Práca, ktorá vás nenapĺňa

To je ale normálne. Chip tieto moje otázky nielen presne pomenoval, ale dal mi na ne aj odpoveď. Stal sa zo mňa „mladý starý“. Dosť mladý na to, aby ma bavilo sa učiť, ale dosť starý na to, aby som sekol s prácou, ktorá ma vysáva. Skrátka, aby som prestal tráviť čas vecami, ktoré ma nenapĺňajú.

Po vzore ľudí, ako je práve Chip Conley alebo Bill Campbell (v Silicon Valley prezývaný „The Coach“), som sa pustil do sveta, ktorý ma už dlho fascinoval. Sveta technológií, IT firiem a startupov. Aj vďaka tomu patrí posledných päť rokov medzi najlepšie roky môjho života.

S Filipom Dřímalkou sme založili Digiskills, s Petrom Skondrojanisem spolupracovali na Cocumě a väčšinu času dnes trávim s ľuďmi o generáciu či dve mladšími a snažím sa od nich v rovnakej miere učiť, ako aj odovzdávať svoje biznisové „know-how“.

Recept na úspech firmy

Vyskúšal som si, že pokiaľ sa rýchlosť mladších lídrov, ich digitálna inteligencia a cit pre trendy kombinujú s múdrosťou mentora, s jeho schopnosťou rýchlejšie spozorovať opakujúce sa vzorce a s jeho vyššiu emočnú inteligenciu, je to skvelý recept na úspech firmy i spokojnosť všetkých zúčastnených.

Presne tento vzorec propaguje Chip v knihe Wisdom@Work. Rovnako ako väčšina našej barovej konverzácie sú aj témy dnešných telefonátov venované fenoménu „mladých starých“ (v origináli modern elders). Päťdesiatnik s energiou, zvedavosťou a ochotou stážistov v kombinácii so skúsenosťami, pokojom a rozumom môže byť nielen skvelým zakladateľom startupu, ale aj prínosom v inováciách.

Tomu ja verím. Už nepotrebujem kumulovať pozície, nepotrebujem niekomu niečo dokazovať. Chcem si svoj život zjednodušovať, chcem sa učiť a chcem ďalej prispievať. Pozerať sa na svet optikou, že zase niečo začína, že život je plný fascinujúcich príležitostí.

V mojom prípade je to nielen mentorstvo, ale tiež podpora ľudí, ktorí sa chcú stať mladými starými. Patríte medzi nich aj vy?

Článok vyšiel na webe Forbes.cz. Autorom je David Vrba.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk.

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?