16. mája 2021

Juraj Červenák sa presadil ako autor historickej fantasy nielen na slovenskom a českom trhu. Ročne sa predá až 50-tisíc jeho kníh. Patrí tak medzi najúspešnejších slovenských spisovateľov. V rozhovore pre Forbes prezradil, ako sa dokázal Slovák presadiť na zahraničnom knižnom trhu, aký je honorár spisovateľa, ako vyzerá tvorivý proces písania aj čo je pre dobrú knihu dôležité.

Do sveta

Vaše knihy okrem slovenčiny vychádzajú aj v češtine či v poľštine. V koľkých jazykoch ich už vydali?

Okrem mnohých kníh v češtine a niekoľkých v poľštine som vydal Vládcu vlkov v jednom menšom ruskom vydavateľstve. Momentálne sa intenzívne zaoberáme možnosťou prekladu do nemčiny a angličtiny.

Nie je to však jednoduchá cesta, svojho času som mal napríklad podpísanú zmluvu s istou literárnou agentúrou v New Yorku a všetko stagnovalo na zabezpečení dostatočne kvalitného prekladu, ako aj požiadavkami agentúry, s ktorými som ako autor nebol stotožnený – nejdem za úspechom za každú cenu a nemal som záujem prepisovať celú knižnú sériu s iným, anglosaským hlavným hrdinom.

Azda sa to tentoraz podarí, črtajú sa isté možnosti v súvislosti s počítačovou hrou podľa mojich kníh.

Reklama

Koľko kníh ste už dokopy predali?

Úprimne, netuším. Číslami sa príliš nezaoberám, považujem ich za brzdu pre tvorivý proces. Ročne sa predá okolo 40- až 50-tisíc mojich kníh v češtine a slovenčine, ale to je naozaj len hrubý odhad, nezostavujem si k tomu excelovské tabuľky.

Som typ človeka, ktorému stačí, že z príjmu pohodlne vyžije a zostáva mu dosť na bežné radosti. Od toho okamihu už neriešim „rozmnožovanie imania“. Domnievam sa, že takýto prístup, to nehnanie sa za vyššími predajmi za každú cenu a nasilu, je práve cesta k skutočnému úspechu, teda skĺbeniu solídnych komerčných výsledkov a zachovania si istej osobnej pohody.

Juraj Červenák, spisovateľ, fantasy, bestseller, knižný trh, knihy, Forbes
„Tak sa predveď, chlapče zo Slovenska, či sa vyrovnáš našim autorom,“ opisuje Juraj Červenák, ako vníma prístup zahraničia. Foto: Miro Nôta

Ľudia dokážu oceniť, ak im ponúkate niečo, čo ste vytvorili s radosťou a bez toho, aby ste v prvom rade mysleli na zisk. Prirodzene, neplatí to pre každé odvetvie, ale v kultúre a umení to nejde bez toho, aby ste do tvorby dali srdce a nemali veci dopredu narysované v grafoch.

Najúspešnejší knižný trh

Ktorý trh je pre vás najúspešnejší?

Jednoznačne český, pretože tam mám už takmer 30 rokov stabilnú čitateľskú základňu. Začal som publikovať u českých vydavateľov fantastiky ešte v dobách, keď tvorcovia a priaznivci týchto žánrov v Čechách a na Slovensku tvorili jednu rodinu – tento fandom do istej miery existuje dodnes, ale v 90. rokoch bol ešte zomknutejší.

Aké zásadné rozdiely vnímate na jednotlivých trhoch, kde vaše knihy vychádzajú?

Oproti slovenskému sú hlavne väčšie a pestrejšie. V žánroch historickej detektívky či fantasy je tam mnohonásobne viac publikujúcich autorov, takže v zahraničí súperím s podstatne väčšou konkurenciou ako doma. Redaktori a recenzenti v Česku či Poľsku mi to aj často dávajú pocítiť, sú voči mne nastavení tak trochu na spôsob: „Tak sa predveď, chlapče zo Slovenska, či sa vyrovnáš našim autorom.“

Ako sa Slovák presadil v zahraniční

Môžete nejako opísať, ako sa zo Slovenska dá presadiť na knižnom trhu v zahraničí? Nakoľko hrá rolu povedzme žáner?

V mojom prípade hral žáner, konkrétne fantasy, kľúčovú úlohu. Šlo to bežným spôsobom cez literárne súťaže, cez známosti zo sci-fi conov, po nadšeneckej línii. Nešlo o žiadnu prepracovanú marketingovo-propagačnú schému, knižná branža je stále do istej miery ľudská a ak prídete s niečím, čo má remeselnú kvalitu a zaujímavý obsah, u nás i v susedných krajinách je dosť vydavateľov, ktorí vám ochotne dajú šancu.

Presadili ste sa ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi. Aká bola vaša cesta k fantasy? Zohralo nejakú rolu, že na Slovensku išlo o žáner, ktorému sa domáci autori nevenovali?

Fantasy u nás začala vychádzať až po roku 1990, socialistickým pohlavárom z nejakého dôvodu nevoňala. Okamžite som sa pre ňu nadchol, pretože spájala moje obľúbené žánre – dobrodružstvo, históriu, mytológiu.

Chvíľu som písal ponášky na západné fantasy, ale to boli len také rozcvičky, už v priebehu 90. rokov som sa pokúsil tento „západný“ žáner preniesť do slovanského prostredia. Ukázalo sa, že medzi fanúšikmi fantasy je po domácej podobe žánru značný hlad.

Prečo najprv Česko

Prvé knihy vám vydali v Česku, písali ste ich v českom jazyku. Prečo?

Áno, než mi vyšla prvá kniha v slovenčine, vyše 15 rokov som publikoval iba v češtine. Dôvod je jednoduchý – Česi sa na vydávanie žánru fantasy vrhli hneď po zamatovej revolúcii, na Slovensku v 90. rokoch by si žiadny vydavateľ o drakov, meče a mágiu neoprel ani hrdzavý bicykel. Bolo tu pár ojedinelých pokusov, ale kruto pohoreli.

V Česku sa to rozbehlo pekne, navyše vtedy bolo Slovákom úplne jedno, či čítajú v slovenčine alebo češtine. Stále to platí, ale už nie v takej miere. Moje české knihy našli pomerne široké publikum aj tu doma.

No a jedného dňa sme skúsili slovenské vydanie a zabralo to. Dnes z knihy, ktorá vyjde zároveň v češtine i slovenčine, predám asi trikrát viac slovenského vydania.

Reklama

Najlepšie rozhodnutie v živote

Prešli ste si rôznymi povolaniami od člena strážnej služby po vedúceho kina. Aká vlastne bola vaša cesta k písaniu? Sprevádzal ju nejaký zlomový moment?

Týmito povolaniami som sa pretĺkal hlavne preto, že už od strednej školy som bol posadnutý písaním, chcel som sa mu venovať naplno, a keď mi ako 19-ročnému vyšiel prvý román, nebolo cesty späť.

Samozrejme, k písaniu na plný úväzok som sa dostal až zhruba o 10 rokov neskôr. Jedného dňa som si spočítal, že písaním kníh, poviedok, ale aj rôznych článkov, filmových recenzií a podobne zarobím dvakrát toľko než ako pracovník banskoštiavnického Mestského úradu, a skúsil som teda voľnú nohu.

Bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života. Tá sloboda tvoriť a venovať sa tomu naplno ma veľmi posunula dopredu.

Knižne ste debutovali v roku 1993, odvtedy ste vydali vyše tri desiatky kníh. Spisovateľom na plný úväzok ste od roku 2005 a na Slovensku patríte medzi hŕstku, ktorá sa písaním uživí. Samozrejme základom úspechu je dobrý príbeh – ale trúfnete si povedať, čo pri vašich knihách u čitateľov zafungovalo?

Píšem žánrové knihy z pohľadu žánrového fanúšika. Aj ako čitateľa ma najviac bavia detektívky, trilery, historicko-dobrodružné romány. Hľadám príbehy v dejinách alebo v mytológii, v rozprávkach či povestiach a snažím sa ich skĺbiť, obohatiť vlastnými zápletkami a prerozprávať nejakým novým a zábavným spôsobom.

Mám zásadu, že text musí mať rytmus a dynamiku, nesmie nudiť. Na to potrebuje živé postavy, silný konflikt, nejaký ten humor, nadhľad. To mám rád ako čitateľ či filmový divák, to sa snažím preniesť aj do svojich príbehov.

Juraj Červenák, ako sa rodia bestsellery, knihy, fantasy
„Pri každej knihe si píšem podrobnú osnovu deja, ktorej sa potom viac či menej držím, dobrý príbeh je živý organizmus a mení sa, často vykročí vlastným nečakaným smerom.“ Hlavné foto: Miro Nôta

Usilujem sa, aby moje texty neboli literárne toporné, sú v nich aj silné ozveny moderných médií, filmov či hier.

Knižný marketing

Ako pristupujete k marketingu? Ako sa snažíte pomáhať predaju vašich kníh?

Sociálne siete sú kľúčové, samozrejme. Aktuálne sa snažím pobyt na nich zredukovať, aspoň v tom zmysle, že nerolujem celé minúty správy, vtipy a „životy cudzích ľudí“, ale venujem sa čo najviac svojmu autorskému profilu, kde pravidelne a výdatne komunikujem s priaznivcami.

Pravdaže, nemôžete im neprestajne iba vnucovať svoje knihy, príspevky sú o veciach, ktoré bavia mňa i čitateľov, o muzike či filmoch, o potulkách po historických pamiatkach, často spolu s nimi vytváram ďalšie osudy svojich hrdinov.

Idem cestou priateľského prístupu, čo nemusí vždy fungovať, ale mne to vyhovuje, som taká povaha, hneď druhému tykať a baviť sa ako starí známi. Pravdaže, sú aj ďalšie nástroje – besedy, rôzne mediálne výstupy, plagáty a podobne.

K Anjelovi v podsvetí sme s najväčším slovenským knižným e-shopom vymysleli akciu, že podpíšem úplne všetky knihy, ktoré si čitatelia kúpia v zhruba mesiac trvajúcom predpredaji. Vďaka tomu sa kníh predalo trikrát toľko ako predchádzajúcich a mňa to stálo asi 6 hodín intenzívneho podpisovania (dokopy asi 1 800 kníh). Ale užil som si to a stálo to za tú námahu, nielen pre predaj, ale aj pre pocit, že som potešil fanúšikov.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Juraj Červenák (@duro.cervenak)

Zvyknete sa aktívne podieľať na tom, akú bude mať vaša kniha obálku a dizajn? Nakoľko je to podľa vás dôležité aj z hľadiska predaja?

Takmer vždy obálky vznikajú priamo podľa mojich návrhov, dokonca k nim občas kreslím jednoduché skice. Spolu s výtvarníkom či grafikom potom vydavateľovi posúvame už prakticky hotový dizajn knihy, aj keď potom ešte prebiehajú debaty s marketingovým či grafickým oddelením.

Na predaj to má zásadný vplyv, nielen samotná grafika, ale aj font a celková typológia. Áno, knihy od zavedeného autora by si fanúšikovia kúpili, aj keby boli zabalené v novinovom papieri, ale ide aj o hľadanie nových čitateľov, zaujať ľudí, ktorí o vás a vašich knihách jakživ nepočuli, ale vojdú do kníhkupectva s chuťou niečo si kúpiť. Práve ich oči treba prilákať.

Honorár spisovateľa

Ako býva rozložený váš honorár? Kombinujete povedzme pevný honorár s podielom na predaji?

Dostávam isté percento z ceny každej jednej predanej knihy, pričom časť tohto predpokladaného podielu zo zisku dostávam pri odovzdaní rukopisu ako zálohu. Vyúčtovania predajov sa potom robia polročne, taká je zaužívaná prax u vydavateľov na Slovensku i v Česku.

Na predaje má veľký vplyv, ak knihy vychádzajú v cykloch, napríklad pri každej novinke zo série o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi sa predá nemalé množstvo predchádzajúcich častí.

Sú autori, ktorí tvrdia, že prvá veta rozhoduje o všetkom, iní jej takú dôležitosť nepripisujú a je pre nich v zásade rovnaká ako ostatné. Ako začiatok písania funguje u vás?

Je to tak, aj ja sa snažím zaujať a pobaviť už prvou vetou, ale je to len prvá veta a výstavba príbehu je zložitejší proces, aby sa kompletne odvíjala od tých niekoľkých úvodných slov.

Pri písaní postupujete tak, že si pripravíte nejakú osnovu a snažíte sa jej pridŕžať? Alebo volíte iný systém?

Najprv si vytváram hlavné postavy. Aj pri historických detektívkach. Dobrá detektívka musí mať výrazného detektíva, to je rovnako dôležité ako samotná zápletka. Mne sa podarila taká vec, že čitateľov už teraz viac zaujímajú osobné osudy Steina, Barbariča a Jaroša, ako vyšetrované prípady.

Pri každej knihe si píšem podrobnú osnovu deja, ktorej sa potom viac či menej držím, dobrý príbeh je živý organizmus a mení sa, často vykročí vlastným nečakaným smerom.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Juraj Červenák (@duro.cervenak)

K tomu pridávam množstvo dobových detailov, ktoré si stále priebežne študujem z faktografie. Tou som doslova zavalený, navyše mám niekoľko ochotných poradcov medzi historikmi či archeológmi.

Tvorivý proces písania

Ako vyzerá vaše pracovné miesto, na ktorom najčastejšie píšete? Je to nejaký kút u vás doma alebo povedzme zájdete aj niekde do kaviarne?

Píšem zásadne doma, mám svoj kútik v odľahlých končinách trojizbového bytu. V kaviarni som nikdy nenapísal ani riadok, na tvorbu potrebujem absolútny pokoj.

Aký máte režim pri písaní? Nemávate problém so sebadisciplínou?

Začínam vždy ráno, kým je hlava čerstvá a povzbudená ranným čiernym čajom. Píšem do obeda alebo skorého popoludnia. Večer už nie, to buď relaxujem, alebo komunikujem s čitateľmi, odpisujem na maily, píšem rozhovory.

S disciplínou som nikdy nemal zásadnejší problém, aj keď v poslednom čase, ako mi pribúdajú roky, sa ľahšie nechám niečím vyrušiť či dokonca rozčúliť. Preto si napríklad na ten čas, keď píšem, úplne vypínam internet i mobil.

Ako často sa pri písaní knihy zvyknete „zaseknúť“?

Musím sa priznať, že sa zasekávam čoraz častejšie. Buď je to vekom, alebo, ako sa občas utešujem, snahou o čoraz precíznejšie písanie. Zhodou okolností sa práve teraz dosť trápim s knihou, ktorou som chcel začať celkom novú knižnú sériu, ale stále nie je podľa mojich predstáv, takže ju zrejme na nejaký čas odložím nedokončenú a vrátim sa k nej, až keď získam odstup a budem vedieť ako ďalej.

Varovný signál

Žijete a tvoríte v Banskej Štiavnici, ale na niekoľko rokov ste sa presťahovali do Košíc. Aký bol dôvod?

Som Štiavničan, moji rodičia boli odtiaľto, prežil som tu väčšinu svojho života, Košice bola iba 5-ročná kapitola, odišiel som tam za svojou terajšou manželkou. Košice mám stále rád, a nielen preto, že je to rodisko mojej dcéry.

Teraz opäť žijeme tu, uprostred stredoslovenských vrchov, a nevymenili by sme to za žiadnu inú časť Slovenska. Mám tu aj dom s veľkou záhradou blízko lesa, v týchto časoch karantén nie je nič lepšie ako takéto útočisko.

Knihy sú iný biznis ako väčšina biznisov. Ako vidíte jeho budúcnosť? Ako sú podľa vás rozdané karty pre ďalšie roky?

Pandémia teraz mnohým nechala v rukách čiernych Petrov. Ale napriek zložitej situácii a tomu, že mnohí ľudia prišli o živobytie, takže musia redukovať výdavky na „nepotrebné veci“ – pod čím sa, žiaľ, často rozumie kultúra, umenie a najrôznejšie formy oddychu -, stále je veľký dopyt po rozptýlení, zábave a po niečom, čo človeku „osvieži ducha“.

Preto teraz zažívajú rozkvet napríklad streamovacie služby typu Netflix, a ja dúfam, že si ľudia nájdu aj cestu ku knihám. Verím, že knižný trh pretrvá, aj keď už na vlastných priaznivcoch badám ich stúpajúci priemerný vek. Mladých čitateľov akosi nepribúda, a to je varovný signál.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?