Odmieta širokú diverzifikáciu a riadi sa pravidlom 10 na 10. Miliardár Pabrai na vlastnom modeli vybudoval majetok.
„Ak padne hlava, vyhrám, ak orol, veľa nestratím,“ presne takto vyzerá ideálny koncept známeho indicko-amerického investora. Mohnish Pabrai vybudoval kariéru hľadaním výnimočných príležitostí. Jeho životná filozofia sa preto točí okolo myšlienky, že úspech na trhoch nezávisí od stoviek nákupov.
Kým väčšina drobných investorov rozkladá riziko do veľkého množstva neznámych firiem, Pabrai vyznáva opačný prístup, ktorý úplne popiera tradičné poučky z ekonomických univerzít. Jeho chytľavá filozofia láka čoraz viac ľudí, ktorí chcú prekonávať priemerné výsledky trhu.
Na sieti YouTube teóriu známeho portfólio manažéra približuje viacero videí. Pričom Pabrai stavia na špecifických okamihoch, keď trh nesprávne oceňuje riziko. Skutočné bohatstvo podľa neho totiž vzniká vďaka trpezlivému čakaniu na pár dokonalých momentov.
Zlyhanie poučiek o diverzifikácii?
Súčasný finančný svet spája investičnú bezpečnosť s maximálnou diverzifikáciou kapitálu. Kým však inštitúcie radia nakupovať desiatky firiem z rôznych odvetví, Pabrai tento prístup považuje za priznanie nevedomosti.
Široké rozkladanie prostriedkov podľa neho slúži len ako ochrana pre ľudí, ktorí vôbec nerozumejú podnikaniu. Ak človek dokáže podrobne analyzovať vybraný biznis, diverzifikácia údajne rýchlo stráca svoj zmysel.
Investičnému špecialistovi preto nedáva zmysel vlastniť 40 rôznych akciových titulov. Vychádza z toho, že ľudský mozog nemá dostatočnú kapacitu na hlboké pochopenie takéhoto veľkého množstva odvetví.
Na globálnom trhu sa vraj navyše v jednom momente nachádza iba veľmi malý počet skutočne skvelých firiem, pričom tieto podniky zároveň musia byť aj výrazne podhodnotené.
Zvyšovaním diverzifikácie podľa Pabraia investori iba zbytočne znižujú celkovú výkonnosť svojho majetku. Riedia tým svoje najlepšie nápady a prichádzajú o obrovské výnosy.
Matematické jadro modelu
Pabrai v priebehu rokov vyvinul prísny systém na riadenie fondu, ktorý nazýva pravidlom 10 na 10. Model predstavuje rozumnú hornú hranicu koncentrácie kapitálu pre správu cudzích peňazí.
Pravidlo jasne určuje, že investor nikdy nevloží viac ako 10 percent celkového fondu do jednej akcie. Portfólio by tak v ideálnom stave malo pozostávať presne z desiatich nezávislých pozícií. Niekedy však môže znížiť veľkosť stávky na päť alebo dokonca dve percentá. Tento krok vyjadruje mieru jeho vnútorného presvedčenia o úspešnosti vybraného titulu.
Limit desiatich percent funguje ako dôležitá poistka proti ľudskej omylnosti. Každý človek totiž robí chyby a môže sa mýliť. V podnikaní navyše existuje garantovaná miera nepredvídateľnosti. „Každé aktívum môže ísť na nulu,“ rád hovorí Pabrai. Aj tá najlepšia firma na svete totiž občas čelí nečakaným katastrofám.
Model desiatich pozícií preto podľa investičnej legendy ponúka skvelú rovnováhu a chráni kapitál pred totálnym kolapsom jedného podniku. Zároveň však poskytuje dostatočnú silu na dosiahnutie nadpriemerných výnosov. Prechod k širšiemu portfóliu vraj neprináša žiadne reálne výhody, iba drasticky uberá z konečného zisku.
Pasca predaja úspešných investícií
Ďalšia zaujímavá myšlienka Pabraiovho prístupu odhaľuje nebezpečnú psychologickú pascu. Do nej pravidelne padá väčšina profesionálnych správcov majetku na celom svete.
Keď sa nejaká akcia ukáže ako geniálny nákup, jej hodnota prudko vzrastie. Manažéri ju vtedy začnú okamžite predávať. Robia to len preto, aby udržali pôvodné percentuálne zastúpenie v portfóliu.
Podľa Pabraia týmto konaním „strihajú kvety a zalievajú burinu“. Skutočne geniálni investori nechávajú svoje najlepšie nápady rásť bez umelých obmedzení.
Ak sa z pôvodnej pozície stane vďaka úspechu podniku polovica celého majetku, netreba vraj panikáriť. Správny prístup vyžaduje nechať úspešný biznis pracovať ďalej.
Tento moment úplne mení pohľad na správu financií. Na začiatku totiž možno budovať portfólio, ktoré nie je extrémne koncentrované, ak však investor urobí prácu správne, časom sa samo prirodzene skoncentruje do niekoľkých víťazov. Presne takto údajne fungovali najbohatšie rodiny sveta či zakladatelia globálnych impérií.
Kritika teórií riadenia rizika
Pabraiovo nastavenie sa do veľkej miery opiera o názory ďalších investičných titanov. Aj Warren Buffett a Charlie Munger totiž dlhé roky otvorene kritizovali to, čo sa vyučuje na moderných univerzitách.
Legendárni investori akademické teórie o diverzifikácii a efektivite trhov označovali za úplné nezmysly. Zložité matematické modely plné gréckych písmen podľa nich neprinášali v reálnom svete žiadne praktické využitie. Pomáhali ľuďom dosiahnuť iba priemerné výsledky, ktoré by zvládol aj žiak základnej školy.
Ak investor skutočne rozumie podniku, nepotrebuje vraj vlastniť desiatky známych firiem. Buffett tvrdil, že „tri úžasné podniky za celý život stačia na to, aby človek zbohatol“.
Musí však ísť o spoločnosti, ktoré sú mimoriadne odolné voči konkurencii a ekonomickým cyklom. Vlastniť tri skvelé firmy je potom z dlhodobého hľadiska oveľa bezpečnejšie než vlastniť 50 priemerných podnikov.
Warren Buffett a jeho dlhoročný spolupracovník Charlie Munger. Foto: Forbes US
Foto: Forbes US.
Sila jedinej firmy
Životaschopnosť tejto stratégie potvrdzuje aj Pabrai prostredníctvom príkladov konkrétnych ľudí, ktorí dosiahli rozprávkové bohatstvo.
Jedným z nich je známy indický investor Rakesh Jhunjhunwala, ktorý podľa jeho slov začínal svoju úspešnú kariéru s necelými päťsto dolármi. Keď zomrel, jeho čistý majetok presahoval šesť miliárd dolárov.
Úspech pritom dosiahol ako pasívny investor bez priameho riadenia firiem. Viac ako polovica z masívnej sumy pochádzala z investície do jedinej spoločnosti Titan Industries. Pred desaťročiami do nej vložil štyri percentá svojho vtedajšieho kapitálu. Nikdy túto pozíciu nepredal ani ju neznížil, keď rástla.
Ďalší dobrý príklad podľa Pabraia predstavuje investor Nick Sleep. Ten pred rokmi ukončil aktívnu kariéru a vlastnil iba tri hlavné akcie. Jedna z nich, konkrétne internetový gigant Amazon, nakoniec tvorila až 80 percent celého jeho majetku.
Spomína aj rodinu Waltonovcov, ktorá dlhodobo drží koncentrovaný podiel majetku v reťazci Walmart. Vlastnia kus úžasného podniku a nechávajú ho rásť bez zbytočných zásahov.
Ochrana pred katastrofami
Po ukážkach úspešných stávok na koncentráciu portfólia sa však Pabrai opäť vracia k svojmu pravidlu. Upozorňuje na to, že dnešný svet je plný nepredvídateľných udalostí.
Do pozornosti dáva tvrdenie svojho priateľa Guya Spiera, ktorý dokonca dospel k záveru, že kedysi storočné katastrofy sa dnes v globálnej ekonomike dejú takmer každú dekádu.
Nikto pritom nedokáže dokonale predpovedať budúcnosť. Počas globálnej pandémie napríklad klesla návštevnosť Las Vegas na nulu a na dne zostala niekoľko týždňov. Lietadlá premávali po svete s jediným pasažierom na palube. Ani jedna z týchto udalostí by sa však neobjavila v žiadnom ekonomickom modeli.
Práve preto je limit 10 percent na jednu firmu taký dôležitý. Extrémna koncentrácia do dvoch či troch firiem si podľa Pabraia vyžaduje obrovské celoživotné skúsenosti. Takýto prístup si menej skúsení investori, ktorí často podliehajú falošnému pocitu absolútneho presvedčenia, nemôžu dovoliť.
Pravidlo 10 na 10 ich teda chráni pred nimi samými. Umožňuje im profitovať z geniálnych nápadov, no zároveň zabraňuje tomu, aby jedna nečakaná chyba zlikvidovala ich celoživotné úspory.
Praktický návod
Aplikácia týchto poznatkov do bežného života si však vyžaduje radikálnu zmenu myslenia a vychádza z trpezlivého čakania na skutočné trhové anomálie.
Správna stratégia spočíva v hľadaní podnikov, kde je riziko trvalej straty kapitálu minimálne. Potenciál rastu však musí zostať otvorený pre dosiahnutie obrovských ziskov.
Dodržiavanie jednoduchého Pabraiovho pravidla môže oddeľovať priemerných účastníkov trhu od skutočne úspešných dlhodobých investorov.
Treba však dodať, že predstavená stratégia so sebou prináša aj značné riziká. Identifikácia výnimočných a zároveň podceňovaných podnikov s konkurenčnou výhodou a takzvanou ekonomickou priekopou je časovo a mentálne nesmierne náročná.
Pre priemerného investora, ktorý nemá dostatočné vedomosti, zdroje a potrebnú psychickú odolnosť, môže byť pokus o nájdenie niekoľkých víťazných firiem potenciálne nebezpečný a v niektorých prípadoch dokonca stratový. Každý by mal kriticky zvážiť svoje schopnosti a prispôsobiť im vlastnú investičnú stratégiu.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
