Stará budhistická múdrosť hovorí: „Všade je niečo krásne. Na to, aby sme to však videli, musíme mať otvorené oči.“ Netreba chodiť tisíce kilometrov a hľadať zrnko šťastia. Avšak pre tých, ktorí to šťastie nosia so sebou a chcú objavovať svet, prinášame tipy na jedny z najzaujímavejších miest na planéte.
Ak v sebe nosíme negativitu, darmo budeme letieť na druhú stranu Zeme, šťastie tam nenájdeme. Avšak cestovanie od nepamäti ľudí obohacuje o mnohé prvky. Aj pre mňa to je akási nikdy nekončiaca škola životom.
Niektoré krásne miesta pozná azda každý, no potom sú tu také, ktoré musíte usilovne hľadať. Ale jednoznačne stoja za to. Poďme sa na niektoré z nich pozrieť.
Walvis Bay, Namíbia
Walvis Bay, Namíbia (3 fotografie)
Keď sa stretnú ideálne poveternostné podmienky s tými, ktoré sú potrebné pre život vo vode, tak z toho vznikne niečo celkom očarujúce. Na svete je hneď niekoľko takýchto úkazov. Jeden z nich je na juhu Afriky. Kúsok od pobrežného letoviska Walvis Bay, na okraji obrovskej púšte Namib Desert obmývanej vlnami južného Atlantiku.
Už na prvý pohľad to znie ako zaujímavá kombinácia. Riasy produkujú ružové kartenoidy, ktoré slúžia ako filter či ochrana vlastných buniek pri fotosyntéze. Výsledkom je ružová voda v jazerách. Kto ich neuvidí na vlastné oči, možno ani neuverí. Žijeme v dobe, keď fotkám kraľujú rôzne filtre. Preto by mohol byť aj toto výsledok jedného z nich. Lenže nie je! Ružové jazerá sú dôkazom dokonalej spolupráce a harmónie vodných rastlín s počasím. Stačí len prísť a presvedčiť sa na vlastné oči.
Soľná púšť, Bolívia
Niekto by si mohol pomyslieť, že sa snáď ocitol v nebi. Soľnú púšť v Bolívii tak mnohí nazývajú – miesto, kde sa dá poprechádzať v nebi. Na najväčšej soľnej púšti našej planéty Salar de Uianyi sa počas obdobia dažďov udržuje voda na jej povrchu. Presne vďaka tomu sa na „púštnej hladine“ odráža všetko, čo je nad hlavou. Ľahko tak vznikne pocit prechádzky pomedzi oblaky. No a tie sú presne na spomínanom nebi.
Vulkán Bromo, Indonézia
Vulkán Bromo, Indonézia | Foto: Aleš Tvrdý
Vulkán Bromo, Indonézia | Foto: Aleš Tvrdý
Vulkán Bromo, Indonézia |Foto: Aleš Tvrdý
Vulkán Bromo, Indonézia |Foto: Aleš Tvrdý
Magické miesto, kde by som presedel aj týždne. Dole, tam podo mnou, je celkom iný svet. Vulkán Batok je už vyhasnutý, Bromo sipí z krátera dym ako z obrovskej dračej papule. Posledný z nich, Vulkán Semeru, práve vybuchol a ja sledujem, ako sa jeho oblak popolčeka pomaly dvíha k mračnám, kde sa celkom stratí.
Sledovať toto nádherné divadlo sa dá z každej strany. Vyberám si, pocitovo, neďaleký kopec, na ktorom sa rozhodnem prenocovať. V noci je zima na prsty, ale teplo pri srdci. Ten pohľad stojí za to. Niet tu ani živej duše. Sprievodcovia sem prídu s turistami až skoro ráno, tesne pred východom slnka. Dovtedy mám rande s nočnou prírodou.
Jaskyňa Waipu, Nový Zéland
Jaskyňa Waipu, Nový Zéland | Foto: Aleš Tvrdý
Jaskyňa Waipu, Nový Zéland | Foto: Aleš Tvrdý
Jaskyňa Waipu, Nový Zéland | Foto: Aleš Tvrdý
Jaskyňa Waipu, Nový Zéland | Foto: Aleš Tvrdý
Pod zemským povrchom by malo byť zas peklo. Ale nie je. Je tam niečo omnoho atraktívnejšie. Je tam život. Malé, svetielkujúce larvy tu vytvárajú jedinečné prírodné divadlo. Sú ich tu tisíce, ba dokonca milióny. Pri tej kráse si však treba dávať pozor, aby som mal zatvorené ústa. Nechcel by som nejakým nedopatrením prehltnúť ani jednu z nich. Im je dobre v strope jaskyne a mne zas dole pod nimi. Tak to môže zostať.
Svietiace larvy, ktoré sa v angličtine nazývajú aj glow-worms, sú na mnohých miestach po celej krajine. Niektoré sú spravované ľuďmi, iné nie. Vyberal som si jaskyňu Waipu, ktorá je voľne dostupná. Tie spravované sú niečo ako Disneyland – preplnené turistami. Vo voľnej prírode treba byť však opatrný, no zážitok je o poznanie lepší.
Kimberley, Juhoafrická republika
Kimberley, Juhoafrická Republika |Foto: Aleš Tvrdý
Kimberley, Juhoafrická Republika |Foto: Aleš Tvrdý
Kimberley, Juhoafrická Republika | Foto: Aleš Tvrdý
Kimberley, Juhoafrická Republika | Foto: Aleš Tvrdý
Na severe Juhoafrickej republiky je malé mesto, ktoré sa pýši svetový unikátom. Je tam najväčšia diera v zemskom povrchu, ktorú kedy človek urobil – aspoň zatiaľ. Kedysi sa v nej ťažili diamanty, no dnes je zatopená vodou. Pri pohľade do nej jej veľkosť naberá celkom iný rozmer. Škoda, že tie diamanty neplávajú na povrchu vody, to by sa v meste ľudia znovu tešili horúčke z predošlého storočia.
Nantou, Taiwan
Nantou, Taiwan | Foto: Aleš Tvrdý
Nantou, Taiwan | Foto: Aleš Tvrdý
Nantou, Taiwan | Foto: Aleš Tvrdý
Nantou, Taiwan | Foto: Aleš Tvrdý
Stačí málo a všetko sa zrazu zmení na nepoznanie. Takto to bolo aj v obyčajnom lese, o ktorom takmer nikto nevedel. Les to bol ako každý iný, no sila prírody zase raz ukázala svoju vôľu. Posunutím horského podložia sa zmenil tok rieky a namierila si to práve cez les. To zapríčinilo, že stromy mali zrazu až príliš veľa vody a vymreli. Dnes preto chodíme na toto miesto sledovať jedinečný prírodný úkaz. Staré torzá stromov pripomínajú duchov ťahajúcich sa k modrej oblohe z vodnej hladiny.
Les Shuiyang je skrytý hlboko v provincii Nantou na severe Taiwanu. Dostanete sa k nemu peši cez hory, čo vám zaberie približne pol dňa. Môže to byť trochu zradné, lebo chodníky vedú cez mnoho odlišných lesov a terénov. Preto je dobré mať so sebou nejakého domáceho obyvateľa, ktorý dokáže čítať navigačné tabule v mandarínčine.