2. októbra 2021

Každú minútu skončí v oceáne jedno nákladné auto plné plastového odpadu. Túto hrozivú štatistiku má na svedomí najmä fakt, že náklady na recykláciu plastových materiálov značne prevyšujú výnosy. A tak sa po celom svete zrecykluje odhadom len deväť percent všetkého plastového odpadu.

Nový záblesk nádeje prináša svetu nedávny experiment, v ktorom sa tímu čínskych vedcov podarilo premeniť najbežnejší druh plastu na znovu využiteľný materiál, a to navyše celkom lacno.

Výskumníci z Univerzity Čching-chua v Pekingu zistili, že použitím katalyzátora vyrobeného z bežných kovov dokážu rozložiť obyčajnú PET fľašu na komerčne využiteľné chemikálie a vodík.

Peniaze skryté v odpade

V článku, ktorý vyšiel vo vedeckom časopise Nature Communications, tím výskumníkov prezradil, že pomocou novej metódy je možné vyťažiť z jednej tony PET plastov materiál v hodnote tritisíc dolárov.

To je takmer desaťnásobok v porovnaní s doposiaľ používanými recyklačnými metódami. A práve ekonomická výhodnosť by mohla byť kľúčom k úspechu v boji s plastovým odpadom.

Reklama

„Keď sa nám podarilo z PET plastu dostať čisto kryštalické látky, boli sme všetci nadšení,“ priznáva jeden z členov výskumného tímu, profesor chémie Haohong Duan.

„Výsledok experimentu dokazuje, že transformácia odpadu na využiteľné produkty je možná. Tento úspech nás motivuje k ďalšiemu skúmaniu. Budeme sa snažiť technológiu optimalizovať a hľadať nové spôsoby, ako ešte rozšíriť paletu výsledných produktov,“ dodáva vedec.

Čo je PET?

PET, celým názvom polyethylentereftalát, je najrozšírenejším polyesterovým plastom. Na svete sa ho ročne vyprodukuje 70 miliónov ton. Najčastejšie sa používa na výrobu bežných predmetov každodenného využitia, ako sú napríklad plastové fľašky. Tie údajne tvoria dvanásť percent celkového odpadu v oceáne.

Dokopy sa ročne na svete vyprodukuje asi 300 miliónov ton plastového odpadu, z neho najmenej 8,8 milióna ton skončí v oceáne. Odpady plastov navyše okrem životného prostredia poškodzujú aj zdravie ľudí a celkové dopady na zemský ekosystém sa len snažíme pochopiť.

Antibiotiká aj palivo z PET fliaš

Nový recyklačný proces rozkladá PET plast na tri užitočné látky. Prvý z nich je dihydrát mravenčanu draselného, ktorý má komerčné využitie ako bezpečná náhrada antibiotík používaných na podporu rastu zvierat.

Ďalšou látkou, ktorá sa pri procese z PET plastu uvoľní, je kyselina tereftalová, ktorá sa používa na výrobu náterov a živíc na kovové súčiastky. Poslednou uvoľnenou látkou je malé množstvo vodíka, ktorý sa dá využiť ako palivo.

Ako sme už spomenuli, väčšiemu rozšíreniu doposiaľ známych recyklačných procesov stoja v ceste najmä vysoké náklady. Nový proces by mal byť v tomto ohľade omnoho atraktívnejší. A jeho cena by sa mala naďalej znižovať s tým, ako by mala klesať cena elektrickej energie v dôsledku dekarbonizácie energetiky.

„Hlavnými faktormi, ktoré určujú uskutočniteľnosť tejto technológie, sú náklady na celý proces a výnosy z výsledných produktov,“ hovorí Duan. „Náklady závisia hlavne od cien vstupných chemikálií, technických zariadení a elektriny. Technické náklady môžeme znížiť zvýšením účinnosti katalyzátora a optimalizáciou reaktora. A čo sa týka ceny elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, tá rýchlym tempom klesá. Pokiaľ bude pokles pokračovať, je to pre elektrokatalytické technológie, ako je tá naša, veľmi dobrá správa.“

Ako riešiť plastovú krízu?

PET je len jedným zo siedmich hlavných druhov plastu. Aj keď sa podarí nový spôsob spracovania PET plastov rozšíriť do zvyšku sveta, stále tu zostáva šesť ďalších druhov, ktoré budú aj naďalej prispievať k zhoršujúcej sa plastovej kríze.

Záleží na zodpovednosti jednotlivých krajín, aby znížili svoju produkciu plastov. Environmentálne a právne skupiny varujú, že sa situácia bude skôr zhoršovať. Spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá sa s postupujúcou dekarbonizáciou stretávajú s poklesom dopytu a mnoho z nich sa údajne chystá preorientovať práve na výrobu plastov.

Z toho dôvodu volajú niektoré krajiny a spoločnosti po novej medzinárodnej dohode o plastoch, ktorá by obmedzila jednak ich produkciu, tak aj ich používanie. Najväčší producenti plastov, ako sú napríklad Spojené štáty, však zatiaľ tieto snahy odmietajú. S najväčšou pravdepodobnosťou za tým stojí intenzívny lobbing zo strany ropného a plynárenského sektora.

Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je redaktor David Vetter.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?