7. apríla 2021

V novom projekte Moderná krajina sa pýtame osobností z obálok Forbesu, čo treba spraviť, aby bolo Slovensko v 21. storočí úspešné. Projekt sme spustili pri príležitosti 10. výročia vstupu značky Forbes na slovenský trh. Jeho cieľom je prezentovať názory a odporúčania hlasu slovenského biznisu a vytvoriť platformu, ktorá bude šíriť ich myšlienky ako inšpiráciu pre diskusiu o tom, ako posunúť Slovensko a urobiť z neho modernú krajinu a super miesto na život.

Slovensko nemá správny prístup k vzdelávaniu a zaostáva aj v iných veciach. Firmy musia pochopiť, že rovnomerné rozdelenie vedúcich pozícií medzi mužov a ženy je nesmierne prospešné a prináša väčšiu kreativitu. Potrebujeme pozitívne príklady a vzory v biznise aj vo verejnom živote. Reformou musí prejsť školstvo, podnikanie by malo byť jednoduché a pravidlá vymáhateľné, hovorí spoluzakladateľka investičného fondu Espira Investments Andrea Ferancová.

moderná krajina

Váš fond vyhľadáva firmy, ktoré majú vo vedení ženy, alebo sú ich zakladateľkami či spolumajiteľkami. Keď ste sa rozhliadli po regióne, čo ste zistili?

Napríklad aj to, že ak zavoláte žene a ponúknete jej investíciu do rozvoja alebo prácu na vysokej pozícii, zvyčajne odpovie slovami „neviem, či by som to zvládla“, čo je škoda. Ženy v regióne majú určite veľký potenciál. Samozrejme sme zistili, že žien vo vedení firiem nie je stále dostatok. Slovensko je v možnostiach uplatnenia žien v ekonomike až na 83. mieste na svete, Česko je až 86. To hovorí samo za seba.

Reklama

Čo presne to znamená?

To, že keď sa vám narodí na Slovensku dcéra, je výrazne nižšia šanca, že sa uplatní v top pozíciách, ako keby sa narodila vo Švédsku či USA. Obe krajiny, Česko aj Slovensko, sú spomedzi krajín Európskej únie na konci rebríčka.

Je zastúpenie žien vo veľ kých firmách iné ako v malých?

V prípade malých a stredných podnikov je žien vo vedení relatívne dosť a to je práve sféra, kam aj smerujeme naše investície. V malých a stredných firmách to funguje tak, že kto je schopný, ten sa skôr uchytí, keďže tam nie je až taká veľká možnosť niekoho schopného prehliadnuť. V manažmente je žien pomerne dosť, ale opäť platí, že vo vrcholových pozíciách ako CEO, riaditeľky, majiteľky… je ich už aj tu pomenej.

Prinášajú iný pohľad na vec

Prečo nedávame ženám priestor aj na vrcholových pozíciách? Alebo skutočne len chýba odvaha samotným ženám?

Určite stále prevláda historický stereotyp, ktorý si ani neuvedomujeme a máme zažitú predstavu, že na vedúcich pozíciách si firmy často nevedia ženu predstaviť. A okrem toho žena má – nie vždy, ale často – na starosť domácnosť a deti. Pretože je toho veľa, tak energiu, ktorú by mohla venovať rastu v práci, venuje ostatným a pre seba ju už nemá. Určite nie je jednoduché zvládnuť náročnú pracovnú pozíciu a materstvo. Vyústi to do malého percenta žien, ktoré dokážu tie prekážky prekonať. Sama sa nad tým zamýšľam a nie je to ľahké zmeniť.

Poďme na to z iného konca. Prečo je pre firmy výhodné mať v top pozíciách ženy?

Vieme, že také firmy sú stabilnejšie a okrem toho, že sú viac zamerané na dlhodobejší rast, sú ziskovejšie. Osvietené firmy si to uvedomujú. Dôležitá je aj samotná diverzita – ak máte vo vedení ženy aj mužov, prinášajú svoje uhly pohľadov na problémy a riešenie. A je tu jedna veľmi dôležitá vec: ak si uvedomíte, že veľká časť ekonomiky sa odvíja od nákupov a 80 percent spotrebných nákupov v Európe robia ženy, tak ak máte vo vedení zástupcu najväčšieho zákazníka, ste konkurencieschopnejší, viete zákazníka viac odhadnúť, a ste aj viac ziskový.

Ako zmeniť zabehnuté stereotypy

Čo pomôže, aby si to firmy naplno uvedomili?

Pomohli by pozitívne „role models“. Už nejaké zmeny registrujeme. Ak je Slovensko v oblasti ekonomického uplatnenia žien na 83. mieste na svete, myslím, že v politike sa už posunulo výrazne dopredu, napríklad aj vďaka prezidentke Zuzane Čaputovej. Dúfajme, že ženy v podnikaní a biznise sa budú skvelým zvládnutím úradu pani prezidentky inšpirovať. Ale je to postupný proces.

Sú oblasti podnikania, kde je žien vo vrcholových pozíciách viac, alebo to od odvetvia nezávisí?

Určite má vplyv aj odvetvie. Viac žien je určite v zdravotníctve, farmaceutických firmách, firmách podnikajúcich v oblasti spotrebných tovarov či v službách… Ale sú aj odvetvia, kde sa ženy dokázali presadiť napriek tomu, že sú vnímané ako„typicky mužské“, napríklad v hutníctve. Som rada, že takéto firmy sú a je takmer isté, že ženy, ktoré sa v  nich dokážu presadiť, sú zvyčajne skutočne špičkové profesionálky.

Dopad na firmy

Ako funguje ten pozitívny dopad na firmy, keď v nich na vrcholových miestach majú silnejší hlas aj ženy?

Tak, že firmy, ktoré majú vo vedení ženy, sú podľa prieskumov viac inovatívne a kreatívne, viac sa starajú o zamestnancov a venujú väčšiu pozornosť riadeniu rizík a udržateľnému rastu. A tu začína logická následnosť. Tam, kde je spokojný zamestnanec, tam je spokojný aj zákazník. A ak je spokojný zákazník, firma dokáže urobiť väčší zisk. Dôležitý je aj odlišný uhol pohľadu – čím viac názorov, tým viac sa výsledné rozhodnutie opierajú o diverzitu názorov a v konečnom dôsledku sú aj lepšie.

Ak by sa inšpirovala aj spoločnosť, ako by to pomohlo?

V podstate platí to isté, čo aj v biznise. Viac pohľadov, väčšia diverzita názorov, lepšie, kvalitnejšie výsledné rozhodnutia. Aj mnohé výskumy potvrdzujú, že v krajinách, kde je v politike zastúpených viac žien, je nižšia korupcia a ich obyvatelia sú vo všeobecnosti šťastnejší. Toto je príklad škandinávskych krajín. A napokon, ukázala to aj pandémia a to, ako si štáty, ktoré majú vo vedení ženy, dokázali s týmto problémom poradiť, napríklad Nemecko, Island alebo Nový Zéland.



Čo hovorí Peter Krutil, CEO Slovenskej sporiteľne?

Reklama

Som hrdý na to, že v Slovenskej sporiteľni aj skupine Erste si ctíme rovnosť príležitostí, rovnaké platy na rovnocenných pozíciách a celkový prístup k ženám. Sme bankou, ktorá svojim zamestnancom a zamestnankyniam dáva #rovnakeprilezitosti bez ohľadu na pohlavie. Aj vďaka tomu sa ženy u nás venujú práci v IT, vývoju aplikácií, UX dizajnu alebo riadeniu veľkých a strategických tímov. Pretože veríme, že takto sa má správať zodpovedný a férový líder. K téme rovnosti príležitostí sme na MDŽ tento rok pripravili špeciálnu online kampaň, aby sme aj ostatným ženám dodali odvahu a sebadôveru. A možno trochu inšpirovali aj ďalšie firmy na trhu.


Dôležité teda nie je to, aby boli vo vedení len ženy, ale že sú rovnomernejšie zastúpené obe pohlavia?

Presne tak, kombinácia prináša najlepšie výsledky. V prípade štátov a napríklad súčasnej pandémie to znamená, že im záleží na tom, aby boli ľudia v bezpečí. Aj v pandémii sme zažili dva odlišné pohľady. Jeden je striktne ekonomický, keďže je samozrejme dôležité, aby krajiny naďalej fungovali napriek tomu, čo sa deje z pohľadu pandémie. Ten druhý pohľad sleduje prioritne ochranu zdravia a bezpečnosti ľudí.

Tieto pohľady idú v podstate proti sebe a musíte sa rozhodnúť, ako ich vybalansovať. Nový Zéland mal aj tú výhodu, že je to ostrov, ale aj Nemecko krízu zatiaľ zvláda dobre a prevažuje tam ľudský aspekt. Navyše im záleží aj na tom, aby sa, keď to situácia dovolí, školy otvárali ako prvé, pretože si uvedomujú dôležitosť vzdelania. U nás takáto jasná priorita nie je.

Dlhy našich detí

Čím to je?

Asi je to preto, že to nie je také viditeľné alebo citeľné. Deti proste „nevolia“. No je to klamlivý pohľad a paradoxne práve naše deti budú platiť všetky tie dlhy, ktoré teraz vytvárame.

Fond Espira investoval aj do firmy JK Education, ktorá prevádzkuje sieť stredných škôl s americkým modelom vzdelávania. Môžu sa od neho inšpirovať slovenské školy?

Opäť poukážem na koronakrízu. Prečo tri zo štyroch vakcín, ktoré sa hlavne používajú, vyvinuli americké firmy? A prečo tie najväčšie inovatívne firmy vznikajú v Amerike? Prečo je tam viac kapitálu a podnikateľské prostredie také rozvinuté? Deti sú tam od detstva vytrénované „nebáť sa urobiť chyby“. Sú odmeňované za pokusy, snahu a vlastnú cestu, nie trestané za to, čo sa nenaučili – to kreativitu a odvahu brzdí. Toto považujem za kľúčové – aby sme mohli vytvoriť niečo nové, nesmieme sa báť robiť chyby a rozhodnutia. A musíme skúšať, až kým sa nám to nepodarí.

Ale slovenské školstvo chyby zväčša nepripúšťa…

Chyby sú chápané ako niečo zlé, je tu neustále známkovanie, testy, kontrola. No my sa musíme posunúť od memorovania faktov k tomu, že sa učíme s radosťou, a že sa venujeme primárne tomu, čo nám ide, a nie tomu, čo nám nejde. U nás sa deti neučia to, čo ich baví a v čom sú dobré. Oni sa musia neustále doučovať predmety, z ktorých majú zlé známky. Mali by sa učiť rozprávať, argumentovať, pracovať v tíme, logicky a kriticky rozmýšľať. Mám pocit, že toto nie je len problém Čiech a Slovenska, ale celej kontinentálnej Európy. Máme vzdelávacie systémy, ktoré nám nepomáhajú excelovať a posúvať sa vpred, nenapomáhajú inováciám, kreativite, podnikaniu.

Svet beží vpred a my stojíme na štarte

Ako presvedčíte ľudí, ktorí rozhodujú, aby to zmenili?

To, čo by bolo treba spraviť, je jasné – vybudovať školy ako inštitúcie, kde sa deti neboja pýtať a robiť chyby. Odraziť sa od zastaralého systém z dôb Rakúsko-Uhorska a socializmu. Inšpirovať sa v severnej Európe, USA a už aj v Ázii – svet beží vpred a my stále stojíme na štarte. Zatraktívniť učiteľskú profesiu, zamerať sa na menší počet študentov v triede.

My tu vlastne máme ministerstvo školstva, ktoré je ako z minulého storočia. Niekedy mi napadá, či by nebolo jednoduchšie ho celé zrušiť. Mám pocit, že je to byrokratický kolos, bohužiaľ do istej miery nefunkčný. Keď máte starú polorozpadnutú budovu a máte ju opraviť, niekedy je jednoduchšie ju zbúrať a postaviť nanovo.


Čo hovorí Richard Marko, CEO spoločnosti Eset?

Väčší podiel žien v našej firme je skutočnou výzvou. Na jednej strane jasne vidíme prínos pre atmosféru, motiváciu a kreativitu, na druhej strane je ich na trhu práce v oblasti IT nedostatok. Dá sa len súhlasiť s názorom, že ak chceme konkurovať najlepším krajinám, musíme zlepšiť vzdelávací systém. Výskumy naznačujú, že na budúce rozumové a emocionálne schopnosti dieťaťa má kritický vplyv obdobie prvých 3 rokov života. Okrem zmien vo vzdelávaní na základných, stredných či vysokých školách je preto nevyhnutné zamerať sa aj na rozvoj dieťaťa hneď po jeho narodení, a to najmä v sociálne slabých a znevýhodnených komunitách.


Dá sa tu nájsť nejaká paralela aj s biznisom?

V biznise je to iné, na rozdiel od štátnych inštitúcií, firmy majú konkurenciu, ktorá ich núti stále sa zlepšovať. A firmy, ktoré nie sú úspešné, ktoré nepochopia nevyhnutnosť zmeny, skrachujú, ako napríklad Kodak. Ale ministerstvám nekonkuruje nič, a to je problém. Naše deti sa budú musieť v globálnom svete presadiť v konkurencii z celého sveta, vrátane Ázie.

Riešenie?

Ako by ste to riešili vy?

Ja by som napríklad dala oveľa väčšiu právomoc a dôveru školám, riaditeľom. Ak budú na ich mieste kvalitní ľudia, nepotrebujú kontrolu nad sebou a výsledky detí či ich radosť z učenia budú hovoriť za nich. Mnohé veci by zvládli sami oveľa lepšie ako s pomocou ministerstva. Nehovorím, že by to bolo jednoduché a viem, že veci nie sú čiernobiele, ale faktom napríklad je, že stále viac sa nám zväčšujú nožnice medzi deťmi zo sociálne slabších vrstiev a tými z lepšie situovaných rodín. A to je ďalší problém.

A koronakríza ho ešte umocnila…

Súhlasím. Každý sa snaží vymyslieť nejaký systém, aby deťom umožnil navštevovať školu, vzdelávať sa a byť s rovesníkmi. Ale tu deti sedia doma už dlhé mesiace a akoby to nikomu neprekážalo.

Netreba vymýšľať, ale inšpirovať sa

Ak by ste mali dať tri tipy, ako pomôcť Slovensku na ceste k modernej krajine, čo by to bolo?

Treba, aby si príslušní ľudia uvedomili, že koleso netreba vymýšľať nanovo, už je vymyslené. Treba sa pozrieť tam, kde veci fungujú a poučiť sa. V Singapure môžete firmu založiť za deň. Po prvé je veľmi dôležité, aby sa dalo spoľahnúť, že systém funguje férovo a rovnako pre všetkých. Aby som svoje práva nemusela vymáhať desiatky rokov.

Po druhé je treba si uvedomiť, že Slovensko má päť miliónov ľudí, ktorí sa skladajú na rozsiahlu štátnu správu. V USA sa na to skladá 300 miliónov obyvateľov. Musíme si uvedomiť, že nemôžeme za štátnu správu utrácať veľa, preto je kľúčová čo najnižšia byrokracia, jednoduché postupy a vďaka novým technológiám aj minimalizácia počtu ľudí v štátnej správe. „Nabobtnala“ do obrovských rozmerov a Slovensko ako malá krajina si to jednoducho nemôže dovoliť.

A tá tretia vec?

Vzdelávanie. Musíme ho pretransformovať, aby tu vznikali firmy, ktoré sa budú stávať globálnymi, príkladom je Eset. Nie je dobré, aby sme boli len montážnou halou pre zahraničné spoločnosti. Musíme byť schopní sami vytvárať myšlienky aj produkty, ktoré sa exportujú. To je aj cieľom nášho fondu, podporovať firmy, aby rástli za hranice. A to by malo byť aj cieľom štátu. Naše firmy by tak mohli prosperovať a naše deti by nemuseli pracovať len pre medzinárodné korporácie, ale aj pre silné domáce firmy.

Rozhovor vyšiel v aprílovom vydaní Forbesu, ktoré si môžete zakúpiť TU. Poštovné je na nás!

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?