Čo spôsobuje masívny rast akciových trhov a kryptomien či zdražovanie nehnuteľností? Prečítajte si o tom, ako Spojené štáty kontrolujú svetovú monetárnu politiku.
V Afganistane sa dejú zaujímavé veci… Nová vláda Talibanu nemá prístup k peňažným rezervám centrálnej banky Afganistanu, pretože zostali v úschove Medzinárodného Menového Fondu a USA v zámorí. Taliban nemôže tlačiť svoju vlastnú menu, pretože sa na území krajiny momentálne nenachádza tlačiareň na bankovky.
Afganistan sa snaží kúpiť novú tlačiareň, avšak nie je to ľahké, keďže s novou vládou Talibanu nikto nechce obchodovať.
„Len nám dajte naše peniaze.“ Ľudia sa v panike snažia o výber svojich vkladov z bánk, čelia kritickému nedostatku potravín, základných produktov nutných na prežitie a krajina stojí pred rizikom úplného finančného kolapsu.
V celej krajine ľudia predávajú všetko, čo sa dá, aby si kúpili jedlo a základný tovar. V márnej snahe kontrolovať svoju – teraz už neexistujúcu – monetárnu politiku, Taliban zakazuje používanie dolárov.
Na peniazoch záleží
Na svojom blogu často rád vysvetľujem, že USA má jednu veľmi užitočnú superschopnosť, a to, že si môže dovoliť donekonečna navyšovať svoj dlh. Je to vlastne celkom jednoduchý mechanizmus, ktorému by snáď (myslím) mal každý rozumieť, a tak mi dovoľte ho tu v skratke vysvetliť:
Keďže Americký dolár je svetová rezervná mena, väčšina medzinárodného obchodu a takmer všetky naozaj veľké transakcie na medzinárodnej úrovni (nielen tie, ktoré zahŕňajú USA), sú v amerických dolároch.
To znamená, že dovozcovia, vývozcovia, banky, ktoré im poskytujú služby, centrálne banky po celom svete a mnoho ďalších účastníkov trhu, musí mať po ruke vždy americké doláre. Alebo aspoň dostatočne likvidné investície denominované v dolároch. Keďže rovnako ako ktokoľvek iný, aj oni sú radi, keď sú ich úspory v bezpečí, nakupujú preto americké štátne dlhopisy.
Tento jednoduchý fakt spôsobuje, že dopyt po dlhu USA je takmer bezodný. Americká centrálna banka FED môže tlačiť peniaze donekonečna. Áno, povedané jednoducho, USA sa môže na dlh dostať z každej krízy. Ostatné krajiny (nielen Afganistan) takú schopnosť nemajú, alebo ju majú len v obmedzenej miere (napr. Japonsko), keďže ich mena nie je rezervnou menou sveta.
Imaginárne peniaze
Krajina môže financovať svoju ekonomiku „imaginárnymi“ peniazmi tlačením dlhu, pokým investori, ktorí kupujú jej dlh, veria, že je udržateľný, a teda splatný.
Avšak splatnosť sa v dnešnej dobe stala zvláštnym pojmom a v prípade USA sa zdá, že na nej až tak veľmi nezáleží, pretože (ako sme už vysvetlili) každý chce a potrebuje kupovať a držať Americký dlh.
Existujú aj iné spôsoby, ako môže krajina vytvoriť „imaginárne peniaze“ na podporu svojho rastu. Čína už roky posilňuje svoj hospodársky rast dlhom. Môže si to dovoliť vďaka kapitálovým kontrolám. Čínski občania nemôžu svoje peniaze poslať z krajiny von. Ak by tak mohli spraviť, viedlo by to k obrovskému odlivu kapitálu z krajiny a následnej devalvácií Čínskeho juanu.
Je preto v zásade jedno, že každý vie, že čínsky finančný sektor je presiaknutý nesplatným dlhom financujúcim realitný sektor, ktorý je v obrovskej bubline (Evergrande), pretože ak ste Číňan, nemáte veľa alternatív kam investovať svoje peniaze.
To, čo musí Čína robiť silou, sa USA podarilo dosiahnuť prirodzene, pretože, ako som už povedal, každý potrebuje a chce mať značnú časť svojich aktív v Amerických dolároch.
Je to mágia
Keď USA naštartuje svoju tlačiareň na peniaze, stovky miliárd dolárov začne najprv pomaly a neskôr rapídne presakovať do trhov. A funguje to asi nejak takto:
FED začne nakupovať (vlastné) štátne a podnikové dlhopisy za miliardy dolárov. A predajcovia týchto dlhopisov (spoločnosti vydávajúce svoje vlastné nové dlhopis, investori vlastniaci už existujúce dlhopisy, etc.) „zrecyklujú“ tieto miliardy späť do finančných trhov kúpou akcií, ďalších dlhopisov a mnohých iných finančných produktov.
Ceny rastú a výnosy dlhopisov klesajú. Penzijné fondy a veľkí inštitucionálni investori sú nútení začať nakupovať nehnuteľnosti a iné aktíva, pretože na dlhopisoch nezarábajú toľko, koľko by mali.
Ceny domov začnú stúpať a tento rast sa neskôr ešte zrýchli, pretože FED tiež začne nakupovať miliardy dolárov v amerických štátnych dlhopisoch od veľkých bánk (keďže tie majú účty vo FEDe, tak tento proces doslova vyzerá tak, že sa im cez noc na účet pripíše o pár núl naviac). Tie potom majú prebytok peňazí a radi začnú ľuďom požičiavať.
Američania dostávajú hypotéky, kupujú si domy a cítia sa tiež bohatší, pretože so zvyšujúcim sa dopytom, hodnota nehnuteľností stúpa (The Wealth Effect), takže začnú nakupovať všetko ostatné: akcie, dlhopisy a nakoniec aj kryptomeny.
Ovplyvňuje nás to všetkých
Zopakujte tento cyklus niekoľkokrát a… „Čistý majetok domácností v Spojených štátoch sa v druhom štvrťroku (2021) zvýšil o 5,8 bilióna dolárov (nárast 4,3%) a dosiahol (rekordnú) úroveň 141,7 bilióna dolárov podľa reportu Americkej centrálnej banky FED. Tento nárast zahŕňal nárast 3,5 bilióna dolárov v hodnote akcií a 1,2 bilióna dolárov v nehnuteľnostiach.“
Ovplyvňuje nás to všetkých. Európske krajiny (vrátane Slovenska) cítia tento príliv peňazí napríklad na obrovskom raste cien nehnuteľností. Ten je spôsobený mnohými (aj prirodzenými) faktormi, avšak devalvácia fiat peňazí je jedným z primárnych dôvodov.
V istom momente vedie takýto cyklus k zvláštnym veciam. Ľudia si napríklad začnú kupovať záznamy na blockchaine (NFT), ktoré predstavujú .jpegy, tweety alebo len krátke momenty niečoho (Le Bron James slam dunk). Mohli by ste povedať, že to neznie veľmi udržateľne:
„Z dlhodobého hľadiska ľudia bohatnú tým, že vytvárajú ekonomickú hodnotu. Ak si budeme medzi sebou len vymieňať nezmysly za neustále vyššie ceny, je ťažko si predstaviť, že všetci nakoniec zbohatneme,“ píše Matt Levine pre Bloomberg.
Nie je to len bublina
Vidieť momentálnu trhovú situáciu len ako bublinu, by však bola chyba. Svetová ekonomika sa po pandémii opäť naštartovala a to vďaka dlhu. „Imaginárne peniaze“ nás podržali, keď sa kolieska svetovej ekonomiky prestali otáčať.
Dlh vedie k prebytku, hýreniu, prílišnému míňaniu a k hlúpym investíciám, je však tiež nevyhnutný pre ekonomickú aktivitu. Ak to naozaj zjednodušíme, ľudská spoločnosť dlh potrebuje, pretože urýchľuje spotrebu a zľahčuje podnikanie.
Pred prvou svetovou vojnou svet fungoval na báze zlatého štandardu a krajiny nemali možnosť stimulovať svoje ekonomiky tlačením peňazí, pretože by riskovali nezadržateľný únik zlata zo svojich pokladníc. Keďže by takéto umelé nadhodnotenie meny ihneď spozorovali investori, ktorí by z centrálnej banky začali vyberať zlato výmenou za „zlú“ menu.
Dlh robí z ľudí podnikateľov…
Tento mechanizmus síce držal celkovú úroveň zadlženia krajín a ich ekonomík na uzde, výrazne však spomaľoval rast a ekonomickú aktivitu krajiny, pretože peniaze jednoducho neboli k dispozícii, keď ich bolo treba. Podnikateľ nemohol investovať a tvoriť vtedy, keď dostal nápad alebo keď mal príležitosť, ale len vtedy keď si na to zarobil.
Raz som niekde spomenul, že dlh z ľudí robí podnikateľov. Je ľahšie robiť biznis s požičanými peniazmi, pretože vo finančnom svete neplatí zákon „oko za oko“. A to je dobre.
Nie je nič nové na tom, že krajina sa snaží platiť svoje výdavky vymyslenými peniazmi. Tento príbeh je snáď starší než samotná Rímska ríša a zväčša to skončí zle. Rozdiel je v tom, že tentokrát sa Spojeným štátom podarilo so sebou zobrať na túto divokú jazdu celý svet.
George Salapa pôsobí ako investičný poradca, je spoluzakladateľom bitcoinového sporenia Finstora., v minulosti pracoval v konzultingu v Spojenom kráľovstve a vo Viedni. Jeho články sa v minulosti objavili v americkom Forbese, Venturebeat, World Economic Forum a Worth a jeho blog môžete čítať tu.
