6. júna 2017

Rok 2017 sa v Bratislave začal ako najsuchší za posledných deväť rokov. Na sucho nie sme pripravení, chýbajú cezhraničné monitorovacie systémy a účinné šetrenie vodou.

Ak by toho roku platila pranostika, že Medardova kvapka štyridsať dní kvapká, poľnohospodári z okolia hlavného mesta by sa asi nesťažovali. Ani obyvatelia Bratislavy, ktorí sa v uliciach pri rozostavaných developerských projektoch prechádzajú v oblakoch prachu.

Prvých päť mesiacov roku 2017 totiž prinieslo v Bratislave najsuchšie počasie od roku 2009. Podľa údajov Slovenského hydrometerologického ústavu neprekročili kumulované zrážky od začiatku roku do konca mája v Bratislave 100 milimetrov, čo je menej ako polovica dlhodobého priemeru. Deficit zrážok sa na začiatku júna dostal až na 130 milimetrov. V rámci kalendárneho roka sa tento údaj dostal v Bratislave nad 100 milimetrov od roku 2009 len dvakrát – v rokoch 2011 a 2015. (K aktuálnemu suchu možno pritom prirátať aj deficit 25 milimetrov, ktorým sa ukončil rok 2016.)

V ostatných staniciach, v ktorých SHMÚ agreguje a zverejňuje dáta, sa zrážkové deficity a nadbytky pohybovali v rôznych hodnotách – od plus 100 (Oravská Lesná) do mínus 60 milimetrov (Košice) oproti tamojším dlhodobým priemerom. Relatívne sucho bolo aj Hurbanove (mínus 40 milimetrov).

Nezvyčajný je aj nedostatok výkyvov v počasí v Bratislave. Všetkých posledných šesť mesiacov bolo zrážkovo podpriemerných, naposledy výraznejšie nad mesačný normál napršalo v júli 2016. V celom povodí Dunaja (teda nielen v Bratislave) vyhodnotili meteorológovia počasie ako veľmi suché v rokoch 2012, 2011 suchý bol rok 2015, veľmi vlhké boli roky 2014 a 2010, rok bol 2013 bol zrážkovo normálny.

Svätý Medard, patrón roľníkov a svätec, ku ktorému sa modlili za dážď, na francúzskej pohľadnici z konca 19. storočia. Meniny má vo štvrtok.

„Nedostatok vody a sucho postihovali dunajský región často a mali veľký vplyv na ekonomiku a život ľudí,“ konštatuje cezhraničný projekt DriDanube, ktorého hlavným partnerom je Slovinská environmentálna agentúra. „Napriek škodám v posledných desaťročiach nie je sucho považované za prioritný problém a ľudia si neuvedomujú jeho dosah.“

Projekt, v ktorom je zapojených vyše dvadsať meteorologických, environmentálnych a výskumných inštitúcií z desiatich krajín, si za cieľ kladie zlepšiť súčasné riadenie rizík, spôsobených suchom. Najmä hľadá spôsoby, ako zlepšiť monitoring sucha a systém včasného varovania, harmonizovať metodiky hodnotenia rizík a vplyvu sucha. „Súčasný manažment je reaktívny, rieši najmä straty a škody, chýba spolupráca medzi hlavnými aktérmi a tiež legislatíva,“ konštatujú výskumníci. „Proaktívny prístup sa spolieha na prevenciu a znižovanie zraniteľnosti.“

Už predchádzajúci výskumný projekt, venovaný podobnej téme, integrovaný manažment sucha v strednej a východnej Európe 2013-14, skonštatoval, že v posledných dvadsiatich rokoch sa na Slovensku „častosť a závažnosť výskytu sucha zvyšuje a malo by sa preto považovať za závažný problém v oblasti vodného manažmentu.“ V rokoch 2011 a 2012 bolo suchom postihnuté nielen povodie Dunaja, ale značná časť Slovenska.

Na začiatku jari konštatovala aktuálna správa SHMÚ, že z dlhodobého hľadiska sa „deficit zrážok najdlhšie kumuluje na Podunajskej nížine, čo môže spôsobiť problémy v poľnohospodárstve na začiatku vegetačného obdobia.“ Prehľadnú animáciu údajov o vlhkosti pôdy ponúka projekt Intersucho.cz – animácia mapy Slovenska počas tohtoročnej jari kolíše na Záhorí a v okolí Bratislavy od „začínajúceho“ po „výrazné“ sucho. Dvanásťmesačné údaje zasa ilustrujú, že na sucho náchylný je v kontexte Slovenska aj severovýchod, ktorý vlani v lete trpel „výnimočným“ až „extrémnym“ suchom.

Príkladom riešení, ktoré výskum integrovaného manažmentu uvádza, by mohli byť zelená infraštruktúra, zníženie únikov z verejných vodovodov, zlepšenie účinnosti zavlažovania, ako aj viacnásobné používanie vody v poľnohospodárstve a priemysle. Autori však konštatovali, že na Slovensku sa „aplikuje v malom rozsahu, veľmi nekoordinovane a efektivita týchto projektov sa nevyhodnocuje.“ Chýba tiež monitoring indikátorov sucha, ktorý by sa neobmedzoval na iba na hydrologické vyhodnocovanie meraní zrážkomerov, ale zohľadnil by „dopad na verejnosť, ekonomiku a vodné ekosystémy.“

Pre druhý týždeň júna predpovedajú metorológovia v Bratislave najprv studený front a potom stabilnú tlakovú výš so suchým počasím s teplotami, ktoré sa majú do polovice mesiaca dostať výrazne nad 30 stupňov