11. februára 2021

Za psychickou nepohodou, ktorú v súčasnosti pociťuje mnoho ľudí, môže byť tzv. karanténna únava. Ak rezignujeme na hlavné piliere nášho duševného zdravia, roztáča sa nebezpečná špirála demotivácie – nič sa mi nechce, tak nič nerobím. Keď nič nerobím, nemá mi čo priniesť spokojnosť, vysvetľuje psychologička Lenka Rušarová.

O pár týždňov uplynie rok od prvého lockdownu, ktorý sme zažili počas pandémie Covid-19. Povinná práca z domu, ktorá mnohým priniesla viac flexibility, prvé nákupy potravín cez internet (prečo sme to nevyskúšali skôr?), viac času doma s rodinou, žiadne nezmyselné stretnutia, ktorých náplň sa dala vyriešiť radšej e-mailom… Mnohí vtedy vtipkovali, že na takúto príležitosť čakali celý život.

Po mesiacoch, keď miernejšie obmedzenia striedajú tvrdšie, sa zdá, že aj tí, ktorým situácia spočiatku vyhovovala, postupne rezignovali. Sme vyčerpaní, mrzutí, znepokojení a uväznení medzi štyrmi stenami. Navyše netušíme, ako dlho to ešte potrvá, čo len zvyšuje našu neistotu.

„Je to, akoby sme boli uprostred oceánu, ktorým je Covid-19, pričom nikde nevidíme pevninu. Je to podobný pocit bezmocnosti. Akoby sme nemohli urobiť nič, alebo môžeme urobiť všetko správne a napriek tomu sa nakaziť,“ vysvetľuje psychoterapeutka Jane Pernotto Ehrman pre Cleveland Clinic, ktorá zadefinovala pojem „quarantine fatigue“, teda karanténna únava.

Tento typ únavy sa prejavuje podráždenosťou, väčším stresom, úzkosťou, nechutenstvom alebo, naopak, veľkou chuťou do jedla, problémami so spánkom, produktivitou či motiváciou. Veľa ľudí trápia aj neustále bežiace myšlienky a neschopnosť „vypnúť“.

Reklama

Tri piliere

Podľa skúseností psychologičky Lenky Rušarovej prežívajú karanténnu únavu najmä nezadaní ľudia, ktorí pracujú v IT sektore alebo v nadnárodných korporáciách. „Sú často celodenne zavretí doma, online pracujú aj oddychujú, sú úplne bez priameho kontaktu s ľuďmi a robia prácu, ktorá im osobne nedáva zmysel, nevidia svoj priamy prínos alebo osobnú dôležitosť,“ vysvetľuje.

V ohrození sú však aj matky, ktoré podľa výskumov stále preberajú takmer 70 % povinností týkajúcich sa starostlivosti o deti, pričom tie sa počas pandémie ešte znásobili. Podľa aktuálneho prieskumu Women in the Workplace až každá štvrtá žena musela pre koronu poľaviť z pracovného tempa zmenou úväzku, preradením na nižšiu pozíciu alebo prácu opustiť.

Tri piliere duševného zdravia podľa psychologičky Lenky Rušarovej:

1. Vzťahy. Ak žijete s rodinou, buďte veľkorysí k sebe aj k druhým. Veľa sa prispôsobujte, znížte nároky na deti, na partnera.  Ak ste osamelý alebo samostatne žijúci, oprášte aj vzdialenejšie kamarátstva, zapojte sa do online herných skupín, do diskusných fór na témy, ktoré vás zaujímajú.

2. Zmysluplná činnosť. Ak nemáte to šťastie a práca, ktorú robíte cez deň, vás nenapĺňa, hľadajte jednorazové činnosti, ktoré vám zmysel dávajú. Pomáha pomáhať – spravte niečo pre druhých, pošlite kyticu starej mame, opravte niečo v domácnosti.

3. Pohyb na čerstvom vzduchu. Čítajte si zabalený v deke na terase, zoberte deti s čelovkami v noci do lesa, doprajte si pravidelnú prechádzku. Individuálna rekreácia bola zatiaľ veľmi múdro garantovaná pri všetkých opatreniach.

Karanténna únava sa však môže týkať každého z nás, keďže lockdown obmedzil prístup ku všetkým trom pilierom duševného zdravia. „Ľudia v zásade prosperujú, keď majú vyživujúce blízke vzťahy, zmysluplnú činnosť a pohyb na vzduchu a slnku,“ objasňuje psychologička Rušarová.

Dodáva, že v tomto období je dôležité vytrvalo pre seba hľadať riešenia. Aj keď sú naše možnosti len minimalistické, je to stále lepšie ako nič. Ak však na piliere duševného zdravia rezignujeme, roztáča sa nebezpečná špirála demotivácie – nič sa mi nechce, tak nič nerobím. Keď nič nerobím, nemá mi čo priniesť spokojnosť.

Kedy vyhľadať pomoc

Ako s tým môžeme pracovať? Podľa Rušarovej pomáha pripomínanie si dočasnosti situácie. „Možno sa už život nevráti úplne do starých koľají, ale raz sa aj toto utrasie a bude lepšie,“ hovorí. Namieste je aj znížiť svoje očakávania – od seba, od partnera, od detí.

Je dôležité uvedomiť si, že nie je možné dosahovať plný výkon, akoby žiadna pandémia neexistovala. Psychologička odporúča sústrediť sa na to, čo mám pod kontrolou, aj na malé okná príležitostí. „Veľa vecí totiž zmeniť nevieme, ale vždy sa nájde niečo, čo zmeniť vieme,“ dodáva.

Paradoxnou, ale účinnou radou môže byť pravidelné voľno a dovolenky napriek tomu, že sme len doma. Chronická únava je totiž nakumulovaný stres a, ako upozorňuje odborníčka, potrebujeme opakovaný čas na mentálnu regeneráciu. Skúste si teda dať raz mesačne aspoň deň „OFF“, ostaňte dlhšie v posteli, vyrazte vymrznúť k najbližšej rieke alebo do lesa s tým, koho máte radi.

Alebo skúste v tomto období hľadať nové podnety na starých miestach – privstaňte si a choďte pozorovať východ slnka, aj známe miesta majú vtedy inú atmosféru. Pomôže aj štruktúra, plán dňa a činnosť.

Rušarová radí udržovať jednoduchú rutinu. „Napríklad pravidelný čas na prechádzku s partnerom po večeri, alebo každé ráno polhodina na kávu a správy dňa. Rutina udržiava kontinuitu, ukotvuje v chaotickom svete,“ vysvetľuje.

V niektorých prípadoch je však namieste aj vyhľadanie odborníka, najmä v situáciách, keď si už nevieme pomôcť sami.

Kedy nám môže karanténna únava prerastať cez hlavu? „Keď sa už ťažko udržiava aj obyčajné každodenné fungovanie – práca, povinnosti, hygiena, alebo sa vám zásadne komplikujú vzťahy. Keď si všimnete, že zvyšujete množstvá alkoholu alebo liekov na spanie či úzkosť a bez nich už nie ste schopní fungovať,“ objasňuje Rušarová. Pamätajte na to, že vyhľadať pomoc nie je žiadna hanba.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?