Jeden bol v armáde, druhý mal vlastnú stavebnú firmu. Kamaráti Tomáš Žilla a Lukáš Kubáň sa však pod Tatrami rozhodli pustiť do farmárčenia. Hoci spočiatku chceli pestovať viac plodín, najviac ich očarila konopa siata. Z ich dielne vychádzajú tinktúry, balzamy, masti či oleje, ktoré sú oslavou účinkov tejto rastliny. Najnovšie zaradili do ponuky aj mikrozeleninu.
Zakladatelia Konopnej farmy Liptov hovoria, že ešte stále bojujú s predsudkami ľudí, ktorí technické konope považujú za marihuanu. „Vysvetľujeme im, že základný rozdiel je v látke THC (tetrahydrokanabidol, hlavná psychoaktívna zložka marihuany, pozn. red.). Kým marihuana má obsah THC od 15 percent vyššie, tak v technickom konope je ho 0,2 percenta, čo je zanedbateľné množstvo,“ vraví Tomáš.
Tomáš a Lukáš sa pôvodne vo svojich životoch vybrali úplne inými smermi, ktoré nemali s podnikaním či konopnými produktmi nič spoločné. „Ja som bol v armáde, zatiaľ čo môj spoločník mal stavebnú firmu,“ približuje Tomáš.
On sám vyštudoval gymnázium zamerané na informatiku, neskôr naň nadviazal vysokoškolským štúdiom elektrotechniky a informatiky, ktoré však nedokončil.
„A tak som začal chodiť na brigády, bol som vtedy mladý, nevedel som sa zaradiť. Rozmýšľal som, čo bude ďalej, a armáda prinášala stabilitu, tak som do nej vstúpil,“ konštatuje. Netrvalo však dlho a Tomáš prišiel na to, že pre neho táto práca nie je to pravé. Začal preto hľadať oblasť, ktorá by ho bavila.
Do podnikania s konopnými produktmi sa kamaráti púšťali najskôr popri iných činnostiach. Foto: Facebook/Konopná farma Liptov
Preto spojil svoje sily s Lukášom a zaumienili si, že by chceli prísť s vlastnou značkou, v ktorej by sa sústredili na niečo originálne. „A tak sme prišli ku konope siatej. Mali sme v úmysle pestovať viac rastlín, ale keď sme si na ne posvietili, zistili sme, že svojou silou a krásou sa konope nevyrovná skoro žiadna ďalšia,“ vysvetľuje.
Sľubný rozbeh zabrzdila pandémia
V druhej polovici roka 2019 založili značku Konopná farma Liptov, ktorú sprvu rozbiehali popri stavebných fuškách. „Bolo to náročné obdobie, pretože to nebola práca na plný úväzok, no ja som sa rozhodol odísť z armády,“ približuje Tomáš. Keď vlani prišli na trh s prvými produktmi, tak do ich rozbehu výrazne zasiahla pandémia koronavírusu.
„Celý finančný plán, ktorý sme dovtedy mali pripravený, bol zrazu zmarený. Všetci obchodníci zatvorili svoje obchody a zrazu nikto neodoberal nič, ale účty sme aj napriek tomu museli platiť,“ zamýšľa sa Tomáš.
„Sme však bojovníci, preto sme vymysleli dezinfekciu na ruky, ktorá nás dokázala potiahnuť.“ Situácia sa začala postupne zlepšovať od septembra.
Technické konope, z ktorého vyrábajú produkty, pestujú na poli aj v skleníku. Foto: Facebook/Konopná farma Liptov
Na začiatok spoločníci investovali do podnikania približne 15- až 20-tisíc eur. Výhodou bolo, že sú zruční a ovládajú stavebné práce, vďaka čomu si dokázali svojpomocne prerobiť priestory v Liptovskom Mikuláši, v ktorých sídli ich firma, a tým ušetrili ďalšie financie.
„Máme k dispozícii približne 600 štvorcových metrov, najnovšie sme si zobrali do podnájmu aj pozemok s rozlohou jedného hektára,“ vraví Tomáš.
Popri tradičnom pestovaní sa dávajú aj na skleníky
Momentálne majú v značke Konopná farma Liptov vysiate technické konope spolu na ploche dva a pol hektára pod holým nebom bez špeciálnej starostlivosti či výrazných zásahov. „Musíme však sledovať, či rastliny nechytá pleseň. Tá je najväčším problémom pri outdoorovom pestovaní. Ak ju chytí jedna rastlina, tak sa to následne šíri ako mor,“ približuje Tomáš.
Tento rok sa sústreďujú aj na pestovanie konopy v skleníku s rozlohou 225 metrov štvorcových, čo je podľa Tomáša naopak hotová veda. „Je to náročné, sledovať treba všetko – vlhkosť, teplotu, polievanie,“ menuje.
Spoločníci sa popri pestovaní konope dali aj na pestovanie mikrozeleniny. Foto: archív značky Konopná farma Liptov
Od tohto spôsobu pestovania si sľubujú kvalitnejšiu úrodu aj výsledné produkty. Neskôr plánujú počet skleníkov rozšíriť a postaviť aj nové priestory, pretože terajšie sídlo firmy majú na druhej strane mesta.
Úroda každých 10 dní
Pred dvomi mesiacmi sa Tomáš a Lukáš pustili aj do pestovania mikrozeleniny pod značkou Microherbs Liptov. „Myslíme si, že je budúcnosť, pretože pri jej pestovaní nie sme závislí od počasia či ďalších vonkajších vplyvov. Týmto tempom, aké máme, bude zrejme prostredie veľmi nevyspytateľné,“ upresňuje Tomáš. Úrodu mikrozeleniny pri tom dokážu zbierať každých 10 dní.
Do rozšírenia svojho podnikania spoločníci investovali ďalších približne 15- až 20-tisíc eur, no predchádzajúce aktivity pre nich boli opäť devízou. Vďaka značke Konopná farma Liptov už totiž vlastnili priestory, ktoré sú certifikované a vhodné na výrobu potravín.
Pestovanie mikrozeleniny plánujú na prenajatom pozemku v lodných kontajneroch alebo ďalších skleníkoch. „Vysádzame tak hrach, reďkovku, kaleráb, pór, horčicu či slnečnicu,“ vraví.
Tomáš a Lukáš považujú mikrozeleninu za dôležitú súčasť budúcnosti ľudstva. Foto: archív značky Konopná farma Liptov
V rámci svojej filozofie sa vyhýbajú akejkoľvek chémii vo forme pesticídov či herbicídov. Hovoria, že chcú farmárčiť moderne, efektívne a bez toho, aby do tohto procesu vstupovali látky, ktoré znižujú kvalitu výsledných produktov a negatívne ovplyvňujú aj okolie. „Chceme, aby si ľudia viac vážili prírodu,“ dodáva.
Vo firme zaviedol hodiny angličtiny aj kouča
Ako zmenilo podnikanie Tomášov život? Priznáva, že odkedy sa so spoločníkom starajú o vlastnú firmu, tak sa jeho osobnosť rozvíja míľovými krokmi po všetkých stránkach. A vpred chce posúvať aj desaťčlenný tím , ktorý sa aktuálne podieľa na fungovaní oboch liptovských značiek. „Zaviedol som preto hodiny anglického jazyka, ktoré máme dvakrát týždenne, máme aj vlastného kouča,“ uvádza.
Nateraz sa Tomáš v pestovaní a podnikaní našiel, no nevylučuje, že by v budúcnosti mohol nazrieť tiež do odlišnej oblasti. „Človek sa vyvíja, o 10 rokov možno budem inak rozmýšľať, alebo sa budem zaujímať o niečo iné. Pre mňa je dôležité robiť vždy to, čo ma baví a čo má v mojom ponímaní aj nejaký vyšší účel,“ konštatuje.
A čo s nimi bude ďalej? „Do roka až dvoch by sme sa chceli dostať do všetkých slovenských lokalít a potom pomaly prejsť na západný trh,“ hovorí Tomáš. Nový projekt zameraný na mikrozeleninu by zase postupne radi predstavili ľuďom na Slovensku aj v Česku. „Chceme pracovať čo najdlhšie a najviac efektívne, to je gro,“ uzatvára.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]