Útek slovenského kapitálu môže nabrať na obrátkach. Biznis v tuzemsku prestáva dávať ekonomický zmysel a firmy si začali hľadať únikové cesty.
„Ak sa jedného dňa zobudím a budem platiť nezmyselné dane na bezuzdný život politikov a ich obohacovanie, prejdem inam,“ hodnotí aktuálnu situáciu respondent unikátneho prieskumu o daňovej optimalizácii podnikania a vplyve vládnych konsolidačných opatrení na Slovensku.
„Nový deň, nové pravidlá,“ dopĺňa jeho slová o kontext nestability a nepredvídateľnosti tuzemského prostredia ďalší majiteľ firmy. Spoločne tak podčiarkujú prevažujúcu skepsu, ktorá sa dnes medzi podnikateľmi nezadržateľne šíri.
Až 39 percent opýtaných dokonca nedokáže identifikovať žiadnu výhodu biznisu v domácom prostredí. V štáte vidia len nepriateľa, ktorý sa snaží ich za každú cenu „vyžmýkať“. Na strane nedostatkov však evidujú celý zoznam: mizerné školstvo, neudržateľnosť talentov, balkanizácia justície, byrokracia, klientelizmus či rodinkárstvo.
Rastúci pesimizmus a zvyšujúce sa daňové zaťaženie motivuje mnohých oslovených majiteľov domácich obchodných spoločností k hľadaniu efektívnych stratégií úniku do bezpečia. Hrozí Slovensku odliv kapitálu a presun sídiel firiem do zahraničia?
Unikátny prieskum
Prieskum stavu podnikateľského prostredia na Slovensku, realizovaný spoločnosťou LP Legal v spolupráci s Data on Steroids, hĺbkovo zmapoval aktuálnu náladu v slovenskom biznisovom prostredí.
Zúčastnilo sa ho 129 respondentov, pričom jadro dát tvoria odpovede vlastníkov a spoluvlastníkov firiem z odvetví informačných technológií, priemyselnej výroby, služieb či obchodu.
Z hľadiska veľkosti pritom prechádza všetkými kategóriami, keď sa venuje mikrofirmám s obratom do 100 tisíc eur až po veľké, 50-miliónové spoločnosti.
Zdroj: Daňová optimalizácia podnikania na Slovensku.
Počet firiem, ktorých majitelia sa zúčastnili prieskumu, podľa ročného obratu.
Zdroj: Daňová optimalizácia podnikania na Slovensku. Spracovanie: Flourish.
Za rozhodnutím o realizácii prieskumu podľa konateľky LP legal Lenky Paluchovej stálo pribúdajúce množstvo frustrovaných klientov. Tí sa na ňu obracali so žiadosťou o radu, ako presunúť podnikanie do zahraničia. Touto cestou sa zaujímali o možnosti ochrany biznisu.
„Stále viac majiteľov firiem používalo rétoriku – tomuto štátu nezaplatím už ani cent. A to je presne moment, keď si každý súdny človek uvedomí, že ak sa takto nastavia podnikatelia, z čoho bude tento štát žiť?“ uviedla konateľka pre Forbes.
„Išlo o jeden z rozhodujúcich okamihov, keď som si povedala: ‚Poďme to zmerať, pokúsme sa získať reálne dáta z trhu mimo našich klientov.‘ Medzitým sme u nás v kancelárii firmy začali edukovať o daňových výhodách, ktoré Slovensko stále ponúka. Ja však cítim, že je to málo,“ dodáva.
Lenka Kandravá
Autorka prieskumu Lenka Paluchová podniká v oblasti daňového a právneho poradenstva.
Foto: Lenka Kandravá.
Záťaž konsolidácie
Výsledky prieskumu prinášajú širokej verejnosti aj tvorcom politík mimoriadne tvrdé zrkadlo. Detailný zber dát a ich vyhodnotenie prostredníctvom analytickej správy odhaľujú prehlbujúcu sa priepasť medzi štátnym aparátom a súkromným sektorom.
Vládne konsolidačné opatrenia zafungovali na trhu ako akcelerátor negatívnych nálad. Podnikateľské subjekty museli v krátkom čase absorbovať šok zo zavedenia novej transakčnej dane a plošného zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Veľkých hráčov negatívne zasiahol aj rast korporátnej dane. Pre drvivú väčšinu aktérov ide o radikálny zásah do ich finančných tokov a celkovej ziskovosti.
Ako jedno z najškodlivejších opatrení bola identifikovaná transakčná daň. Kým menšie subjekty a maloobchodníci vnímajú masívny nárast administratívnej záťaže, veľké obchodné a logistické firmy počítajú obrovské straty z každej uskutočnenej bankovej operácie.
Pri spoločnostiach s obratom vyšším ako 50 miliónov eur predstavuje priamy náklad transakčnej dane často viac než 50-tisíc eur ročne. Samotné opatrenie navyše vnímajú ako trest za efektivitu a zásadnú prekážku medzinárodnej konkurencieschopnosti, keďže zahraniční partneri tento náklad nemajú.
Odborné diskusie v podnikateľskom prostredí sa prestali točiť okolo zavádzania inovácií a sústredia sa na hľadanie najlepších únikových stratégií.
Štát ako nepriateľ
Ústredný problém domáceho prostredia však nepredstavuje len samotný odliv peňazí z firemných účtov do štátnej pokladnice. Ide najmä o absenciu akejkoľvek adekvátnej protihodnoty.
Aj keď firmy odvádzajú štátu stále viac prostriedkov, za svoje peniaze nedostávajú kvalitnejšie služby ani v podobe lepšej infraštruktúry, ani v rýchlejšom či spravodlivejšom súdnictve.
Štát podľa viacerých autentických vyjadrení funguje z pohľadu podnikateľov skôr ako nepriateľský orgán, ktorý cielene znevýhodňuje poctivý domáci kapitál voči nadnárodným investorom. Tí totiž dlhodobo čerpajú rôzne štedré úľavy a dotácie.
Polarizácia stratégií
Paluchová vníma, že existuje priepastný rozdiel v tom, ako na konsolidáciu reagujú rôzne skupiny podnikateľov s ohľadom na veľkosť ich firiem.
„Väčšie spoločnosti sa snažia presunúť kapitál do zahraničia. Stredne veľké zväčša zakladajú holdingovú štruktúru, aby si oddelili majetok od operatívy. Pripravujú sa tak na riziká možnej recesie. Pre mnoho menších podnikateľov bude tento rok možno posledný v ich existencii. Menšie firmy sa finančne trápia a vedia, že ich čakajú ťažké roky. Tí majitelia, ktorí majú príležitosť, predávajú svoj biznis väčším hráčom,“ uvádza daňová a právna poradkyňa.
Foto: Lenka Kandravá
Paluchová vníma zásadné rozdiely z pohľadu veľkosti firiem.
Foto: Lenka Kandravá.
Odliv kapitálu
Na otázku Forbesu ohľadom očakávanej budúcnosti podnikateľského sektora a možného odlivu kapitálu do zahraničia Paluchová reagovala pragmaticky.
„Riziko vnímam ako veľmi reálne. Keď extrahujem výsledky prieskumu, je to cítiť najmä pri veľkých nadnárodných spoločnostiach, ktoré veľa pozícií presunuli napríklad do Českej republiky. Strategická geografická poloha Slovenska a euro ako jednotná mena už nezohrávajú až takú dôležitú úlohu v medzinárodnom meradle. Podnikatelia potrebujú stabilitu prostredia, prezieravosť a jasnosť jednotlivých krokov. Na Slovensku máme extrémnu byrokraciu, zo všetkého robíme neprekonateľný problém, bazírujeme na nepodstatných veciach a, žiaľ, nemáme nastavený základný koncept,“ usudzuje Paluchová.
Ide podľa nej o postoje, ktoré sa v dobe nástupu umelej inteligencie, rýchlo rastúcich technológií a krátkej pozornosti, ktorú môžeme dostať, jednoducho nenosia.
„Firmy uvažujú odchode do stabilnejších prostredí ako napríklad Česká republika – kde majú pre fyzické osoby oslobodenie od dane z príjmov predaja akcií alebo obchodného podielu po piatich rokoch držby. Zaujímavé je aj Poľsko, ktoré rastie neuveriteľne rýchlym tempom, investuje do infraštruktúry a budovania podnikateľského prostredia. Maďarsko, napriek tomu, že má rovnako transakčnú daň ako Slovensko, zdaňuje zisky firiem deviatimi percentami, čo môže byť pre mnohých lákavé. Estónsko zas ponúka zázemie neuveriteľne vyspelého digitálneho štátu,“ dodáva expertka.
Situácia je v skutočnosti ešte kritickejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Slovenské spoločnosti sú údajne pri hľadaní investorov zo zahraničia nútené vytvárať právne a organizačné štruktúry v susednom Česku.
„Paradoxne to však nesúvisí s daňovým systémom, ale s tým, že zahraniční investori nechcú vkladať svoje peniaze do slovenskej štruktúry, pretože nedôverujú nášmu právnemu prostrediu. Obávajú sa zložitej vymožiteľnosti práva. Je to alarmujúce,“ uzatvára Paluchová.
Devastačné následky pre domácu ekonomiku?
Riziko masívneho odlivu kapitálu a najšikovnejších pracovníkov nepredstavuje iba teoretickú hrozbu. Právna informovanosť podnikateľov o rôznych prekážkach odchodu dosahuje prekvapivo vysokú úroveň.
Viac ako 80 percent majiteľov väčších firiem napríklad veľmi dobre pozná existenciu takzvanej dane z odchodu – exit tax – a jasne si uvedomuje aj nutnosť osobného presťahovania sa do inej krajiny, ak by chceli novú zahraničnú spoločnosť efektívne a legálne riadiť.
Napriek zložitým byrokratickým a finančným bariéram deklarujú ochotu tento radikálny krok podstúpiť.
Najvyššiu odhodlanosť k presunu deklaruje segment informačných technológií, ktorý by mal v modernej spoločnosti slúžiť ako hlavný ťahúň inovácií a pokroku. V praxi bude navyše aj najľahšie realizovateľný, keďže technologické subjekty často nepotrebujú na svoju prevádzku budovať továrne či rozsiahle kancelárske komplexy.
Ich kapitál spočíva predovšetkým v talentovanom personáli a nadobudnutom know-how, čo im prirodzene umožňuje presunúť daňovú rezidenciu oveľa rýchlejšie a flexibilnejšie než tradičnému priemyslu. V prípade masovejšieho odlivu by situácia mohla vyústiť do pomerne vážnych ekonomických následkov.
Budúcnosť v radikálnej optimalizácii
Kým v minulosti sa optimalizácia obmedzovala na legálne odpisy majetku v podobe automobilov či nehnuteľností, súčasný tlak ich núti uvažovať nad oveľa sofistikovanejšími alternatívami.
Záujem narastá aj o tvorbu zahraničných štruktúr či zmenu daňovej rezidencie. Získané výsledky teda potvrdzujú radikalizáciu podnikateľských plánov do budúcich období.
Podnikatelia s medzinárodným presahom upozorňujú aj na reputačné problémy a imidž Slovenska v zahraničí. Obávajú sa klesajúceho záujmu investorov, čo v dlhodobom horizonte môže viesť k poklesu domácej produkcie.
Slovensko sa postupne dostáva do bodu, keď prípadný úspech v biznise bude závisieť skôr od schopnosti flexibilne odolávať neustálym legislatívnym zmenám a rastúcemu daňovému zaťaženiu než od samotnej špičkovej kvality ponúkaných produktov či služieb.
Aj keď prieskumná vzorka nie je najpočetnejšia, vzhľadom na veľkostnú šírku zastúpených subjektov a vysokú jednotnosť poskytnutých názorov má svoju výpovednú hodnotu.
Možno preto očakávať, že pokiaľ v prístupe štátu nenastane zásadný obrat a nezvýši sa základná dôvera v spravodlivý a fungujúci domáci systém, súkromný podnikateľský sektor zasiahne vlna exodu s potenciálne nepriaznivými dosahmi na slovenskú ekonomiku.