Emocionálna dividenda za tristo miliónov eur: Jaroslav Haščák vysvetľuje, ako vníma Nemocnicu Bory a kedy by sa im mohla vrátiť obrovská investícia.
Veľký rozhovor s Jaroslavom Haščákom vyšiel v plnom rozsahu v júnovom čísle Forbes Slovensko. Na webe ho pre jeho rozsah publikujeme v piatich častiach, ktoré postupne mapujú najväčšie firmy Penty, jej investičné plány aj ambície za hranicami Európy.
V prvej časti Haščák vysvetľoval, prečo Penta nechce predať Fortunu a ako ju plánuje dostať do Ázie. Druhá sa sústredila na expanziu siete Dr. Max, miliardové akvizície v Taliansku a možné preniknutie do Vietnamu či na Filipíny. Nasledujúci text plynulo pokračuje tam, kde sa predchádzajúci diel skončil. Celá séria tvorí jeden rozhovor, preto sa niektoré témy, súvislosti či odpovede rozvíjajú naprieč viacerými časťami.
Nevyšlo nám to. Pokúsili sme sa kúpiť sieť nemocníc Regina Maria, ale tender vyhral fond CVC (rumunského lídra v privátnom zdravotníctve kúpila koncom minulého roka fínska skupina Mehiläinen, za ktorou stojí medzinárodný fond CVC Capital Partners, pričom valuácia podľa neoficiálnych údajov dosiahla 1,1 až 1,2 miliardy eur, z čoho zhruba polovicu údajne predstavoval dlh, poznámka redakcie). Rokujeme tam však s predávajúcim o centrách pre seniorov. Pozeráme sa na celý región – okrem Rumunska aj na Grécko či Pobaltie.
Kúpite ešte niečo do konca tohto roka?
Pokiaľ do toho rátame aj centrá starostlivosti o seniorov, pravdepodobne áno, máme rozpracovaných aktuálne sedem alebo osem akvizičných cieľov.
A pokiaľ sa rozprávame o nemocniciach?
Pozeráme sa na Grécko. No neviem, či to kúpime. Je to dosť drahé.
Čo to znamená?
Že je to viac ako 10-násobok EBITDA.
Keby ste sa rozhodli vstúpiť na grécky nemocničný trh, museli by ste urobiť nejaký trade-off, potlačiť iné plány do úzadia?
Máme vízie. Nechcem povedať sny, tie sú ešte ďalej. Vízia je zhmotneným snom, ktorému venujete veľa úsilia. Máme aj investičný pipeline, zoznam toho, do čoho chceme dávať energiu, najímame si poradcov, chodíme obzerať veci, robíme due dilligence. Vždy nastane finálne štádium, keď sa rozhodneme, že do niečoho pôjdeme a dáme ponuku. Napríklad koncom tohto mesiaca (rozhovor prebiehal na konci apríla, poznámka redakcie) dávame záväznú ponuku na prevzatie iného cieľa v tomto regióne – nie s nemocnicami, ale s Fortunou. No to ešte neznamená, že to dostaneme. V tomto tendri sme dvaja záujemcovia. Ďalej sú transakcie, pri ktorých je už podpísaná zmluva, ale ešte to nie je súčasť našej skupiny, ako napríklad TOPsport v Litve (najväčší litovský prevádzkovateľ online stávok, ktorý vlani vykázal EBITDA 65 miliónov eur, Penta v ňom koncom marca tohto roka získala 70-percentný po diel, poznámka redakcie). Čakáme už len na schválenie protimonopolného úradu. Máme toho rozpracovaného veľa, ale až polovica sa nemusí podariť.
Keď sme sa Iaina Childa v spomínanom rozhovore opýtali na spokojnosť s výkonom Nemocnice Bory, povedal, že pacienti sú spokojní, ale či sú spokojní aj akcionári, to je druhá vec. Ste?
(Smiech). Tak to je. Je to možno náš najvýnosnejší projekt z hľadiska toho, čomu hovorím emocionálna dividenda. Tento projekt má pre mňa extrémne veľký význam, nemocnica je naozaj na svetovej úrovni. A to som si prešiel všetky naj lepšie – Mayo Clinic na Floride, Memorial Sloan Kettering Cancer Center v New Yorku, nemecké nemocnice Charité v Berlíne či Heidelbergu. Do dnešného dňa nás Nemocnica Bory stála tristo miliónov eur. Naďalej tam pálime cash flow, ako to už býva pri projektoch na zelenej lúke. Za posledných 30 rokov boli v celej Európe postavené len tri nemocnice ako greenfield. Znamená to, že aj my sme postavili budovu, našli 1 500 ľudí, doniesli pacientov, uzatvorili zmluvy so všetkými poisťovňami… Je to mimoriadne náročný projekt – organizačne, prevádzkovo aj finančne. Nie z hľadiska pacientov. Tých môžeme mať, koľko len chceme. No nastaviť to tak, aby fungovali procesy, berúc do úvahy to, že sme jediná nemocnica na Slovensku, ktorá má všetky klinické špecializácie a robí všetky výkony preplácané na báze DRG – teda až na transplantácie. Robíme absolútne špičkovú medicínu, maximálne efektívne a ešte aj za najnižšiu cenu.
Penta Investments
Akú očakávate návratnosť investície?
Ťažko to dnes presne povedať. Po viacerých zmenách máme podľa môjho názoru perfektný tím pod vedením Ivana Vuleva. Veľmi si želám, aby sme sa tento rok dostali na nulu, čo považujem za realistické. Výhľadovo si myslím, že by sme sa mohli v relatívne blízkom čase dostať na maržu EBITDA okolo 10 percent. Pri tržbách približne 160 miliónov eur by to znamenalo EBITDA oko o 16 miliónov. Chcel by som však poznamenať, že nemocnice tretej úrovne v regióne aj v západných kra inách pri dobrom manažmente dosahujú maržu EBITDA približne 20 percent.
Návratnosť teda počítate v desiatkach rokov?
Áno. Bory však nikdy neboli projektom, ktorý sme vytvorili iba s cieľom vyžmýkať z neho maximum z pohľadu výnosu pre akcionára. Vieme, čo sme priniesli na trh a našim pacientom. V zdravotníctve sme dlhodobým hráčom, máme výborný tím a všetkým opakujem, že jediná emócia, ktorú si v biznise môžeme dovoliť, je chuť víťaziť. Žiadna iná nemá miesto. A víťazstvo pre mňa čiastočne spočíva v tom, že v Nemocnici Bory poskytujeme špičkovú zdravotnú starostlivosť na svetovej úrovni. Som za to rád a verím, že sa časom dostaví aj finančná návratnosť, hoci bude výrazne nižšia, než by pri férovo nastavenom systéme bolo primerané.
Nespomenuli sme ešte Agel. Ako veľmi vám v zdravotníctve dýcha na krk?
Som rád, že tu je. Vítam akéhokoľvek súkromného investora, pokiaľ sa správa férovo a racionálne. S Tomášom Chrenekom sa osobne poznáme roky. Sú obdobia, keď si rozumieme viac, iné, keď je to menej, ale historicky by som naše vzťahy charakterizoval ako korektné. Jediné rozpory, ktoré medzi nami boli, sa týkali situácií, keď niektorí lekári odišli z Levoče do Spišskej Novej Vsi alebo naopak a zobrali so sebou celé tímy. Považujem to však v tomto sektore za primerané a normálne.
Ako si to máme predstaviť? Zdvihnete telefón a zavoláte pre odídencov z vašej nemocnice Tomášovi Chrenekovi?
Nie, pre takéto veci si, samozrejme, nezavoláme. Z času na čas sa však stretneme a porozprávame sa o tom, ako vnímame niektoré kľúčové faktory v zdravotníctve. Čo ma trochu zamrzelo v správaní Agelu, bol spôsob, akým sa snažili etablovať v tomto sektore najmä po roku 2023. Úprimne povedané, s ohľadom na ich veľkosť a vyspelosť som očakával iné správanie. Pri tomto by som však svoje posúdenie asi ukončil.
Robo Homola
Aká je vaša reakcia na obvinenie, že Penta podala 13 žalôb aj trestné oznámenia na konkrétnych pracovníkov protimonopolného úradu, ktorí vyšetrujú, že ste s Agelom údajne uzatvorili kartel pri vyjednávaní o cenách so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Príde vám v poriadku, že súkromná firma podáva žaloby a trestné oznámenia na štátnych zamestnancov?
Je to absolútne v poriadku. V prvom rade nie je tých správnych žalôb 13, ako sa medializovalo, ale asi päť. Boli podané pred viac ako rokom a všetky sú opodstatnené. Trestné oznámenie súvisí s pretrhnutím pečate na dverách miestnosti proti monopolného úradu, za ktorými sa nachádzali naše dáta. Samotný úrad v súvislosti s porušením pečate podal trestné oznámenie a my sme sa k nemu len pripojili ako poškodená osoba. Zamestnanci úradu nabehli do priestorov nášho holdingu v Košiciach aj v Bratislave, zobrali manažérom mobily, počítače a údaje, ktoré z nich získali, nechránili tak, ako mali. Zapečatenú miestnosť v priestoroch úradu, v ktorej sa tieto mobily a počítače nachádzali, niekto nežiaduci otvoril a získal možnosť si údaje skopírovať. V súvislosti s nedostatočnou ochranou našich dát, iný štátny orgán – Úrad na ochranu osobných údajov – skonštatoval po rušenie povinností protimonopolného úradu a uložil mu vysokú pokutu. Zamestnanci protimonopolného úradu majú veľmi široké oprávnenia – oveľa širšie ako napríklad polícia. Zo zákona ste povinní pod hrozbou vysokej pokuty – v našom prípade hovoríme o sankcii až do výšky 50 miliónov eur – poskytnúť prístupové heslá k vašim dátam. A je preto samozrejmé, že úrad má povinnosť tieto údaje chrániť. A to sa v tomto prípade nestalo. Tak sa proti takémuto konaniu bránime. Žaloba aj trestné oznámenie sú zákonné prostriedky, ktorými sa môže každý brániť proti nezákonnému postupu štátneho orgánu. Nejde o žiadnu šikanu, ale o riadne využitie práv, ktoré nám zákon priznáva. Ak je tu niekto obeť šikany, sme to my.
Na calle s investormi Penty, ktorý prebehol začiatkom tohto roka, zaznela informácia, že plánujete do konca tohto roka vytvoriť ďalší fond, do ktorého odčleníte budovy vašich nemocníc. Prečo?
Vlastníme nehnuteľnosti v celkovej hodnote vyše tristo miliónov eur. Ide o nemocnice, budovy, v ktorých prevádzkujeme ambulantnú starostlivosť, či domovy pre seniorov. Tieto nehnuteľnosti, ktoré slúžia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci našej skupiny, vkladáme do nového fondu. Tým vytvoríme veľmi zaujímavú príležitosť pre externých investorov.
Čo to bude pre vás prakticky znamenať?
Namiesto toho, aby sme nemocnicu alebo polikliniku vlastnili, dáme ju do fondu a my budeme v nájme. Investor si bude môcť kúpiť podiel a bude mať jasného klienta s garantovaným nájmom. Získa atraktívnu možnosť investovať do stabilného, defenzívneho aktíva s veľmi predikovateľným vývojom a výnosom, a to bez toho, aby musel znášať akékoľvek riziká spojené s prevádzkou zdravotníckeho zariadenia. Výhoda pre nás je, že požadovaný výnos na kapitál pri nehnuteľnostiach je nižší ako pri prevádzkovej spoločnosti. Inými slovami, ak do takéhoto fondu vyčleníme napríklad Nemocnicu Bory, bude pre nás výhodnejšie získavať peniaze od investorov.
Rozprávame sa v hypotetickej rovine?
Nie, už sa to aktuálne deje, postupne prebieha vyčleňovanie.
Je to opäť riešením vašich kapitálových potrieb?
V nemocničnom sektore máme na plánované akvizície v objeme dvoch miliárd eur, pričom veľkú časť akvizičnej ceny tvorí práve cena nehnuteľností. Najmä v starostlivosti o seniorov, kde máme v Česku okolo 6,5 tisíca lôžok a sme trhovou jednotkou. Dvojka sa k nám ani nepribližuje. Stále je kam rásť, celý trh má 60-tisíc lôžok, ale vlastnia ich prevažne samosprávy či jednotlivci. Popritom však staviame aj na zelenej lúke. V Česku budujeme prvé dva domovy pre seniorov a budeme to postupne prenášať aj na Slovensko, do Pobaltia, Poľska a ďalších. A tam budeme tiež potrebovať gigantické investície. Prekvapilo ma pritom, akú dynamiku nabral demografický trend. Je to príšerné.
Na čo narážate?
Na Slovensku minulý rok zomrelo viac ľudí, ako sa narodilo. Keď sa pozriete na to, koľko bude ľudí vo veku 65 rokov a viac v porovnaní s 18-ročnými, ktorí by sa o nich mali starať, je to alarmujúce. Už dnes pri tom máme v našich domovoch pre seniorov obložnosť na úrovni 95 až 98 percent, máme obrovský dopyt a potrebujeme investovať do infraštruktúry, k čomu nás tlačí demografia. Dnes máme do 10-tisíc lôžok, ale o chvíľu narastieme na 20-tisíc. K tomu máme akútny nedostatok zamestnancov. Máme vypočítané, že len pre naše vnútorné potreby nám bude v tomto sektore ročne chýbať tisíc ľudí. Preto rozbiehame veľký projekt na obstaranie personálu z tretích krajín. Mimochodom, dnes dokážeme na základe dát – kde žijete, koľko máte detí, koľko z nich je dcér a či žijú vo vašej blízkosti – vypočítať pravdepodobnosť, že vy alebo vaši rodičia po 85. roku života skončia v našom zariadení. Je to najlepšia možnosť z hľadiska duševného stavu pacienta aj starostlivosti o rôzne komorbidity. Pre človeka je to najvýhodnejšie aj ekonomicky. Aby som sa vrátil k vašej otázke, ono to bude zaujímavé aj pre investorov, keďže tento sektor ponúka stabilný a jednoducho predikovateľný výnos. Ide o veľmi defenzívne odvetvie.
