Deň každého človeka má 24 hodín. To, ako so svojím časom naložíme, je individuálne. Niektorí ľudia sú presvedčení o tom, že musia väčšinu času zostať bdelí, aby stihli spraviť čo najviac. Na druhej strane tábora máme skupinu, ktorá si spánok dopraje, lebo pozná jeho benefity.
Každý sa zariadi tak, ako mu to vyhovuje. Inak to nebolo ani v prípade géniov, akými boli Leonard da Vinci, Nikola Tesla či Albert Einstein. Aký život a zvyky mali známe historické osobnosti?
Môžeme sa v ich životoch inšpirovať, avšak životný štýl týchto jedincov by nám nemal ísť príkladom. Počúvajme radšej potreby vlastného tela a odborníkov. Dostatok spánku je totiž potrebný pre zdravé a optimálne fungovanie.
Extrémny protipól
Niekto by mohol povedať, že nasledujúce prípady predstavujú bizarné spánkové návyky. A bez akýchkoľvek námietok, najextrémnejšie spánkové cykly mali T. A. Edison, Leonardo da Vinci či Nikola Tesla.
Vynálezca Edison spal dokonca len tri hodiny denne. Spánok si rozložil do šiestich 30-minútových cyklov počas dňa. Renesančný maliar Leonardo da Vinci spal dohromady dve hodiny denne – takmer každé štyri hodiny počas dňa si dal 20-minútovú prestávku na spánok. Ide o tzv. Ubermanov spánkový cyklus, ktorý je zaradený do polyfázového spánku.
Spánkové cykly. Leonardo da Vinci či Eidosn preferovali Ubermanov spánkový cyklus. Foto: venturebeat.com (upravené a voľne preložené)
Srbsko-americký vynálezca a konštruktér Nikola Tesla spal tiež len dve, nanajvýš tri hodiny denne. Bolo to medzi polnocou a druhou hodinou ráno. Treba však podotknúť, že takýto životný štýl neviedol vždy. Išlo iba o určitý bod v jeho živote.
Autor John Joseph O’Neill napísal o Teslovi knihu Márnotratný génius: Život Nikola Teslu (z angl. Prodigal Genius: The Life of Nikola Tesla). V nej autor spomína, že srbsko-americký vynálezca zvykol čítať zväzky dokumentov svojho otca celú noc. Mal vtedy len 11 rokov.
V dospelosti bol opomínaný svojimi univerzitnými profesormi, ktorí apelovali na jeho spánkový deficit a poukazovali na fakt, že mu škodí. Tesla sa stal závislý od gamblingu, prišiel o štipendium, nedokončil školu a vo svojich 25 rokoch čelil nervovému zrúteniu.
Málo spával aj francúzsky generál Napoleon Bonaparte – údajne od polnoci do druhej hodiny, a potom si pospal ešte ďalšie dve hodiny od 5. do 7. hod. rána.
Štyri hodiny spánku stačili aj „Železnej lady“, bývalej predsedníčke britskej vlády Margaret Thatcher či francúzskemu filozofovi Voltairovi.
Stredná cesta
Na ďalšom stupni máme osobnosti, ktoré si dopriali dlhší, zhruba 5- až 6-hodinový spánok. Nejde však o žiadny ideál, iba o „medzivrstvu“, ktorá rozdeľuje extrémny protipól a náruživých spáčov.
Napríklad skladateľ klasickej hudby Wolfgang Amadeus Mozart komponoval svoje hudobné diela do jednej hodiny ráno, potom šiel na 5 hodín spať a o šiestej ráno bol opäť na nohách.
Ďalej tu máme otca psychoanalýzy Sigmunda Freuda. Ten dedikoval podstatnú časť života sneniu. Spával však len šesť hodín. Viac než o jeho spánku sa môžeme dozvedieť o jeho experimentoch s návykovými látkami. Vyústili do 33 operácií. Fajčenie cigár mu totiž spôsobilo rakovinu ústnej dutiny a s tým pridružené problémy.
Autor Mason Currey vo svojej publikácii Denné rituály: Ako pracujú umelci (z angl. Daily Rituals: How Artists Work) popísal denné rituály početných významných osobností. Medzi nimi nájdeme zvučné mená, ako napríklad Maya Angelou (spisovateľka) či Immanuel Kant (predstaviteľ klasickej filozofie).
Zoznam svetoznámych osobností a ich režimov dňa. Foto: infowetrust.com (upravené a voľne preložené)
Náruživí spáči
Pokiaľ máte v obľube spať dlhšie ako 7 či 8 hodín denne, určite budete sympatizovať s nasledujúcim zoznamom výnimočných persón. Všetci títo umelci a vynálezcovia si dopriali si dostatok času na regeneráciu.
Autor teórie relativity Albert Einstein spával v priemere 10 hodín denne. Taktiež si počas dňa dával krátky „šlofík“. Einstein mal pritom veľmi jednoduchú rutinu: naraňajkoval sa, prišiel do práce (uprednostňoval chôdzu), pracoval, naobedoval sa, mal prestávku na čaj, zdriemol si, opäť pracoval, navečeral sa a išiel spať.
S približne siedmimi hodinami spánku fungoval aj „otec“ a spoluzakladateľ Spojených štátov amerických Benjamin Franklin. Vo svojej autobiografii publikoval denný rozvrh. Podľa tejto zverejnenej rutiny spával zhruba od 22.00 do 5.00 hod. ráno. Dohromady teda 7 hodín.
Americký spisovateľ a autor knihy Veľký Gatsby F. Scott Fitzgerald sa oddával spánku medzi 3.30 až 11.00 hodinoua britský premiér Winston Churchill dovedna spával tiež približne 7 hodín – päť hodín medzi 3.00 – 8.00 a ďalší spánkový cyklus mal medzi 16.30 až 18.30 hod.
Hudobný skladateľ Beethoven, rovnako ako francúzsky dramatik Victor Hugo, spával „ideálnych“ osem hodín od 22.00 do 6.00. Autor Labutieho jazera Tchaikovski tiež uprednostňoval 8-hodinový spánok – od polnoci do ôsmej rána.
Zatiaľ čo Tchaikovsky uprednostňoval monofázový spánkový cyklus, Charles Darwin si zvykol odpočinok rozložiť do 2 častí. Foto: infowetrust.com (upravené a voľne preložené)
Vždy prítomná rôznorodosť
Ako vidno, návyky géniov boli odlišné. Bez ohľadu na to, koľko hodín denne spali, však vytvorili diela, ktoré obdivujeme s odstupom času až dodnes.
Treba však prihliadať na individualitu každého jednotlivca – či už ide o výnimočné osobnosti histórie alebo ľudí súčasnej doby. Je dôležité mať na pamäti, že nedostatok spánku môže spôsobiť oslabenie imunity či zhoršenie kognitívnych schopností.
Dokonca niektoré štúdie naznačujú aj hormonálne zmeny v metabolizme – zvyšuje sa hladina hormónu ghrelín, ktorý stimuluje pocit hladu a znižuje sa hladina hormónu leptín, ktorý vyvoláva pocit sýtosti. V dôsledku týchto zmien môže byť človek náchylnejší k prejedaniu sa.
Ide však len o jeden z vedľajších efektov nedostatku spánku, no nie jediný. Preto stojí za zváženie, akú prioritu mu vo svojom rebríčku hodnôt priradíme.
