Aj vo svete vesmírneho letectva a kozmonautiky s nafúknutým rozpočtom je 650 miliónov dolárov veľa peňazí. Je to približne cena šiestich ťažných lietadiel Boeing 737 alebo, pre tých viac vojensky naklonených, približne cena siedmich stealth stíhačiek F-35. Je to tiež množstvo peňazí, ktoré NASA a firma Sierra Nevada Corporation vynaložili na vývoj Dream Chaser – opakovane použiteľnej kozmickej lode určenej na prepravu astronautov na obežnú dráhu.
Spoločnosť Sierra Nevada Corp., ktorej 100 percent vlastní Eren Ozmen a jej manžel Fatih, do projektu vložila 300 miliónov dolárov. NASA pridala ďalších 350 miliónov dolárov. Prvý voľný let The Dream Chaser sa uskutočnil v októbri 2013, keď bol zhodený z vrtuľníka z výšky skoro 3700 metrov. Pokazil sa podvozok a vozidlo po pristátí zišlo z dráhy. O rok neskôr NASA posunula vesmírne lietadlo Sierra Nevada ďalej a udelila multimiliardové kontrakty spoločnostiam Boeing a SpaceX.
Boháči zapĺňajú dieru vo vesmírnom biznise
Pôvodný Dream Chaser, ktorý vyzerá ako mini raketoplán s prevrátenými krídlami, teraz slúži ako extrémne drahá dekorácia vstupnej haly v základni Sierra Nevady v Colorade. Deväťciferné zlyhanie však sotva narušilo sen Ozmenovcov, ktorí sa chcú pridať do vesmírnych pretekov.
V priebehu niekoľkých mesiacov od upustenia spoločnosť ponúkla NASA ďalšiu zmluvu na prepravu nákladu vrátane jedla, vody a vedeckých experimentov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a naspäť. Tentoraz im to vyšlo. Sierra Nevada a jej konkurenti Orbital ATK a SpaceX si rozdelili kontrakt v hodnote do 14 miliárd dolárov. (Presná suma bude závisieť od množstva faktorov, vrátane úspešných misií.)
Manželia Ozmenovci sú súčasťou rastúcej vlny boháčov, ktorí utekajú do vesmíru a vypĺňajú prázdnotu po tom, ako NASA opustila posádkové lety v dôsledku katastrofy s raketoplánom Columbia v roku 2003. SpaceX Elona Muska a Virgin Galactic Richarda Bransona sú najznámejšie, ale v hre sú všetci od Larryho Pagea (Planetary Resources) a Marka Cubana (Relativity Space) až po Jeffa Bezosa (Blue Origin) a Paula Allena (Stratolaunch).
Väčšina z nich sú skôr projekty z osobného záujmu a vášne, ale sú v tom aj potenciálne slušné peniaze. Do roku 2017 NASA udelila 17,8 miliardy dolárov na súkromnú vesmírnu dopravu: 8,5 miliardy dolárov na posádku a 9,3 miliardy dolárov na prepravu nákladu.
„Robíme to, pretože máme hnaciu silu, inovácie a vidíme príležitosť – a potrebu – pre USA, aby sme boli naďalej vo vedúcej pozícii,“ hovorí Eren Ozmen (59), ktorá je s hodnotou majetku 1,3 miliardy dolárov na 19. priečke nášho rebríčka najbohatších Američaniek, ktoré si majetok zarobili samy.
Málokto doteraz počul o manželoch Ozmenovcoch či ich Sierra Nevada Corporation. Firma, ktorú si ľudia často zamieňaná s kalifornskou pivnou spoločnosťou s rovnakým názvom, dokonca vytlačila tácky s nápisom #notthebeercompany (v prekl. nie sme pivná spoločnosť).
Ozmenovci sú tureckí prisťahovalci, ktorí na začiatku 80. rokov prišli do Ameriky na postgraduálne štúdium a v roku 1994 získali za menej ako päť miliónov dolárov malú obrannú spoločnosť Sierra Nevada, v ktorej obaja pracovali. Eren získala 51-percentný podiel a Fatih 49-percentný.
Od letectva k vesmíru
Počnúc rokom 1998 začali akvizíciu financovanú z peňažných tokov svojich vojenských zmlúv, pričom kúpili 19 leteckých a obranných firiem. Dnes je Sierra Nevada najväčším vládnym dodávateľom v krajine, ktorý vlastní žena, s obratom 1,6 miliardy dolárov v roku 2017 a takmer 4-tisíc zamestnancami na 33 lokalitách. Osemdesiat percent jej príjmov pochádza od americkej vlády (väčšinou z letectva), ktorej predáva svoje vojenské lietadlá, drony, zariadenia proti IED a navigačnú techniku.
Vesmír je pre Sierru Nevadu veľkou odchýlkou – a veľkým rizikom. Spoločnosť nikdy neposlala lietadlo do vesmíru a je známa najmä modernizáciou už existujúcich lietadiel. Napriek tomu bohato míňa na raketoplán Dream Chaser a tvrdo pracuje na tom, aby prekonala svoju povesť neznámej firmy.
„Vesmír je pre nás viac ako len biznis,“ hovorí 60-ročný Fatih. „Keď sme boli deti, na druhom konci sveta sme na čiernobielom televízore sledovali pristávanie na Mesiaci. Naskočila nám z toho husia koža. Bolo to také inšpiratívne.“
Dream Chaser | Foto: archív spoločnosti Sierra Nevada
Dream Chaser | Foto: archív spoločnosti Sierra Nevada
Eren so silným tureckým prízvukom dodáva: „Pozrite sa na Spojené štáty a na to, čo tu ženy dokážu v porovnaní so zvyškom sveta. Preto cítime, že máme dedičstvo, ktoré tu môžeme zanechať.“
Prečo im verí NASA?
Existuje veľa dôvodov, prečo NASA prikývla spoločnosti Sierra Nevada. Iste, nikdy nepostavili funkčnú kozmickú loď, ale len málo spoločností to urobilo a Sierra Nevada už poslala veľa komponentov – ako batérie, pánty a klzné krúžky – do vesmíru na viac ako 450 misií.
Potom je tu dizajn Dream Chaser. Má len štvrtinovú dĺžku raketoplánu a sľubuje, že bude jedinou kozmickou loďou, ktorá bude schopná pristáť na komerčných dráhach a potom k vesmírnej stanici opäť vyletieť (spolu až 15-krát). Jeho schopnosť jemne kĺzať dole k Zemi tiež zaisťuje, že vzácny vedecký náklad, ako sú proteínové kryštály, rastliny a myši, nebudú pri návrate ohrozené.
To je výhoda, ktorú má Sierra Nevada oproti väčšine ostatných spoločností, ktorých kapsuly sa vracajú na Zem nárazom do oceánu. Dnes jediný spôsob, ako môžu USA vrátiť náklad z vesmíru, je cez Muskov SpaceX Dragon.
„Úprimne povedané, to je dôvod, prečo nás má NASA v tomto programe, pretože my dokážeme prepravovať vedu a nikto iný to nedokáže,“ hovorí John Roth, viceprezident vesmírnej divízie spoločnosti.
Vráťme sa na úplný začiatok
Sierra Nevada svoju cestu do vesmíru začala „lacnou“ kúpou. V decembri 2008, v období finančnej krízy utratila 38 miliónov dolárov za vesmírnu spoločnosť zo San Diega s názvom SpaceDev. Tá nedávno stratila obrovský kontrakt NASA, jej akcie sa obchodovali za centy a jej zakladateľ Jim Benson, technologický podnikateľ, ktorý sa stal jedným z prvých prorokov komerčných vesmírnych letov, práve zomrel na nádor mozgu.
Sierra Nevada mala záujem o vozidlo od SpaceDev s názvom Dream Chaser. Malo už dlhú, preslávenú minulosť, vtedy ešte pod menom HL-20: V roku 1982 austrálske špionážne lietadlo P-3 urobilo fotografie Rusov, ktorí lovili kozmickú loď zo stredu Indického oceánu. Austrálčania odovzdali zábery americkej rozviedke. Ukázalo sa, že ide o BOR-4, sovietske vesmírne lietadlo, v ktorom je vztlak vytvorený skôr telom než krídlami, vďaka čomu je vhodný na vesmírne lety. NASA vytvorila napodobeninu, HL-20, a strávila desať rokov jej testovaním, kým projektu dala stopku.
Jedenásť mesiacov po výbuchu lietadla Columbia prezident George W. Bush oznámil, že po dokončení Medzinárodnej vesmírnej stanice v roku 2010 (v skutočnosti to trvalo ďalší rok) program raketoplánov skončí. V rámci príprav NASA pozvala spoločnosti, aby pomohli vesmírnu stanicu zásobovať. V tomto čase bol HL-20 NASA už skoro úplne zabudnutý a hromadil sa na ňom prach v sklade v Langley vo Virgínii. SpaceDev naň získala práva v roku 2006 v nádeji, že ho konečne dostanú do vesmíru.
Bola to však drahá práca a neskôr toho roku ju NASA odmietla financovať. Vtedy príde na scénu spoločnosť Sierra Nevada Corporation, ktorá vždy hľadala sľubné spoločnosti na nákup.
„Spoločnosť bola veľmi úspešná v obrane, ale chcela sa dostať až do vesmíru a navyše mala veľa peňazí,“ hovorí Scott Tibbitts, ktorý SpaceDev v roku 2006 predal svoju spoločnosť Starsys Research zaoberajúcu sa vesmírnym hardvérom.
Čoskoro manželia venovali obrovské množstvo času a peňazí do ich nového vesmírneho lietadla Dream Chaser. „Bolo úplne jasné, že vesmírne oddelenie je niečo ako ich obľúbené dieťa,“ hovorí jeden bývalý zamestnanec.
Z Turecka do Ameriky
Eren Ozmen vyrastala v tureckom Diyarbakire, rušnom meste na brehu rieky Tigris, kde bola nenásytnou čitateľkou a serióznou študentkou. Jej rodičia, obaja zdravotní pracovníci, si vážili vzdelanie a povzbudzovali svoje štyri dievčatá, aby sa zamerali na školu a neustále učenie.
Ako študentka Ankarskej univerzity pracovala počas štúdia žurnalistiky a verejných vzťahov na plný úväzok v banke a to málo voľného času, čo mala, trávila štúdiom angličtiny.
Eren Ozmen | Foto: Tim Pannell pre Forbes
Eren Ozmen | Foto: Tim Pannell pre Forbes
V roku 1980, keď končila štúdium, stretla Fatiha Ozmena. Národný šampión v cyklistike práve ukončil štúdium elektrotechniky na Ankarskej univerzite a plánoval pokračovať v magisterskom štúdiu na Nevadskej univerzite. V roku 1981 zamierila do Ameriky aj Eren, kde sa zapísala do anglického programu na univerzitu UC Berkeley. Znovu sa spojila s Fatihom a na jeho návrh sa prihlásila do programu M.B.A., rovnako na Ankarskej univerzite. Po jej príchode na akademickú pôdu sa z dvoch mladých Turkov stali najlepší priatelia.
Dvojica sa čoskoro dohodla: Eren, talentovaná kuchárka, pripraví Fatihovi domáce jedlá výmenou za veľmi potrebnú pomoc na hodinách štatistiky. Podali si ruky a stali sa spolubývajúcimi. Obaja trvajú na tom, že nikdy ani neuvažovali o tom, že by sa niekedy dali dokopy aj romanticky. „Bolo to proste výhodné pre naše prežitie,“ hovorí Eren.
Vďaka počítaču ju okamžite povýšili
Eren vedela, že ak chce pracovať v Amerike, musí mať tie najlepšie známky. Bola tiež na mizine, mala na univerzite niekoľko brigád, predávala domácu baklavu v pekárni a pracovala ako nočná upratovačka budovy miestnej spoločnosti s názvom Sierra Nevada Corp.
Po promócii v roku 1985 s titulom M.B.A. získala Eren prácu ako manažérka finančného oddelenia v stredne veľkej spoločnosti na zavlažovanie v Carson City, Nevada. Hneď prvý deň zistila, že finančné správy sa tu generovali ručne aj celé týždne. V škole používala osobné počítače a vedela, že automatizácia procesu skráti čas spracovania na niekoľko hodín.
Spýtala sa svojho šéfa, či by si nemohli kúpiť počítač, ale tento drahý nákup nebol schválený. Eren si teda zobrala svoju prvú výplatu, kúpila si počítač HP a priniesla ho do práce. Finančné správy začala produkovať v priebehu hodín, ako predpovedala. A okamžite ju povýšili.
V roku 1988 bola spoločnosť na zavlažovanie predaná a Eren bola prepustená. Fatih, ktorý bol už jej manželom, pracoval v Sierra Nevade od roku 1981, najprv ako stážista a neskôr ako inžinier, a povedal jej, že finančné správy stále robia ručne. Priniesla svoj počítač a zautomatizovala systémy aj tam.
Loď sa začala potápať
Čoskoro po tom, ako začala, sedela jednej neskorej noci za stolom a zistila, že Sierra Nevada je na pokraji zániku. Malá obranná spoločnosť, ktorá vyrábala predovšetkým systémy na pomoc lietadlám pristávať na lietadlových lodiach, predpokladala, že jej všeobecné a administratívne náklady predstavujú asi 10 percent príjmov, ale Eren vypočítala, že je to bližšie k 30 percentám. Pri tomto tempe by podnik nemohol fungovať dlhšie ako niekoľko mesiacov.
Napochodovala do kancelárie svojho šéfa, aby oznámila zlé správy. Nechcel o tom ani počuť, tak išla rovno za majiteľmi. Boli zmätení. Banka by im už viac nepožičala. Na Erenin návrh spoločnosť zastavila výplatu miezd na tri mesiace a zamestnanci si museli požičať peniaze na zaplatenie účtov, kým neprišla nová zmluva. „Bolo to ako niečo z Titanicu. Čakáme na túto zákazku, ale nevedeli sme, či naozaj príde alebo nie,“ hovorí Eren.
Zmluva nakoniec predsa prešla, Sierra Nevada však naďalej žila na pokraji krachu. O dva roky neskôr Eren, ktorá bola vtedy v ôsmom mesiaci tehotenstva so svojím prvým dieťaťom, zazvonil telefón. Agentúra pre vládny audit sa pozrela do účtovných kníh spoločnosti a vyhlásila jej bankrot, bola teda nespôsobilá pre svoju najnovšiu zmluvu.
Eren zatelefonovala audítorovi (dodnes si pamätá jeho meno) a povedala mu, že urobil matematickú chybu. Čoskoro odpovedal, že skutočne mala pravdu a že si potrebuje oprášiť svoje účtovnícke zručnosti, ale správa sa mu už vymkla z rúk. V tom momente Eren začala rodiť. O necelý týždeň bola opäť v kancelárii, teraz už aj so svojím novorodencom.
Sierra Nevada pokrivkávala až do roku 1994, keď si Ozmenovci požičali na kúpu spoločnosť. Ručili vlastným domom. Eren bolo zle z práce pre inžiniersku spoločnosť, ktorá sa potácala z jeden finančnej krízy do druhej, a usúdila, že ona a jej manžel by mohli robiť lepšiu prácu pri riadení podniku.
Veľa krvi a kriku…a investícií
Trvalo päť rokov, kým sa spoločnosť stabilizovala, pričom Eren držala náklady pevne pod kontrolou. Eren istý čas pracovala ako finančná riaditeľka spoločnosti a dnes je jej predsedníčkou a prezidentkou. Fatih sa stal generálnym riaditeľom a zameral sa na vytváranie vzťahov s vládnymi agentúrami a vývoj nových produktov. Začal tiež hľadať spoločnosti, ktoré by mohli potenciálne získať.
Ako zapadá slnko, Eren sedí pri okne vo Via Toscana, talianskej reštaurácii pri Denveri, popíja pohár Merlotu a dosť nezvyčajnými slovami vysvetľuje prístup páru ku kúpe spoločností. „Naši chlapci idú na lov a prinesú mi toho obrovského medveďa, ktorý nie je ešte úplne mŕtvy, a povedia: ‚Teraz ho stiahneš z kože a vyčistíš‘, “ hovorí. Fatih, ktorý sedí vedľa nej, sa pripojí: „Je tu veľa kriku. A krvi.“
Fatih a jeho tím hľadajú spoločnosti, ktoré majú nejaký sľubný high-tech produkt. Potom sa vydajú na „lov“. „Z 19 [spoločností, ktoré sme získali], sme nikdy nekúpili spoločnosť, ktorá bola na predaj,“ hovorí.
„Prvú vec, ktorú s tým medveďom musíte urobiť, je vytvoriť si dôverný vzťah,“ hovorí Eren a zároveň poukazuje aj na svetlé stránky ich prístupu. „Každá spoločnosť, ktorú sme kúpili, je teraz desaťkrát väčšia.“
V priebehu rokov Sierra Nevada kúpila spoločnosti, ktoré robia všetko od technológie bezpilotných vzdušných systémov až po vysoko odolné komunikačné systémy.
Prvá akvizícia
Ich prvou akvizíciou bola spoločnosť Advanced Countermeasure Systems v roku 1998, ktorá vyrábala zariadenia na pomoc pri ochrane vojakov pred výbušnými zariadeniami. Príjmy sa odvtedy zvýšili z troch miliónov dolárov ročne na 60 miliónov dolárov, hovorí Eren.
Najväčším zdrojom príjmov Sierry Nevady je integrácia letectva, čo znamená vkladanie nových technológií do existujúcich lietadiel predovšetkým v jej tucte hangároch v Colorade. Často to znamená rozobrať komerčné lietadlá a zmeniť ich na vojenské, vyrezať otvory na inštaláciu zbraní, kamier, senzorov, navigačných zariadení a komunikačných systémov.
„Robíme to, že vezmeme lietadlo niekoho iného a vylepšíme ho,“ hovorí Taco Gilbert, jeden z mnohých bývalých generálov, ktorí sa ocitli na výplatnej listine Sierry Nevady.
Vezmmú napríklad populárny civilný prúdový stroj PC-12 („Na ktorom lieta veľa lekárov a právnikov,“ hovorí Gilbert) a upravia ho tak, aby sa afganské špeciálne jednotky mohli preorientovať z dohľadu nad Talibanom na vykonávanie lekárskej evakuácie v priebehu niekoľkých minút.
Americkej colnej a hraničnej ochrane predali flotilu tichých lietadiel, ktoré dokážu bez odhalenia sledovať pohyb obchodníkov s drogami. Keď v roku 2017 zúrili v Kalifornii lesné požiare, podporu poskytovali aj lietadlá spoločnosti Sierra Nevada upravené tepelnými senzormi, termovíziou a nočným videním.
Aplikujú pravidlo 80/20
Spoločnosti Sierra Nevada sa však neodlišuje len svojou schopnosťou reagovať, ide aj o ich ceny. Vo vlastnej verzii pravidla „80/20“ sa spoločnosť snaží poskytnúť 80 percent riešenia pri 20 percentách nákladov a času. Inými slovami, „dosť dobré“ je lepšie ako dokonalé, najmä ak je „dosť dobré“ lacné a rýchle.
Aby to bolo možné, Sierra Nevada míňa 20 percent svojich príjmov na interný výskum a vývoj, pričom prichádza s kreatívnymi spôsobmi, ako modernizovať starnúce vojenské lietadlá za menej peňazí.
„To im umožňuje prekonať svoju hmotnostnú kategóriu a predbehnúť aj veľkých hráčov,“ hovorí Peter Arment, letecký analytik spoločnosti R.W. Baird.
„Môžete ísť k Boeingu alebo Lockheedu, čakať päť alebo desať rokov a minúť veľa peňazí,“ hovorí Eren. „Alebo vám môžeme niečo poskytnúť hneď teraz.“
Okrem 300 miliónov dolárov, ktoré vynaložila na pôvodný Dream Chaser, Sierra Nevada doteraz minula ďalších 200 miliónov dolárov na verziu pre prenášanie nákladu a očakáva, že kým bude pripravená na štart, investuje ďalších minimálne 500 miliónov dolárov.
Aby sa im náklady vrátili, Sierra Nevada počíta s tým, že všetko pôjde hladko. Zarobila už 500 miliónov dolárov v platbách od NASA, pretože úspešne dokončila inšpekcie dizajnu, ako aj bezpečnostné a testovacie lety s lietadlom Dream Chaser pre posádku (ktoré zdieľa 80 percent rovnakého dizajnu a funkcií, ako to nákladové).
Podobne ako keď Eren v roku 1989 počítala s kľúčovou štátnou zákazkou na pokrytie miezd, Sierra Nevada teraz čakala na veľkú odmenu, ktorá príde, keď pošle vozidlo do vesmíru. Prvý plánovaný odlet sa však nepodaril a misia bola zatiaľ odložená na rok 2024.
Eren dobre vie, že sa veci môžu pokaziť. Ale prekypuje imigrantským zmyslom pre vlastenectvo a nadšene hovorí o pomoci USA obnoviť svoje vedúce postavenie vo vesmíre. „Keď sa pozrieme na to, čo dokážeme urobiť, aby sme vesmír sprístupnili,“ hovorí Eren, „sú to práve komerčné spoločnosti, ktoré prídu s týmito kreatívnymi nápadmi a pomôžu krajine dobehnúť konkurentov.“
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorkou je redaktorka Lauren Debter.
