10. novembra 2021

Na porovnanie rozloženia bohatstva danej krajiny sa používa tzv. Giniho koeficient. K dispozícii sú aj ďalšie ukazovatele. Hovoria jasne v prospech Slovenska.

Slovensko sa umiestnilo v porovnaní 57 krajín, ktoré hodnotí vo svojej pravidelnej analýze finančný koncern Allianz, na prekvapivom prvom mieste. Znamená to, že je najviac majetkovo spravodlivou krajinou zo všetkých porovnávaných.

Giniho koeficient má najnižšiu hodnotu

Giniho koeficient Slovenska dosahuje hodnotu 0,51. Tento parameter skúma rozdelenie bohatstva v spoločnosti. Môže dosahovať hodnoty od nuly, čo je prípad, keď by všetci mali presne rovnako veľký majetok, až do hodnoty jeden, keď by všetok majetok ovládala jedna osoba. Oba extrémne prípady sú len teoretické, v praxi nedosiahnuteľné. Sleduje sa však, kde v tomto intervale sa nachádza tá ktorá krajina.

Ďalším faktom však je, že Slováci sa spravodlivo necítia. Až 9 z 10 opýtaných je presvedčených, že rozdiely v príjmoch v spoločnosti sú príliš veľké a úlohou vlády by malo byť ich zmierňovať.

Allianz doplnil Giniho koeficient o ďalšie parametre a zostavil nový ukazovateľ Allianz Wealth Equity Indicator (AWEI). Umožňuje to podrobnejšie sledovať vývoj spravodlivosti v rozdelení majetku v čase. Aj tu dosahuje Slovensko dobré výsledky. Nachádza sa na šiestej najlepšej priečke.

Reklama
Majetková nerovnosť v jednotlivých krajinách. Zdroj: The Allianz Wealth Equity Indicator (AWEI)

 

Krátka história kumulácie majetku Slovákov

„Je prekvapivé, že najlepšie si v porovnaní AWEI vedú krajiny východnej Európy. Ich rozloženie majetku je relatívne dobre vyvážené. Dôvodom je pravdepodobne neskorší štart trhovej ekonomiky,“ konštatujú autori štúdie. Dodávajú, že výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, je Rusko, kde panujú veľmi veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Do tohto spektra krajín patria napríklad aj Spojené štáty americké, Južná Afrika, India, Indonézia či Spojené kráľovstvo. Existujú v nich veľké majetkové rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami.

Ďalším faktom však je, že Slováci sa spravodlivo necítia. Až 9 z 10 opýtaných je presvedčených, že rozdiely v príjmoch v spoločnosti sú príliš veľké a úlohou vlády by malo byť ich zmierňovať.

Prečo Slováci považujú svoje majetkové pomery za nespravodlivé?

Na tému vnímania majetkovej spravodlivosti poskytla pre Forbes rozhovor sociologička a vysokoškolská pedagogička Oľga Gyárfášová.

Zdroj: FSEV UK BA
Oľga Gyárfášová, Ústav európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského. Zdroj foto: FSEV UK BA

Podľa prieskumu spoločnosti Allianz je majetková nerovnosť na Slovensku najnižšia spomedzi všetkých porovnávaných krajín. Môžeme teda Slovensko právom považovať za rovnostársku krajinu?

Podľa toho, či sa na problém pozrieme optikou makroekonomických indikátorov alebo sociologických prieskumov, ktoré zisťujú vnímanie ľudí. Platí, že Slovensko, ale aj Česká republika, majú jednu z najnižších hodnôt Giniho koeficientu, ktorý meria príjmovú nerovnosť, a to nielen v rámci EÚ, ale aj celosvetovo.

Na druhej strane výskum Sociálne nerovnosti z roku 2020 opäť potvrdil, že výrazná väčšina slovenskej verejnosti (až 9 z 10 opýtaných) je presvedčená, že rozdiely v príjmoch v našej spoločnosti sú príliš veľké a úlohou vlády by malo byť ich zmierňovať.

Tento názor ostáva takmer nezmenený od prvých rokov transformácie. Slovensko je teda spoločnosťou s nízkou úrovňou objektívnej príjmovej nerovnosti a vysokou úrovňou netolerancie k nerovnosti.

Prečo je to tak? Prečo sú Slováci nespokojní?

Dlho sme takéto nastavenie interpretovali ako dedičstvo predchádzajúcich rokov socialistického rovnostárstva a nostalgiu za ochrannou rukou štátu. Po troch dekádach transformácie však asi treba priznať, že tento „sen“ má všeobecnejšiu a dlhodobejšiu platnosť a pravdepodobne súvisí s tým, že existujúce nerovnosti sú vnímané ako nespravodlivé, neférové.

Ukazuje sa teda, že vnímanie nerovností je určované predovšetkým subjektívnym hodnotením vlastnej sociálnej situácie a takzvanou relatívnou depriváciou, inými slovami – ‚vždy sa nájde niekto, kto má viac ako ja‘.

Vždy je niekto, kto má viac

Môžeme u obyvateľov Slovenska pozorovať aspoň zlepšovanie vnímania ich sociálnej situácie?

Opakovaný prieskum Sociálne nerovnosti ukazuje, že ani nie. A opäť – aj napriek tomu, že ekonomické ukazovatele nám hovoria presný opak – za posledné roky rástli mzdy, kúpyschopnosť, úspory v bankách, nezamestnanosť klesala, inflácia bola nízka. Možno však stojíme na prahu obdobia, keď sa to zmení.

Ako sa mení vnímanie zásluh a odmeny za vlastnú snahu. Uvedomujú si ľudia, že svoj osud majú do veľkej miery vo vlastných rukách?

Určite badať istý generačný posun. Od zmeny režimu predsa len už uplynulo 32 rokov a v podmienkach trhovej ekonomiky a demokratickej plurality vyrástla nielen mladá, ale aj dnešná stredná generácia. No je to pomalý proces.

Úspech je v našich rukách

Ktoré faktory pokladajú podľa Vás Slováci pri dosahovaní úspechu za najdôležitejšie?

Reklama

Práve tieto výsledky výskumu sú zdrojom istého optimizmu. Za tri dekády sa posilnila dôležitosť meritokratických faktorov vzostupnej mobility. Vzdelanie, usilovná práca, ambicióznosť sú vnímané ako dôležitejšie než pôvod, konexie či korupcia.

Nízka „váha“ dávania úplatkov môže tiež prekvapiť, treba však pripomenúť, že aj iné výskumy v uplynulých rokoch potvrdili pokles „malej“ korupcie v každodennom živote bežných ľudí, ale na druhej strane, nárast vnímania „veľkej“ politickej korupcie a klientelizmu.

To je pozitívna správa. Začínajú mať Slováci vieru v spravodlivosť?

Viera v to, že každý je strojcom svojho úspechu, sa stáva rozšírenejšou. Množstvo sociologických štúdií sa venuje otázke vzťahu medzi kritickým vnímaním nerovností a faktormi životného úspechu. Pokiaľ v spoločnosti prevláda presvedčenie, že nerovnosti sú výsledkom férovej súťaže a nie štrukturálnych problémov, ktoré niektorých systémovo znevýhodňujú, nie sú obavy z nerovností politicky explozívne.

Akú úlohu by mal podľa prieskumu pri dosahovaní rovnosti hrať štát?

Podľa výskumu z roku 2020 si až 85 percent ľudí na Slovensku myslí, že je zodpovednosť za zmenšovanie príjmových rozdielov by mala mať vláda, čiže štát. V Českej republike je takýto názor menej rozšírený, zdieľa ho 61 percent ľudí.

Do analýzy príčin týchto názorov však treba zahrnúť aj to, čo si občania pod ‚úlohou štátu‘ predstavujú, ako sa k nim ‚štát‘ správa a akým spôsobom diskurz na túto tému ovplyvňujú politici.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?