Pripravuje dva originálne projekty z celkom odlišných svetov. Režisér Dominik Bari, člen rebríčka Forbes 30 pod 30 z roku 2019, pre HBO spracoval fungovanie autičkárskej mafie a potom sa vypravil na izolovaný ostrov v Tichom oceáne s 28 obyvateľmi, kde papierové peniaze nemajú žiadnu hodnotu.
Celovečerný dokumentárny film s pracovným názvom Autičkári natáčal tri roky, na viacerých miestach Slovenska, a niesol sa v znamení prísneho utajenia. Pri jeho tvorbe totiž úzko spolupracoval s políciou a vyšetrovateľmi, s členmi zločineckých gangov aj s obeťami krádeží.
„Pôjde o vizuálne príťažlivý sedemdesiatminútový film, v ktorom sa objaví veľa hraných rekonštrukcií,“ približuje Dominik.
„Podobný dokument nielen témou, ale aj spracovaním, som na československom trhu zatiaľ nezachytil. Unikátny je najmä svojim štýlom na americký spôsob, aký u nás nie je bežný. Väčšinu obrazového materiálu tam netvoria ľudia sediaci na stoličke, ktorí rozprávajú svoj príbeh, ale vizuálne zaujímavé scény plné akcie a napätia.“
Vraví, že išlo o jeho doteraz najväčší filmársky projekt, kde pri jednotlivých scénach pracoval aj so 70-členným komparzom či tridsiatkou policajných automobilov na diaľnici. „Obsah filmu však zatiaľ nemôžem širšie popisovať,“ dodáva.
Podľa verejne dostupných zdrojov by rozpočet na snímku mohol prekročiť až štvrť milióna eur. Exkluzívne televízne práva vlastní HBO patriaca do skupiny Warner Bros, ktorá film plánuje premiérovo uviesť v prvom štvrťroku budúceho roku vo vyše dvoch desiatkach krajín.
Kinopráva patria produkčnej spoločnosti Bfilm a uvažuje sa, že premietanie Autičkárov nasadia aj v slovenských kinách a amfiteátroch.
Prvý Slovák na izolovanom ostrove
Celkom iné dobrodružstvo zase Dominik Bari zažil počas trinástich dní na ostrove Palmerston uprostred Tichého oceánu, odkiaľ sa vrátil v auguste.
„Má rozlohu dvakrát dva kilometre, žije tam 28 ľudí a všetci sú navzájom rodinne poprepájaní, takmer každý má priezvisko Marsters,“ vykresľuje. „Sú potomkami rybára Williama Marstersa a jeho troch žien, ktorí na ostrov prišli v roku 1863.“
Tamojší obyvatelia nepočuli o covide či vojne na Ukrajine. Peniaze pre nich nemajú hodnotu, funguje tam výmenný obchod a zásobovacia loď prichádza len raz za päť mesiacov.
„Najbližší ostrov s infraštruktúrou je od nich vzdialený asi tri dni plavby,“ hovorí. „Odtiaľ potom napríklad aj štartuje policajná loď s lekárom, ak má niekto vážne zdravotné problémy. Palmerston je jedno z najizolovanejších miest sveta, bol som prvý Slovák, ktorý tam prišiel.“
Projekt pripravoval niekoľko rokov, v jeho naplnení ho pribrzdila aj pandémia koronavírusu a napokon na koralový ostrov, kam sa dá dostať len loďou a podľa nálady počasia, vycestoval sám.
Americký kameraman totiž musel svoju účasť odriecť, a tak Dominik zužitkoval aj kameramanské zručnosti, ktoré nadobudol počas štúdia odboru kamery na parížskej univerzite.
Dominikova zátoka
Povolenie na vstup vybavoval na úradoch Cookových ostrovoch, pod ktoré Palmerston spadá. Pousmeje sa, že cenu za pečiatku mu zrejme od oka stanovili na päťtisíc dolárov a celkové náklady na expedíciu vyšli na desiatky tisíc eur.
„Obyvatelia ostrova dostali z úradov aj echo, že prídem,“ hovorí. „Na rozdiel od minulosti tam už pár hodín denne majú aj telefonický signál a elektrinu, ktorú si vyrábajú cez fotovoltaické panely a benzínové generátory. Privítali ma ozaj vrúcne a ubytovali ma v dome starostu.“
Palmerstončanov opisuje ako veľmi pobožných ľudí, ktorí rozprávajú angličtinou z 19. storočia, takže miestami sa pri dorozumievaní potrápil. Zblížil sa však s nimi, pustili ho do svojho sveta.
Pil s nimi nefiltrovanú dažďovú vodu z odkvapu, ochutnal ich jedlá z morských vtákov.
Ukázali mu svoje rituály, vzali ho aj na rybolov. Najmä filety zo vzácneho druhu Papagájovcov, ktorého cena je okolo 35 dolárov za kilogram, využívajú pri výmennom obchode so zásobovacou loďou.
Novinkou je, že od augusta majú na ostrove aj Dominikovu zátoku.
„Pomenovali ju po mne,“ smeje sa. „Stal sa mi v nej totiž úraz pri chytaní rýb, spadol som na korálový útes a porezal sa. Tak mi chceli spraviť radosť.“
Pri hľadaní, ktorí filmári boli na ostrove pred ním, našiel iba návštevu nórskeho štábu v roku 1989 a pár ciest vlogerov a novinárov. Takže by podľa jeho slov malo ísť o unikátnu snímku, ktorá by mala mať premiéru v budúcom roku.
Košice ako Hollywood?
Dominik Bari okrem štúdia na International Film & Television School of Paris v odbore kamera a filmový strih ukončil magisterské štúdium na londýnskej National Film and Television School v odbore vizuálne filmové efekty a postprodukcia. Okrem verejnoprávnych televízií na Slovensku a v Česku spolupracoval aj s BBC či National Geographic.
Natočil tiež študentský film Ojmiakon a ako prvý Slovák sa s ním kvalifikoval do širšieho výberu Oscarov v kategórii krátky dokument.
Film pomenovaný podľa sibírskej dediny v Jakutsku, ktorá je najchladnejším obývaným miestom na svete, podporila aj nadácia Leonarda DiCapria. V televízii na Slovensku a v Česku ho videlo dokopy takmer milión divákov.
Ostatné roky žije v Košiciach a spokojne poznamená, že uplynulý týždeň mu urobili radosť správy z ich regiónu.
„Pripravte sa, že Košice môžu byť druhý Hollywood,“ usmieva sa. „Samosprávny kraj sa totiž snaží viac zviditeľniť východ Slovenska a rozhodol sa podporiť filmárov. Audiovizuálny fond má už dlhšie systém vratiek. Ak nejaký štáb minie na Slovensku určitý objem peňazí, tak im z nich preplatí 33 percent. Na košickom úrade rozhodli, že im preplatia ďalších 7 percent – takže ak niekto bude natáčať v Košickom kraji, vráti sa mu 40 percent nákladov vrátane postprodukcie. A to je jedno z najvyšších percent v Európe.“
Pritiahnutie zahraničných produkcií by mohol pozitívne pocítiť aj Dominikov biznis. V Košiciach totiž vlastní spoločnosť Invem, ktorá sa špecializuje aj na strih a dofarbovanie. Okrem toho je aj majiteľom distribučnej firmy Artemis Distribution zameranej na nákup dokumentárnych filmov a ich nasadenie v strednej Európe.