Tento článok je BrandVoice. Čo to znamená?
13. júla 2021

„Mladší klienti postupne opúšťajú konzervatívne nástroje. Svoje prostriedky smerujú do viac rizikových a výnosnejších aktív,“ hovorí riaditeľka J&T BANKY Anna Macaláková.

Aký dopad mala viac ako rok trvajúca pandémia na slovenských investorov? 

S potešením môžem konštatovať, že slovenskí investori sa správali oveľa pokojnejšie ako počas predchádzajúcej krízy v roku 2008. Vtedy vypredávali pozície často aj so stratou. Tentokrát sa to na základe bohatších skúseností nedialo. Nepodliehali panike. Skôr videli situáciu ako príležitosť na doinvestovanie. 

Nemôže to byť spôsobené aj tým, že investori, ktorí zainvestovali do slovenských korporátnych dlhopisov alebo lokálnych akcií, nepociťovali až takú veľkú volatilitu, teda výkyvy cien? 

Je pravdou, že bratislavská burza sa nedá považovať za najväčšiu, no aj akcie a dlhopisy, ktoré sa tu obchodujú, reagovali na pandémiu poklesom. Navyše slovenskí investori sa čoraz viac otvárajú svetu. Nedržia síce v zahraničných cenných papieroch ešte veľkú časť majetku, no či už priamo, alebo cez fondy, stále viac investujú aj do globálnych finančných nástrojov. Prostredníctvom nich teda zažili minuloročné poklesy, no aj následné oživenie spôsobené masívnymi stimulmi.  

Slovenskí investori sa doteraz zameriavali najmä na domáce nástroje. Čo je za ich začínajúcim sa otvorením voči svetu? 

Je za tým najmä zvyšovanie finančnej gramotnosti, no aj čoraz lepšia dostupnosť zahraničných investícií. Ešte pred pár rokmi bolo komplikované uzavrieť akýkoľvek obchod so zahraničnými akciami. Fungovali tu síce brokeri na telefón, no dnes je to prostredníctvom aplikácií v mobilnom telefóne oveľa pružnejšie. Ľudia začali tieto možnosti viac využívať. Veľa počúvajú, čítajú a učia sa. Snažia sa pochopiť, ako funguje investovanie a ako môžu svoj majetok diverzifikovať. 

“Aj pri investovaní platí, že by sme mali dať na odborníkov. Ak máte zdravotný problém, idete za lekárom. To isté platí o finančnom trhu,” hovorí Anna Macaláková, riaditeľka J&T BANKY. Zdroj foto: J&T BANKA.

Ako hodnotíte možnosti, ktoré sa investorom otvorili prostredníctvom spomínaných mobilných aplikácií? Popri množstve priaznivcov sa voči nim objavuje aj kritika za to, že na burzu priviedli ľudí bez skúseností.

Ak človek vie, čo robí a má dostatočný prehľad, mobilné aplikácie určite rozširujú jeho možnosti. Je to zaujímavá forma diverzifikácie, napríklad, keď si niekto kúpi najväčšie technologické firmy s dlhodobým investičným horizontom, povedzme päť rokov. Na druhej strane, je známa štatistika, podľa ktorej až 75 percent ľudí, ktorí obchodujú cez mobilné aplikácie, prerába. Táto forma investovania by teda podľa mňa mala predstavovať skôr len doplnok portfólia, povedzme vo výške päť až desať percent. 

Nepredstavujú tieto aplikácie konkurenciu pre tradičných správcov majetku?

Aj pri investovaní platí, že by sme mali dať na odborníkov. Ak máte zdravotný problém, idete za lekárom, ak právny, vyhľadáte právnika a ak potrebujete doma urobiť elektrinu, tiež si najmete profesionála. To isté platí o finančnom trhu. Keď sa o niečo snaží jednotlivec, ktorý nemá dostatok skúseností a vedomostí, nemusí to dopadnúť dobre. Aby sa pri investovaní vyhol sklamaniu a stratám, je lepšie obrátiť sa na profesionálov, ktorí majú dostatok fundovaného zázemia, pracovných skúseností a, samozrejme, aj patričné vzdelanie.

Naznačili ste, že slovenskí investori sa otvárajú svetu. Znamená to, že sa viac otvárajú aj voči riziku? 

V reakcii na pandémiu sme u našich investorov videli dva modely správania. Jedna skupina po prepadoch prehodnocovala niektoré pozície. Ide o obozretnejších investorov poväčšine vo vyššom veku. Zrealizovali svoj výnos, ktorý bol aj po prepade stále dvojciferný. Následne sa odklonili smerom ku korporátnym dlhopisom alebo iným bezpečnejším nástrojom, napríklad ku zlatu. Dá sa povedať, že hľadali istotu.

Druhá skupina sa vydala opačným smerom? 

Na druhej strane bola klientela pod 50 rokov, ktorá opúšťala konzervatívnejšie nástroje smerom k možnostiam, ktoré im dokážu priniesť oveľa vyššie zhodnotenie. Korekcia smerom nadol sa totiž všeobecne čakala a keďže bola vyvolaná len jednorazovým šokom z vonkajšieho prostredia, počítalo sa s následným oživením. Nikto si nechcel nechať ujsť vlak, na ktorom by sa mohol zviesť.

Zmenilo to nejako poradie priorít slovenských investorov? Podľa vášho pravidelného prieskumu J&T BANKA Wealth Report sú najobľúbenejšou investičnou komoditou slovenských milionárov nehnuteľnosti. Platí to ešte? 

Záujem o reality mierne poklesol. Dôvodom môže byť aj to, že dochádza k dočasnému útlmu výstavby. Kvantita pozemkov a rezidenčných nehnuteľností je preto obmedzená a tie lepšie sú už vykúpené. Investori situáciu vnímajú opäť z dvoch pohľadov. Tí konzervatívnejší sa snažia držať majetok v niečom, čo je pre nich uchopiteľné a hmatateľné. Ich záujem o nehnuteľnosti vzrástol.

Na druhej strane sú klienti, ktorí vedia, že nehnuteľnosti im poskytujú menší výnos a radšej prostriedky z nich smerujú do viac rizikových a výnosnejších aktív. To, ako došlo v posledných 12 mesiacoch k obmedzeniu mobility, sa totiž podpísalo pod pokles dopytu po prenájmoch zo strany zahraničných turistov či cudzincov pracujúcich na Slovensku. Z toho dôvodu neboli reality až tak vyhľadávaným typom aktíva. 

Čo je pre investorov alternatívou k nehnuteľnostiam? Kam sa v snahe nájsť vyššie zhodnotenie upínajú? 

Sú to najmä akcie, a to buď priamo, alebo cez fondy. Čoraz väčšia skupina investorov má skúsenosť s investíciami do podnikov. Aj z toho dôvodu si myslíme, že sa u nás presadí pre slovenských investorov zatiaľ nový nástroj, private equity fondy. Tie, rovnako ako je to pri akciách obchodovaných na burze, investujú do obchodného kapitálu firiem. Takéto fondy však nepodliehajú výkyvom ako akcie. Neprichádza tu teda k medvediemu ani býčiemu trhu. 

Private equity je medzi slovenskými investormi ešte pomerne neznámy pojem. Myslíte, že sa vám podarí im ho priblížiť? 

Každý nový spôsob investovania, ktorý sme doteraz na trh priniesli, bol najprv pre investorov neznámou. Či už to boli akcie, alebo korporátne dlhopisy, vždy sme si museli vyšliapať svoju cestičku formou edukácie a získavania skúseností zo strany investorov. Inak to nebude ani tento raz. Verím však, že sa nám podarí slovenskému investorovi dostatočne zrozumiteľne vysvetliť, v čom investícia do private equity spočíva, aké v sebe nesie riziká a potenciál. Vo svete ide o štandardnú investíciu a myslíme si, že zažije veľký rozmach aj u nás. 

Z čoho bude takýto fond tvorený? Do akých podnikov bude investovať?  

Bude tvorený z projektov spätých so skupinou J&T. Máme široký záber v rámci rôznych sektorov hospodárstva, či už sú to médiá, reality, bankovníctvo, alebo iné odvetvia. Chceme našim klientom priniesť možnosť, aby investovali rovnako ako naši akcionári. 

Zdroj foto: J&T BANKA

Vaši investori teda budú môcť investovať spolu s majiteľmi skupiny? 

V podstate áno. Vo fonde budú mať aj majitelia skupiny priamo zainvestované vlastné prostriedky rovnako ako ostatní investori. Investovať spolu s majiteľmi skupiny J&T dodáva fondu vážnosť a dôveryhodnosť. Keď niekto pozná históriu našej skupiny, vie, v akých sektorov pôsobí a aké výnosy dosahuje, môže byť pre neho príťažlivou ašpiráciou zarábať rovnako, ako napríklad Patrik Tkáč. 

Ako bude stanovený výnos investície vo fonde? 

Pre porovnanie, pri korporátnych dlhopisoch je vopred definovaný výnos. Ide o fixné percento. V private equity fonde však bude mať investor postavenie akcionára. Stane sa tak aktívnym účastníkom podnikania, od ktorého sa bude odvíjať aj výnos. Počítame s rádovo vyšším zhodnotením ako pri korporátnych dlhopisoch. Bude sa odvíjať od hodnoty podielu spoločností, do ktorých fond investuje.

Aká budúcnosť čaká korporátne dlhopisy? Dostanú sa do úzadia?

Korporátne dlhopisy sú jednoducho uchopiteľný nástroj. Viažu sa na konkrétny projekt. Človek teda vie, do čoho investuje a aký bude jeho výnos. Dlhopisy sú ideálne pre niekoho, kto začína s investovaním a kto očakáva stabilné výnosy. Dnes v tomto segmente vidíme investorov, ktorí si napríklad odkladajú na svoj dôchodok, na školu pre deti či na vilu v Španielsku. Myslím si teda, že korporátne dlhopisy si svojich investorov budú nachádzať aj v budúcnosti. Tí, ktorí akceptujú vyššiu volatilitu, sa však pravdepodobne začnú odkláňať smerom k rizikovejším nástrojom.

Vaši typickí klienti si zarobili podnikaním. Sú však na Slovensku už aj takí, ktorí zbohatli len na investovaní? 

Je pravdou, že primárne k nám prichádzajú ľudia, ktorí majú majetok z podnikania, prípadne z dedičstva či z výkonu funkcie. Zatiaľ ale máme na Slovensku veľmi krátku históriu investovania na to, aby niekto mohol povedať, že prišiel k majetku len investovaním. Rastie však skupina tých, ktorí poberajú z majetku pravidelnú rentu. Väčšinou sú to konzervatívnejší investori, ktorí si svoj životný štandard dokážu zabezpečiť len z kapitálových výnosov, teda z toho, že majú dobre zainvestované.