Mladá a talentovaná architektka Lenka Petráková sa do celosvetového povedomia v posledných týždňoch dostala vďaka svojmu projektu, ktorý by pomáhal čistiť oceány od plastov. Dnes pracuje v ateliéri Zaha Hadid Architects v Londýne, má za sebou štúdium na Slovensku a v zahraničí. Pre Forbes opisuje, prečo si odborníci z jej odvetvia cenia jej znalosti, ale aj v čom by sa mohli naši študenti zlepšiť.
Článok je súčasťou seriálu Slováci v zahraničí, ktorý mapuje našich úspešných rodákov pôsobiacich za hranicami našej krajiny.
Mala rada kreslenie a výtvarné techniky, no láska k samotnej architektúre prišla, keď spolu s rodičmi a sestrou ako dieťa navštívila Benátky a Rím. Krása a prepracovanosť historických budov ju fascinovala natoľko, že sa architektúre rozhodla zasvätiť svoj profesionálny život. A to sa aj podarilo.
Slovenka Lenka Petráková už štyri roky pracuje pre prestížny ateliér Zaha Hadid Architects v Londýne ako senior architektka. „Vedela som o voľnej pozícii v ZHA a poslala som svoje portfólio. Našťastie sa ozvali a pozvali ma na pohovor. Bol veľmi priateľský, o mojich predošlých univerzitných projektoch či práci pre iných zamestnávateľov,“ opisuje Lenka kariérne začiatky pre architektonickú legendu.
Odporúčame:
Očarila ich aj technickými vedomosťami
Svojmu budúcemu zamestnávateľovi podľa vlastných slov padla do oka vďaka tomu, že hľadali niekoho, kto by vedel skriptovať a mal technické vedomosti pre prácu na ich návrhoch výškových budov. „Odvtedy pracujem na takýchto projektoch.“
K Zaha Hadid Architects viedli jej kroky z University of Applied Arts vo Viedni, kde v rámci štúdia absolvovala výmenný pobyt na SCI-Arc v Los Angeles a neskôr stážovala aj pre Coop Himmelb(l)au vo Viedni. V zahraničí plánovala zostať najmä preto, aby sa naučila pracovné postupy v tamojších firmách.
V kariére jej vraj pomohlo najmä to, že mohla skĺbiť práve skúsenosti nadobudnuté za hranicami a vedomosti, ktoré získala na Slovenskej technickej univerzite, ktorú takisto vyštudovala.
„Na Slovensku máme dobré vzdelanie, moje technické vedomosti a znalosť noriem často prekvapia v zahraničí. A ľudia si to veľmi cenia, pretože architektúra je o spojení estetického a technického,“ hovorí s tým, že vďaka našim pedagógom dnes nemá problém diskutovať s čínskym požiarnym inžinierom či francúzskym statikom.
Našim chýba túžba debatovať
Rozdiel však videla v nastavení samotných študentov. „Keď prídete do školy na Slovensku v piatok ráno, je tam päť študentov. Trošku mi tu chýba práve študentská diskusia na chodbách fakulty. Šum tvorivosti a túžba debatovať o tom, čo nové kto zistil, čo posunie ďalej jeho projekty a možno aj jeho kolegov,“ dodáva.
Naopak, na University of Applied Arts cítila oddanosť svojich spolužiakov k ich ateliérnej tvorbe. Mnohí z nich na univerzite doslova žili a nebolo výnimkou, že sa v ateliéroch pracovalo aj počas víkendových nocí. Spolužiaci medzi sebou diskutovali o svojich návrhoch a testovali svoje možnosti.
Podobná nálada panovala aj na inštitúte SCI-Arc, kde podľa mladej architektky mali študenti často postele pod svojimi stolmi, a mikrovlnky zasa na nich, aby nemuseli odchádzať zo školy. „Medzi študentmi je obrovská súťaživosť, každý ide na doraz.“
Ekologické témy
Prepracovanosť a cit pre detail je vidieť aj v Lenkinom rukopise. V tvorbe sa sústreďuje na ekologicky motivované témy, nové technológie či materiály a vývoj architektonických návrhov, ktoré by sa dokázali správať ako živé organizmy a reagovať na procesy v prostredí.
To je aj prípad projektu Ôsmy kontinent, vďaka ktorému sa dostala v posledných týždňoch do povedomia. Nápad komplexu budov plávajúcich na hladine, ktoré by zbierali, triedili a následne zvážali plastový odpad na pevninu, očaril aj porotcov udeľujúcich cenu Grand Prix od Nadácie Jaques Rougerie.
Tento francúzsky inštitút každý rok oceňuje mladé talenty, ktorých projekty riešia environmentálne problémy spojené s morským prostredím.
Celá myšlienka vznikla ešte v rámci Lenkinej diplomovej práce na viedenskej univerzite v štúdiu Hanihi Rashida. „Vždy som bola fascinovaná prírodou a často v nej hľadám inšpiráciu. Preto som chcela robiť projekt, ktorý by adresoval niektorý zo súčasných problémov a navrhol jeho riešenie,“ vysvetľuje.
Verí, že sa v budúcnosti naskytne možnosť jej projekt aj postaviť, zatiaľ je však návrh veľmi čerstvý.
Medzi ďalšie projekty, pod ktoré je podpísaná, patrí návrh Prírodných Chrámov, SCI-Fi Museum vo Washinghtone či Performance Centrum vo Viedni. Na jej dizajny z dielne Zaha Hadid si však verejnosť bude musieť ešte chvíľu počkať.
Na Slovensku jej rukopis zatiaľ budovy nenosia, či sa tak stane, závisí od príležitosti. „Slovensko mám rada a je potrebné, aby sa šikovní ľudia zo zahraničia vracali a pomohli ho budovať,“ hovorí na záver.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.