16. novembra 2020

Ľudia veľmi rýchlo pochopili, že bezkontaktné platby nie sú strašiakom. Šéf Visa pre Slovensko, Česko a Maďarsko Marcel Gajdoš v rozhovore pre Forbes tvrdí, že pokiaľ sa zákazníci edukujú, pomer elektronických platieb bude stúpať. Aj napriek tomu, že nám tento spôsob nakladania s peniazmi nie je cudzí, Slovensko v počte terminálov výrazne zaostáva. 

Na úvod obligátna otázka: bude Slovensko krajinou, v ktorej sa nepoužíva hotovosť? 

To je super otázka, ktorú si kladiem aj ja sám. Vo Vise pracujem viac ako 14 rokov a naším cieľom je zodpovedanie otázky, ako postupne nahradiť hotovosť. Či je však možné ju nahradiť úplne, tu je môj subjektívny názor, že nie. Prítomná tu bude stále, bude sa však meniť pomer platieb cash a elektronicky. 

Kedysi sa ľudia báli aj bezkontaktných platieb, zdali sa im nedostatočne bezpečné. Zvykli sme si na ne? 

Aktuálne už áno. Bezkontaktné platby sme spustili v roku 2011 a presne si pamätám, že v tom období naozaj voči nim panovala negatívna nálada a vzniklo mnoho otázok. Ako to môže byť bezpečné platenie, keď nezadávame PIN kód, alebo čo ak sa k nám niekto priblíži s terminálom a peniaze nám ukradne bez toho, aby sme o tom vedeli. Táto technológia je však bezpečnejšia ako kontaktná platba. Kartu totiž nepustíte z ruky. Dnešné čítačky kariet sú prispôsobené na to, aby s vašou kartou nemusela prísť do styku ani obsluha. A navyše sú zachované všetky bezpečnostné prvky tradičnej transakcie cez PIN kód.

Trvalo dlho, aby ľudia pochopili výhody? 

Ľudia to pochopili veľmi rýchlo, čo sa prejavilo aj na užívateľskej skúsenosti a k podvodom nedochádzalo. K zdokonalenej technológii sme museli pridať aj zlepšenie našej komunikácie. Ľuďom vysvetliť, že je to bezpečné a prináša to len benefity, ako napríklad rýchlosť pri platení, čo oceňujeme najmä v obchodoch. Slovensko spoločne s Českom a Poľskom sú lídrami, čo sa týka penetrácie používania bezkontaktnej technológie. 

Čomu to pripisujete? 

Je to trochu o ľudskej mentalite. Špeciálne na Slovensku. Ak na náš trh prinesiete technológiu, ktorú dokážete jednoducho vysvetliť, ľudia o ňu majú extrémny záujem. Sme národ, ktorý veľmi rýchlo prijíma nové technológie, pokiaľ im rozumie. Ak je technológia zložitejšia, tak si na ňu zvyká ťažšie. 

Čo máte na mysli pod zložitejšími technológiami?

Transakcie v rámci e-commerce. Keď príde zákazník k platbe v e-shope, dostane na výber veľa možností, ako ju zrealizovať. V tomto momente môže byť zmätený, nevie, čo je výhodné a najbezpečnejšie. Zrazu sa v technológiách stráca a pre nás je ťažšie motivovať ho, aby transakciu dokončil. Fyzický svet bezkontaktných platieb v porovnaní s e-commerce má inú komplexitu. E-commerce je síce komplikovanejší, no keď nemáte na výber a nemôžete ísť fyzicky do obchodu, začnete sa v ňom napokon orientovať. 

Pandémia a online nákupy

Rozmach online nakupovania sme videli počas prvej vlny pandémie koronavírusu. Pociťujete rovnaký trend aj teraz na jeseň? 

Musím zdôrazniť, že pandémia je, samozrejme, veľmi zlá pre všetkých. Covid však extrémne zmenil platobné správanie Slovákov. V minulom roku sme dokázali konvertovať objem hotovosti na elektronické platby zhruba na úrovni 3 – 5 percent. Počas prvých šiestich mesiacov pandémie sme dokázali objem e-commerce platieb zvýšiť o dvojnásobok. Niekoľkokrát sme skrátili proces konverzie hotovosti na elektronickú platbu. Za takmer 15 rokov, čo pôsobím vo Vise, sa nám zhruba poslednú dekádu darilo konvertovať tie isté objemy hotovosti. Teraz sa naše niekoľkoročné úsilie podarilo zmeniť za pol roka. Spôsob nakupovania však drvivej väčšine ľudí zostal aj teraz na jeseň.

Posledný rok sa niesol v zavádzaní Apple Pay či Google Pay. Vidíte v tomto systéme, ako spoločnosť Visa, nejaké nevýhody? 

Všetky tieto firmy spustili svoje riešenia na našej infraštruktúre hneď na začiatku. Pochopili, že my prepojíme zákazníka s obchodníkom, čo je našou najväčšou pridanou hodnotou. Pred ich nástupom na trh sme urobili dohodu, že na začiatku sa budú platby cez mobil uskutočňovať cez našu platformu. V tejto situácii vyhral každý. 

Avšak aj pri tomto type platenia sa objavila vlna nedôvery. Čo ju mohlo spôsobiť? 

Vždy, keď si potrebujem overiť nejaké riešenie, dobrou vzorkou zákazníka je moja rodina. Napríklad moji rodičia telefónom platiť určite nebudú. A to nielen preto, že nemajú také výkonné zariadenie, ale aj napriek tomu, že je zabezpečenie platby cez telefón trochu vyššie ako pri karte, tejto technológii nedôverujú. Veľa ľudí platba mobilom odrádza aj preto, lebo používajú napríklad množstvo aplikácií a nechcú mať v jednom zariadení s nimi uloženú aj platobnú kartu. Boja sa, že ich peniaze budú zneužité. Preto musíme vopred myslieť na edukovanie zákazníka. V tomto smere odviedli výbornú prácu aj banky.

Šéf spoločnosti Visa pre Slovensko, Česko a Maďarsko, Marcel Gajdoš.
Šéf spoločnosti Visa pre Slovensko, Česko a Maďarsko, Marcel Gajdoš. Foto: Visa

Kam sa v rámci elektronických platieb ešte vieme posunúť? 

Táto téma má dva rozmery. Jedným je, že tu je stále obrovský počet ľudí, ktorí platia hotovosťou. Na opačnej strane spektra sú tí, ktorí chcú inovácie a hneď sa etablovali či už do bezkontaktných platieb, alebo platieb mobilom. Ich posúvame dopredu inými nástrojmi, napríklad pre nich môže byť v budúcnosti zaujímavá platba mobilom v e-commerce. Aktuálne slúži mobil väčšine týchto ľudí na platby u fyzických obchodníkov. Ak dnes chcete mobilom platiť na internete, nie je to úplne jednoduché. Veľký počet z nich totiž nie je natoľko vybavený, aby mohol takéto platby prijímať, aby bola samotná akcia jednoduchá. 

Čo si pod tým máme predstaviť? 

Napríklad, že by ste vedeli zaplatiť len stlačením jedného tlačidla. Čím viac úkonov sa musí urobiť, tým viac ľudí to odradí. Navyše, množstvo webových stránok ani nie je prispôsobených na prehliadanie v telefóne. Samotná užívateľská skúsenosť je zlá. Dobrým príkladom je jeden z veľkých retailových hráčov v e-commerce na Slovensku, ktorý vám dovoľuje vašu kartu nahrať do ich systému. To znamená, že keď u nich platíte pravidelne, tak už opätovne kartu zadávať nemusíte. 

Oplatí sa technológiu posúvať?

Je dostatok technologicky zdatných ľudí, aby sa vám oplatilo do toho pustiť? 

Z objemu peňazí, ktoré sa utratia elektronicky, tvoria platby mobilom 10 – 15 percent. V krajinách, ktoré sú v tejto technológii viac vyspelé, môžeme hovoriť o 30 percentách. Čo sa týka Slovenska, tak nám navyše hrá do karát aj situácia okolo pandémie. Ľudia začali digitálne platby používať oveľa viac. Očakávame, že v priebehu ďalších dvoch či troch rokov by sme sa mohli dostať na úroveň najvyspelejších krajín Európy, hovoríme teda o úrovni 20 – 25 %. 

Nedávno Visa rozbehla program Slovensko platí kartou, ktorého cieľom je zdigitalizovať platby, pripojiť polovicu malých a stredných podnikov na sieť bezhotovostných platieb. Na akej úrovni sme boli? 

Táto iniciatíva vznikla na základe predošlých, ktoré sme už spustili v Českej republike. Keďže sa nám podarilo dosiahnuť dobré výsledky, rozhodli sme sa, že tento program spustíme aj tu. Slovensko totiž zaostáva v počte terminálov na tisíc obyvateľov či už za Českom alebo Poľskom. Na Slovensku je počet terminálov na 1 000 obyvateľov na úrovni 10 – 11. V Česku je to v prepočte na tisíc obyvateľov raz toľko, európsky priemer je dokonca zhruba 30 terminálov na tisíc obyvateľov.

Keď sme vychádzali z údajov, koľko je na Slovensku registrovaných živnostníkov, stredných a malých podnikov, prišli sme k záveru, že by sme tu mali mať minimálne raz toľko terminálov, koľko máme v súčasnosti. Ak teda máme dnes 55-tisíc terminálov na Slovensku, vidíme priestor na to, aby sme mohli do tohto sektoru zapojiť ešte ďalších 55-tisíc. Preto ponúkame v rámci tohto programu živnostníkom a malým a stredným podnikateľom terminály a transakcie Visa na 6 mesiacov zadarmo. Aby si mohli vyskúšať výhody bezhotovostných platieb.

Prečo naši malí a strední podnikatelia nechceli terminály?

Je to o povedomí ľudí a sile zvyku. Ak napríklad chodíte pravidelne k rovnakému kaderníkovi a viete, že sa u neho nedá platiť kartou, tak nezmeníte váš návyk. Je tu však veľa sektorov, v ktorých nakupujete raz za určitý čas, nepoznáte ich. V tomto prípade je už na zamyslenie, či by živnostník nemal mať k dispozícii terminál, pretože je možné, že po ňom vznikne dopyt. 

Objavovali sa však aj názory, že sa im terminály neoplatia alebo nemajú signál. 

V minulosti mohli mať firmy problém s cenou terminálu a jeho prevádzkou. V tomto smere sme sa posunuli, jeho hodnota sa znížila. Po regulácii medzibankových poplatkov takisto klesol celkový náklad na transakciu a to až na takú úroveň, že náklad na platobnú transakciu verzus náklad na hotovosť je už na veľmi podobnej úrovni. Čo sa týka signálového pokrytia, to už je na Slovensku na pomerne vysokej úrovni a táto bariéra je odbúraná. 

Čo s podnikateľmi, ktorí balansujú na hrane šedej ekonomiky? 

To je veľká téma, šedá ekonomika je u nás stále, bohužiaľ, prítomná. U nás v spoločnosti Visa sa zamýšľame, čo vieme urobiť s tým, aby sa pomer šedej ekonomiky k HDP krajiny znížil. Je to, samozrejme, jeden z dôvodov, prečo nie je terminál pre niektorých podnikateľov zaujímavý. 

Lockdown ako pomôcka

Pomohol vám pri rozširovaní digitálnej siete lockdown?

V prípade, že je krajina, tak ako sme boli aj my, v lockdowne a vy ste živnostník vlastniaci malý obchod, môže nastať zaujímavý aspekt. Keďže ľudia nemohli chodiť nakupovať, museli ste sa prispôsobiť a prejsť na e-commerce platformu. Rozhodli sme sa preto, že firmám pomôžeme s digitalizáciou, aby mohli s predajom cez internet začať. To, že sme program spúšťali v tomto čase, bola najskôr náhoda a plánovali sme zapájať len kamenné obchody, nakoniec sme k tomu pridali aj e-commerce.

Na čo najviac doplácajú podnikatelia pri zavádzaní bezhotovostných platieb? 

Záleží to od sektora a regiónu. Edukácia živnostníkov je vo veľkom meste na rovnakej úrovni ako v západných európskych krajinách. Títo podnikatelia dokonale ovládajú všetky tieto náležitosti. Rozdiel je v krajoch, kde zistíte, že živnostník nie je s týmto systémom oboznámený, pretože od neho nikdy nikto nežiadal platbu kartou či telefónom. V tomto momente nastupujeme my, spolu s bankovými inštitúciami, ktoré terminály dodávajú. Dôležitým faktorom je, že vieme, že ak niekto akceptuje platbu kartou či mobilom, zvyčajne môže mať potom zhruba o 15 percent a viac vyššie tržby, pretože získava nových klientov. Nie je už totiž viazaný iba na hotovosť. 

Čím viac terminálov a platieb cez internet, tým vyššia záťaž pre vás. Ako ste sa na takýto nápor, možno aj v súvislosti s pandémiou, pripravili? 

Čo sa týka kapacity našej platformy, mohla by poňať niekoľkonásobky toho, čo momentálne pokrýva. Na akýkoľvek exponenciálny rast sme pripravení. Slovensko sa však stále nachádza na nízkej úrovni v objeme elektronických platieb. Slovenské domácnosti minú počas jedného roka 45 miliárd eur. Z toho sa elektronicky cez karty realizuje zhruba okolo 25 percent. Máme obrovský priestor na rozširovanie. A keď budeme mať terminály, tak sa zvýši aj objem peňazí, ktorý pretečie elektronicky. 

Dotkli sme sa už rôznych demografických skupín, ale nespomínali sme napríklad správanie seniorov. Sú už viac zapojení do siete elektronických platieb? 

To môžem zhodnotiť len na základe informácií, ktoré mám z verejných zdrojov. Visa ako firma totiž nevidí, kto je držiteľom danej karty. Vidíme len to, ako sa tieto karty správajú. Na základe rôznych diskusií viem, že aj seniori začali platobné karty viac používať. Možno jeden z elementov bol aj faktor hygieny. A okrem toho, ak sa už raz rozhodnú kartou platiť, zistia, že je to jednoduché, bezpečné. 

Čo bolo podľa vás najdôležitejšie zvládnuť po manažérskej stránke s nástupom pandémie? 

Keď sa pozrieme na veľkosť firiem z pohľadu kapitalizácie, tak je Visa v prvej desiatke, no na druhej strane zamestnávame zhruba 20-tisíc ľudí. Podobne významné firmy zamestnávajú aj 300-tisíc ľudí. To znamená, že my máme relatívne malé tímy, ktoré v rámci troch trhov (Slovensko, Česko, Maďarsko) manažujem ja. Sú však charakteristické tým, že v nich pracujú zvyčajne ľudia na seniornej úrovni, a sú samostatnými jednotkami.

Keďže sme všetci na podobnej úrovni, mojou úlohou je nájsť kompromis pri rozhodovaní. Ja momentálne riešim najmä komunikáciu s ľuďmi. Aby som pochopil nielen, na čom pracujú, ale aj aký majú názor na dané témy, prípadne čo by chceli zmeniť. Covid ma prinútil oveľa viac komunikovať s kolegami a, prirodzene, na druhej strane sa musíme uistiť, že pre nášho klienta, teda banky, stále dodávame to, čo od nás očakávajú. Mám teda dve úlohy – zabezpečiť, aby náš orchester „šliapal“ a aby tak bol vnímaný aj z pohľadu klientov. 

Marcel Gajdoš, generálny riaditeľ Visa pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko

  • Pochádza z Banskej Bystrice.
  • Navštevoval strednú elektrotechnickú školu, po maturite nastúpil na City University, kde
    v anglickom jazyku absolvoval bakalársky stupeň v Trenčíne a následne magisterský stupeň
    v Bratislave.
  • Pôsobil v bankovom sektore na Slovensku, ale aj v USA.
  • 14 rokov pôsobí v spoločnosti Visa Inc.
  • V roku 2012 sa stal generálnym riaditeľom Visa pre Českú republiku a Slovensko, od roku 2020
    aj pre Maďarsko.
  • Žije v Prahe, s manželkou a dvomi deťmi, ale často a rád sa vracia na Slovensko.
  • „Som extrovert“, hovorí o sebe. Rád chodí medzi ľudí, miluje hory a prírodu a veľa športuje, voľný
    čas trávi bicyklovaním, v zime lyžovaním.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?