Šťastie, network a nekonvenčný prístup. Adam Okruhlica a Igor Liška sa v rozhovore pre Forbes zhodujú, že práve toto boli parametre, vďaka ktorým sa im podarilo vybudovať technologickú spoločnosť Panaxeo, ktorá má po piatich rokoch fungovania obrat 4,5 milióna eur.
Ich prvý klient pritom pochádza z USA a už od prvého dňa sa rozhodli, že sa budú sústrediť na rast. K tomu im pomohlo aj rozhodnutie viesť firmu výlučne remote. „Naši zákazníci sú zo zahraničia, tak či tak s nimi komunikujeme na diaľku. Nie je preto dôvod, prečo by sme tak nemohli pracovať,“ vysvetľujú spoločný postoj.
Povedali ste, že na začiatku bol len nápad a chuť. Po piatich rokoch máte miliónové tržby a nulové externé investície. To stačí na vybudovanie softvérového domu?
Adam: Nápad a chuť sú dôležité, ale, samozrejme, to nestačí. Keď mám 18 rokov, žiadne skúsenosti a nulový network, asi to bude náročnejšie. Práve toto u nás zohralo veľkú úlohu. My sme vedeli, že chceme riešiť veci, ktoré sme nikdy v našich predchádzajúcich zamestnaniach nemuseli riešiť, skúšať nápady, iné prístupy a išli sme krok za krokom. Mnoho podnikateľov si to možno neprizná, ale veľa vecí by mohlo byť inak, ak by sme nemali aj poriadny kus šťastia. Okrem toho sme nechceli donekonečna skúmať trh. Vedeli sme, aké sú naše schopnosti a charakterové vlastnosti, sme schopní si uznať, že nemáme pravdu. Je to niečo, čo nám pomohlo do roka nezahynúť.
Igor: Navyše poznáme sa od strednej školy a boli sme asi štyrikrát kolegovia. Už vieme, čo od seba očakávať. Aj keď máme rozdielne prístupy k riešeniu problémov, nakoniec skončíme v spoločnom bode. Je to unikátna vlastnosť a nie s každým si takto sadnem. Ak by sa jeden z nás staval pri problémoch na zadné, asi nastane problém.
Kto bol ten klient, ktorým sa to zlomilo a začali ste rásť?
Igor: Naším prvým klientom je americká firma Medrio, ktorá je s nami dodnes. Prvý klient je dôležitý a dá sa to s ním začať jednoduchšie.
Adam: Postavili sme sa k tomu špecificky. Od začiatku sme sa rozhodli, že nebudeme jednému projektu venovať väčšinu času. Chceli sme v prvom roku rásť čo najviac, nie sa zahrabať do prvého projektu, ktorý príde. Bolo to riziko, pretože to nemuselo vyjsť, ale nemali sme o čo prísť, keďže firma bola len v začiatkoch. Vedome sme sa zamerali na to, aby sme pritiahli čo najviac klientov.
Založené na dôvere
Koľko projektov ste stihli mať za jeden rok?
Igor: Štyri a našli sme ich vďaka existujúcemu networku. Bolo to založené na dôvere, ľudia nás poznali a mali s nami skúsenosti. Po roku sme už mali tím 15 kolegov. Rovnako aj ten sa budoval na dôvere, aj keď to už boli ľudia s rodinami vedeli, že to myslíme úprimne a vážne. Toto nám pomohlo.
Aké riešenia tvoríte pre svojich zákazníkov?
Igor: Jedným bola napríklad aplikácia, ktorá firme pomáhala s testovaním klinických štúdií, ďalej mobilná aplikácia pre Tatra Banku a podobne. Išlo o rôzne projekty, ale primárne sa zameriavame na webové a mobilné riešenia.
Vaše portfólio tvoria najmä zahraniční klienti, ako pristupujete k ich akvizícii?
Igor: Pomohol najmä network. Prípadne to, keď niekto z tímu nášho klienta zmenil prácu a bol s nami spokojný, tak nám priniesol projekt u jeho nového zamestnávateľa. Takto to fungovalo prvé roky napríklad aj na americkom trhu. Tento typ sales má vyššiu konverziu, akoby sme sami hľadali nových zákazníkov. Dodnes však nemôžeme byť vyberaví a odmietať projekty, skôr sa snažíme nájsť riešenie a formu spolupráce.
Čo sa musí stať, aby ste odmietli projekt?
Adam: Máme štandardy, čo považujeme za morálne a nemorálne. Nepodporujeme hazard a, samozrejme, čokoľvek, čo je spojené s násilím, prípadne projekty, ktoré zaváňajú podvodmi. Z biznisového hľadiska sa nám zasa neoplatia krátkodobé projekty.
Dodnes nemôžeme byť vyberaví a odmietať produkty, skôr sa snažíme nájsť riešenie a formu spolupráce.
Igor: Prípadne ukončujeme spoluprácu, ak niekto začne vyslovene vymýšľať, ak nemá jasnú stratégiu či dlhodobý plán. Stalo sa nám, že sme aj uzatvorili zmluvu a zistili sme, že to nedopadne dobre, dodnes sa projekt nepohol a sme radšej, že to takto dopadlo. Nakoniec sa nám aj poďakovali.
Covid nič nezmenil
Čo stálo za rozhodnutím viesť firmu remote?
Igor: Bolo to dané tým, ako fungujeme. Ja osobne už asi desať rokov. Je pre nás prirodzené nebyť viazaní na jedno miesto. Už na vysokej škole som uvažoval nad tým, prečo by mi na prácu nestačil len počítač a internet. Čo ma viaže ku kancelárii? Vtedy všetci do kancelárie chodili a veľmi som sa nad tým nezamýšľal. Neskôr sme zistili, že vieme fungovať aj z domu. Od začiatku je naša firma prispôsobená na to, že fungujeme naplno remote. Keď prišiel covid, tak sa pre nás nezmenilo nič. V šoku boli naši zákazníci, zbláznili sa im systémy a nás poznačilo len to, že sme sa s nimi nevedeli spojiť.
Adam: Bola to pre nás aj konkurenčná výhoda. Nemuseli sme sa limitovať len na Bratislavu. Chceli sme pracovať s dobrými ľuďmi a tým, že sme remote sa nám otvorili široké možnosti. Pred piatimi rokmi ľuďom síce sľubovali remote prácu, ale na konci dňa museli do kancelárie tak či tak chodiť párkrát do týždňa. To znamená, že sa nemohli odsťahovať z Bratislavy. Naši kolegovia sa mohli odsťahovať na Oravu, kde vyrastali, a to len v prípade, že im bolo umožnené pracovať z domu. Navyše, naši zákazníci sú zo zahraničia, tak či tak s nimi komunikujeme na diaľku. Nie je preto dôvod, prečo by sme tak nemohli pracovať.
Igor: Museli sme vyladiť komunikáciu so zákazníkom naprieč deviatimi časovými pásmami. To, že ako kolegovia nie sme v jednom meste, je popri tom hračka.
Odkiaľ sú vaši zamestnanci?
Igor: Slovensko a Česko – s tým, že na Slovensku je ich väčšina.
Ako vyzerá náborový proces na diaľku?
Adam: Naši zamestnanci nám vravia, že pre nich išlo skôr o uvoľnený rozhovor ako o pohovor. Tento postoj sme si zaužívali. Ide o rovnocenný rozhovor, kde sa snažíme zistiť, či si s kandidátom sadneme. Nie je to žiadne vypočúvanie, aj keď sa snažíme prísť na limity daného kandidáta. Nie preto, aby sme niekoho nachytali, ale aby sme zistili, čo vie a čo nie.
To, že ako kolegovia nie sme na jednom mieste, je pre nás hračka.
Igor: Vždy som sa snažil, aby ľudia vedeli o firme rovnako veľa ako my o nich. Dávame kandidátom priestor na to, aby sa pýtali. Osobne to mám veľmi rád, pretože aj z tých otázok sa o človeku veľa dozviem.
Pivný test
A stačí to cez obrazovku? Nie je pre odhadnutie zamestnanca predsa len lepšie sa osobne stretnúť?
Igor: Každý jeden zamestnanec, ktorého sme prijali, bol prijatý počas video pohovoru. Ak by to nefungovalo, nefungovali by sme ani my. Robíme, samozrejme, technický pohovor a takzvaný „pivný test”. To znamená, že keď si po pohovore neviem predstaviť s týmto človekom sedieť tri hodiny na pive a rozprávať sa, tak asi nezapadne do kolektívu. Nemusí to byť nutne kamarátstvo, ale chcem zistiť, či si dokážem užiť ten čas strávený s ním pri rozumnej debate.
Aké bolo najdlhšie obdobie, po ktorom ste videli svojho zamestnanca prvýkrát naživo?
Igor: Pravdepodobne aj zopár mesiacov, ale projektové tímy sa stretávajú lokálne pravidelne. Okrem toho sa raz ročne stretávame celá firma off site. Snažíme sa o to, aby sa tímy spolu občas stretávali, pretože osobný kontakt dokáže pomôcť dynamike. Nie je však potrebné, aby boli spolu každý deň.
A čo následne zaúčanie? Nie je to komplikované remote? Ako dlho trvá nábor zamestnanca?
Igor: Závisí to projekt od projektu. Vždy, keď niekoho prijímame, tak nastupuje na konkrétny projekt. Občas to trvá dlhšie, občas kratšie, ale závisí to od zákazníka a domény.
Ako zabezpečujete, aby každý zamestnanec podával výkon podľa vašich predstáv a zároveň nebol izolovaný?
Adam: V prvom rade nám záleží aj na seniornosti kandidáta. Stále sme nová firma a uľahčovalo nám to rozvoj, ak sme sa na našich ľudí mohli spoľahnúť, pretože už mali čosi za sebou, rozmýšľali rozumne a boli zodpovední. Od začiatku im dávame slobodu a dôverujeme im, že sú profesionáli. Nemáme žiadne pevné pravidlá pripnuté na nástenku. Každý projekt je iný a je ťažké generalizovať. Rovnako sa snažíme byť príkladom, pretože ak ľudia vidia, čo robíme my, tak môžeme to isté očakávať od nich.
Igor: Okrem toho si každý zamestnanec meria svoj odrobený čas. Po nejakej dobe teda vieme povedať, za koľko sa dá stihnúť určitá úloha. Ľuďom dôverujeme a vedia, že očakávame výkon za istý čas. Nepozerám sa na to, kedy pracuje a kedy, obrazne povedané, stavia s deťmi snehuliaka. Pre mňa je dôležité, že dohoda je splnená a funguje to. Občas sa síce objaví nejaká situácia, ktorú treba riešiť, ale nie je to nič pravidelné. Paradoxne mám pocit, že si ľudia uvedomujú, prečo niečo robia, rozumejú tomu, tak si na tom dávajú záležať.
Vaši zamestnanci tvrdia, že im remote vyhovuje a neodráža to trendy výskumov, ktoré tvrdia, že home office spôsobuje u zamestnancov izoláciu. Čím si to vysvetľujete?
Adam: Naši zamestnanci vedia, že za nimi nikdy nepríde ráno šéf a nezadá im úlohy, ktoré musia byť v daný deň hotové. Jednotlivci majú jasne nastavený manažment a vedia, čo je priorita. Vedieme ľudí k tomu, aby pracovali sami, rozhodovali sa sami a nečakali na to, čo povie šéf.
Igor: Práve nad týmto som rozmýšľal veľmi veľa. Firmy sa aktuálne snažia dostať ľudí naspäť do kancelárie. Tešíme sa z toho, pretože sa tým zvyšuje naša výhoda a priťahujeme ľudí, ktorí remote vyhľadávajú, avšak na to, aby tak dokázali pracovať, musia mať zoptimalizovaný život.
Slack pre všetkých
Ako to myslíte?
Igor: Musia mať na to doma vybavenie, pracovňu alebo pracovný kútik. Nie sa hrbiť za počítačom na gauči, to za mňa nefunguje. Jedným z problémov remote práce je to, že ju firmy zaviedli do existujúcej kultúry. Niekomu môže vyhovovať, ale keď pár ľudí bude chodiť do kancelárie, socializovať sa v kuchynke na káve, tak ostatní sa budú cítiť vynechaní. U nás sa vtip či príhoda povedia na Slacku, takže sa nikto necíti izolovaný.
Adam: Vždy je to na danom človeku. Kto som ja, aby som niekomu vravel, kedy je najproduktívnejší? Dám mu viacero možností, ale nebudem ho nútiť sa socializovať alebo izolovať.
Vy dvaja vediete firmu ako dvaja rovnocenní CEO. Prečo? Nedohodli ste sa?
Adam: Pretože to funguje. Prináša to rozumnú diverzitu a keďže sa dokážeme dohodnúť, tak je to funkčný model. Akákoľvek alternatíva by bola horšia. Okrem toho rastieme rýchlosťou, ktorá nás spočiatku aj prekvapila, no tým, že sme dvaja, tak je to jednoduchšie. Ak nastane nejaký problém, tak sa ho aspoň jeden z nás chopí.
Igor: Z môjho pohľadu to bolo najférovejšie riešenie. Realita je, že sme do veľkej miery zastupiteľní jeden druhým. Prešli sme si podobnými svetmi a je to komfortné pre psychiku človeka, pretože viem, že ak tu nebudem dva týždne, tak ma niekto dokáže zastúpiť.
Tlak okolia
Dlhšie ste však fungovali bez tejto štruktúry…
Igor: Jednoducho nás donútilo okolie, aby sme mali nejakého CEO, pretože inak to nebude pôsobiť dôveryhodne pre zákazníkov. Povedali sme si, že aj tak robíme veci inak, tak prečo by malo ísť toto podľa šablóny. Tak sme dvaja.
Ak ľudia nebudú veriť tomu, čo robíme, tak to nebude mať dlhodobý úspech.
Adam: Aj týmto sme rebelovali proti systému a niektoré pravidlá považujeme za nezmyselné. Osobne som proti štýlu riadenia „čím drahšie sako máš, tým je dôležitejší tvoj hlas“. Vždy sme považovali za dôležité, aby naši zamestnanci prispievali rovnakým spôsobom. Každý má svoje úlohy.
Platí to aj o vás ako o CEOs?
Igor: Ani my si netrúfneme urobiť niektoré rozhodnutia bez toho, aby sme si neboli istí, že všetci manažéri sme na jednej lodi. Ak ľudia nebudú veriť tomu, čo robíme, tak to nebude mať dlhodobý úspech.