17. novembra 2021

Švédčinu sa pravdepodobne plynule nikdy nenaučíte, taká je ťažká. Má ale pár slov, ktoré perfektne vystihujú miestny životný štýl. Je tu napríklad friluftsliv alebo fika. Okrem nich ale táto škandinávská krajina ponúka aj ďalšie veci, ktorými by sme sa pokojne mohli inšpirovať.

Švédi trávia maximum svojho času vonku. Hovoria tomu friluftsliv, čo je vlastne také vonkajšie hygge. Má to dva dôvody: Letá sú tu veľmi krátke a dni sa čoskoro začínajú skracovať, a tak si prirodzene vážia každý slnečný lúč.

Všade preto nájdete vonkajšie posedenie – od národného parku cez breh mora či jazera v nevýznamnej dedine až po mestské parky a kancelárske budovy. Terasy reštaurácií sú otvorené celý rok.

V zime štýlovo aj v teple

Skvelým príkladom je vedecká štvrť Kista v Štokholme, kde sídlia najrôznejšie výskumné ústavy a ďalšie spoločnosti. Vždy sa tu obeduje vonku, niektorí si idú cez poludňajšiu pauzu zabehať alebo sa aspoň prejsť. 

„Robíme to tak celý rok. Je to najlepší spôsob, ako uprostred dňa znovu nabrať energiu. Zima nám nie je. Vo Švédsku totiž hovoríme, že neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie,“ hovorí Tina Holm, výskumníčka farmaceutickej spoločnosti Perrigo, ktorá dokonca prevádzkuje vlastný bežecký klub.

Reklama

Ak idete uprostred pracovného dňa na hodinu von, nepovažujú vás tu za čudáka, ale zamestnávatelia vás v tom dokonca podporia. A nielen oni – v Škandinávii vás k takému životnému štýlu vedú už vaši rodičia.

V rámci vyučovania deti chodia von spoznávať krajinu, učia sa založiť oheň, chrániť prírodu, ale aj to, ako sa obliekať do zimy. Obyvatelia Škandinávie sú majstrami funkčného oblečenia, vedia dokonale vrstviť.

Prečo si vziať jednu hrubú bundu, keď môžete mať tri tenšie, ktoré vám umožňujú prispôsobiť sa akémukoľvek počasiu aj módnym trendom. Preto vyzerajú aj v mínus desiatich veľmi štýlovo.

400 rokov rovnaká farba

Škandinávsky zmysel pre dizajn a modernú architektúru nie je potrebné nijako dlho popisovať. Stojí ale za zmienku, že estetické cítenie sa netýka len veľkých miest a mestských interiérov.

Namiesto toho, aby vidiecka architektúra krajinu skôr potlačila a tak trochu schovala či narušila, ako to niekedy býva u nás v strednej Európe, vo Švédsku tradičné červené domčeky jej ráz skôr zvýrazňujú.

Červené domy sú neodmysliteľným symbolom Švédska. Ilustračné foto: Pixabay

Vďaka tomu, že všetky chaty, domčeky aj vily vyzerajú veľmi podobne, či už ide o historickú stavbu, jej rekonštrukciu, alebo úplne novú chatku, stávajú sa výhľady na hlboké lesy a jazerá ešte pôvabnejšie. Krajina totiž zostáva príjemne čistá a zdanlivo nedotknutá.

Samozrejme, tomu nahráva aj miestna hustota zaľudnenia, kedy na ploche asi päťkrát väčšej ako je Česká republika žije rovnaký počet obyvateľov. Sympatická je v tomto ohľade aj ochota dodržiavať tradície.

Drevené domčeky natreté slávnou falunskou červenou sa tu totiž stavajú už štyri storočia. Farba obsahuje meď (odtiaľ tá typická farba), zinok, oxid kremičitý a oxid železitý, ktoré chránia drevo pred poveternostnými vplyvmi.

Úspešný projekt otcovskej dovolenky

V roku 1974 sa Švédsko stalo prvou krajinou na svete, ktorá zaviedla rodičovskú dovolenku pre ženy aj pre mužov. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov však na ňu odchádzalo len šesť percent mužov. Ženy vtedy mali nižšie platy ako muži, a tak to logicky nebolo výhodné. Dnes tu však stretnete muža s kočíkom na každom rohu.

V roku 1995 totiž miestna legislatíva prišla ešte s pojmom otcovská dovolenka, to znamená, že sa obaja rodičia môžu na „materskej“ vystriedať. Muži síce nemusia povinne zostať doma s dieťaťom, ale ak svoj diel dovolenky nevyčerpajú, prepadne im a dieťa bude musieť skôr nastúpiť do škôlky.

Otcovskú dovolenku totiž nemožno previesť na matku. Čoskoro začalo na otcovskú dovolenku odchádzať osemdesiat percent mužov. Pre veľký úspech v roku 2002 švédska vláda navýšila pôvodný mesiac na šesťdesiat dní a dnes sú to dokonca najmenej tri mesiace, ktoré z deväťdesiatich percent muži radi využijú.

Pri zavádzaní týchto pravidiel sa, samozrejme, ozývali hlasy, že rodičia majú mať slobodu usporiadať si starostlivosť o dieťa podľa seba. Avšak vláda napriek tomu urobila odvážny krok, ktorého filozofiou bolo, že by obaja rodičia mali mať možnosť tráviť s dieťaťom rovnaký čas. Obľuba toho rozhodnutia nakoniec predsa len výrazne vzrástla.

Aj kvôli jednému prepnú do angličtiny

Zatiaľ čo v našom regióne stále ešte nie je celkom bežné, že sa všetci bez problémov dohovoria po anglicky, Švédsko patrí k tým európskym krajinám, kde je angličtina prakticky druhým rodným jazykom.

Švédi navyše hovoria po anglicky veľmi radi a je im skvele rozumieť. „V Štokholme som sa začal učiť švédčinu, a keď som dosiahol istú úroveň, chcel som svoju novú zručnosť praktizovať pri rozhovoroch s mojimi miestnymi priateľmi. Ale vždy mi odpovedali po anglicky, pretože je to pre nich jednoduchšie, ako moje pomalé pokusy porozumieť ich rodnej reči,“ zhrnul v knihe Štokholm Stephen Whitlock, britský spisovateľ žijúci vo Švédsku už takmer dvadsať rokov.

Podľa Whitlocka je veľkou výhodou, že cudzinec tu nepotrebuje vedieť po švédsky. „Dokonca aj keď ste v spoločnosti jediní, ktorí švédčinu neovládajú, radi sa prepnú a celý večer sa rozprávajú po anglicky, aby ste rozumeli každému slovu,“ dodáva.

Naučte sa slovo pätar

Ska vi fika?“ Táto otázka sa môže preložiť ako obyčajné: „Dáš si kávu?“ Ale v skutočnosti má oveľa hlbší význam. Nejde totiž ani tak o kávu samotnú, ako o ten zážitok, o možnosť stretnutia, konverzácie, zdieľania momentu, ktorý prebieha lagom – pomaly.

Nepredstavujte si to však ako dlhé talianske hodovanie, môže ísť aj o pomerne krátku prestávku na kávu, pokojne aj uprostred pracovného dňa. Ide o kvalitne strávený zdieľaný čas.

Reklama

Preto ani keď si dáte takú pauzu povedzme dvakrát počas pracovného dňa, vôbec tým nezaháľate. Vo Švédsku vás v tom zamestnávateľ pravdepodobne aj podporí. Funguje to totiž práve naopak.

Ilustračné foto: Pexels

Nielenže efektivita práce zamestnancov neklesá, podľa niektorých výskumov dokonca rastie. A dôvod je prostý – na káve sa stretnú rôzne skupiny ľudí. Raz sú to kolegovia, raz zamestnanci aj so svojimi nadriadenými a stihnú prebrať nielen súkromné ​​záležitosti, ale zároveň im fika slúži ako neoficiálna porada.

„Šetrí to čas a obe strany si neformálnosť takéhoto stretávania nemôžu vynachváliť,“ opisuje miestne zvyky hovorkyňa cestovnej agentúry Invia Andrea Řezníčková. Okrem toho Švédi milujú bezodnú kávu, ktorú vám obsluha bude dolievať pokojne celý deň. Preto sa naučte ešte jedno švédske slovo – pätar znamená refill, teda stále dolievanú filtrovanú kávu.

Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorkou je Zdenka Tomis. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?