V pozitívnej psychológii sa často používa obraz „jazdca na slonovi“ pre prirovnanie s ľudskou vôľou. Naša vôľa predstavuje maličkého jazdca na divokom slonovi, ktorý si robí, čo chce. Slon naopak predstavuje našu nechuť, lenivosť, túžbu po pôžitkoch či strach. Keď si slon zmyslí, že niečo chce, je veľmi ťažké ho viesť. Práve ste sa zoznámili s konceptom prokrastinácie.
Ak začnete hľadať slovo „prokrastinácia“ v slovníkoch, pravdepodobne narazíte na najčastejšie definície, akými sú odkladanie či zdržovanie svojich povinností, prípadne uprednostňovanie menej urgentných aktivít na úkor tých, na ktorých by ste mali v skutočnosti pracovať.
Môže sa tak stať, že namiesto dokončenia dôležitej analýzy, prezentácie či eseje skončíte pri triedení oblečenia, pozeraní náučného videa alebo iba prezeraní vtipných obrázkov na internete.
Práve tieto úlohy sú rýchle, ľahké a dostupné. Preto tvoria aj najväčšiu „nástrahu“ a majú tendenciu odpútať našu pozornosť od náročnejších úloh, ktorým by sme sa mali venovať.
Možno sa práve v tomto momente zarazíte a pýtate sa, aký je rozdiel medzi oddychom (ku ktorému patrí aj prezeranie vtipných obrázkov na internete) a prokrastináciou?
„Kvety potrebujú poliať, článok môže byť nakoniec veľmi dôležitý a video vám môže zlepšiť náladu. Dá sa na to pozrieť ako na niečo prospešné. Avšak to nemôžu byť argumenty, ktorými si prokrastináciu budeme ospravedlňovať. Prokrastinácia so sebou nesie pocity výčitiek a frustrácie. Neskôr prichádza pocit bezmocnosti, ktorý opäť vedie k tomu, že nič nerobíme. Navyše pri tom oddychujeme len naoko,“ ozrejmuje psychologička a psychoterapeutka Katarína Pázmány, ktorá vo svojej praxi uplatňuje existenciálny prístup.
„Pri prokrastinácii energiu strácame, pri oddychu ju získavame,“ konštatuje. Zároveň je dôležité rozlišovať aj medzi lenivosťou a prokrastináciou. „Jednoducho, lenivý človek síce nič nerobí, ale je s tým stavom spokojný. Naopak človek, ktorý prokrastinuje, by rád niečo urobil, ale nedokáže sa k tomu donútiť,“ dopĺňa Katarína Pázmány.
Psychoterapeutka Katarína Pázmány niekoľko rokov pracovala aj ako lektorka time manažmentu. Foto: archív Kataríny Pázmány
Pritom si taký človek uvedomuje, že nenapĺňa svoj potenciál. „To vedie k pocitom bezmocnosti, zníženej sebadôvere vo svoje schopnosti, akejsi márnosti a nespokojnosti so sebou samým.“
Vo výsledku sa tak človek dostáva do víru negatívnych pocitov, ktoré nielen vznikajú pre to, že prokrastinuje, ale zároveň ho k prokrastinácii čoraz viac nabádajú.
Dá sa z tohto kolobehu vôbec uniknúť? Prečítajte si dve rady od psychoterapeutky Kataríny Pázmány, ako na to.
1. Rozdeľte si veľký projekt na malé, znesiteľné časti.
Úloha „rozbehnúť vlastný biznis“ je príliš veľká a nekonkrétna. Človek presne nevie, aké úlohy si má pod tým predstaviť a kde začať. To môže viesť k tomu, že radšej neurobí nič. Jednoducho sa k tomu nevie donútiť. Ak sa vrátime k modelu „jazda na slonovi“, môžeme povedať, že malý jazdec len veľmi ťažko ukočíruje silného slona, ktorému sa nechce a radšej beží opačným smerom. Pri začatí nových úloh sa preto odporúča zmenšiť si úlohy natoľko, aby „nevyplašili slona“.
Poviem to na príklade človeka, ktorý, povedzme, nikdy nebehával, ale za pol roka chce zabehnúť polmaratón. Ak si stanoví plán, že od pondelka bude behávať 10 kilometrov denne a každý mesiac to bude zvyšovať, môže to byť príliš veľké sústo pre jeho slona. Behať sa mu nebude chcieť a začne to odďaľovať.
Po týždni si povie, ok, budem teda behávať 5 kilometrov, ale zistí, že ani k tomu sa nevie donútiť. Takto to môže pokračovať až do úrovne, ktorá je pre jeho slona znesiteľná. Pokojne môže začať tým, že sa prezlečie do športového oblečenia a prejde sa okolo svojej štvrte. O týždeň si povie, že pôjde na prvý beh a vydrží behať 3 kilometre. Páči sa mu to, chvíľu to opakuje, až si povie, že ide zabehnúť 5 kilometrov, ale tento raz tých 5 kilometrov už v jeho slonovi nevyvoláva takú nechuť.
Postupným zvyšovaním úlohy a jej opakovaním sa daná úloha nezdá pre „slona“ taká odstrašujúca, a preto je väčšia šanca, že dosiahne svoj cieľ – zabehnúť polmaratón. Navyše, vôľa človeka má jednu úžasnú vlastnosť – je prenosná aj do iných oblastí. Keď svoju vôľu posilníte pri behaní, uvidíte, že do nových úloh, i pracovných, sa dostanete omnoho ľahšie.
2. Pokúste sa nájsť vlastný „flow mix“.
Maďarský psychológ Mihaly Csikszentmihalyi chcel zistiť, kedy ľudia pociťujú naozajstné šťastie. Veľkej vzorke participantov rozdal pagere, ktoré im v rôzne nepravidelné časy pípli a oni mali vtedy za úlohu zaznačiť si dve veci: čo práve robia a nakoľko šťastní sa pri tom cítia.
Vysokú mieru šťastia medzi rôznymi participantmi ukazovali dve aktivity – sex a jedlo (neprekvapivo). Čo však bolo zvláštne, ukázalo sa, že rôzni ľudia dokázali prežívať silné emócie radosti v aktivitách, ktoré zdanlivo nič nespájalo. Csikszentmihalyi skúmal ďalej práve tieto aktivity, až nakoniec našiel to, čo ich spája. Nazval to „flow“.
Flow predstavuje stav, kedy sa do nejakej aktivity plne ponoríme, sme ňou pohltení, plne prítomní, robíme ju a neuvedomujeme si, že potrebujeme jesť a piť. No na to aby tento stav nastal, potrebujú byť splnené isté podmienky.
Človek potrebuje mať pred sebou úlohu, ktorá je jasná, čiže vie, čo má spraviť a plne zamestná jeho pozornosť. Veľa sa hovorí o tom, že ak chceme osobnostne rásť, mali by sme pracovať na veciach, ktoré nám až tak nejdú a posilňovať svoje slabé stránky.
Flow je však postavený opačne – pri plnení úlohy potrebujeme z 80 % využívať svoje silné stránky a len z malej časti (cca 20 %) by mala byť daná úloha pre nás výzvou.
Ak by bola úloha priťažká a nesplniteľná, ľahko by miesto flow nastal pocit frustrácie. Naopak, ak je úloha priľahká, nastáva pocit nudy. Pomer medzi novou výzvou a stavaním na svojich schopnostiach, sa nazýva nájdením ideálneho flow mixu.
