Ašpirovala na medicínu, nakoniec sa vydala na dráhu genetičky. Spoluzakladateľka a CEO biotechnologického startupu DNA Era Michaela Šišková postavila základy svojej firmy s manželom pred piatimi rokmi.
V roku 2020 si za úspechy na tomto poli vyslúžila aj nomináciu v rebríčku Forbes 30 pod 30. Podarilo sa im totiž naskočiť na vlnu, ktorá je populárna najmä v Spojených štátoch. V honbe za najkvalitnejším životom a dlhovekosťou, chcú ľudia lepšie spoznať svoje telo a genetika dnes dokáže ponúknuť viac odpovedí než kedykoľvek predtým.
Na to, aby ich zákazníci vďaka testom zistili, na aké ochorenia alebo intolerancie sú náchylní, prípadne ktorý druh športu je pre nich ten pravý, stačí len pár slín.
Analýzou prešlo už vyše desaťtisíc zákazníkov a rok 2022 ukončil startup s tržbami 670-tisíc eur. V prvom polroku aktuálneho roka zaznamenali 90-percentný rast oproti rovnakému obdobiu vlani.
Michaela je okrem toho aj držiteľkou ocenenia Začínajúca podnikateľka roka. V najnovšej epizóde hovorí aj o tom, čo znamená dlhovekosť, ako ju zabezpečiť a čím dokážu do skladačky tohto fenoménu prispieť.
Fenomén dlhovekosti je aktuálne veľmi populárny. Čo je hlavným faktorom, vďaka ktorému sa ľudia dožívajú vyššieho veku? Je to životný štýl alebo genetika?
Určite kombinácia oboch. Za dlhovekých ľudí pokladáme tých, ktorí žijú dlhšie ako 90 percent populácie. Dĺžka života sa opakuje aj v rodinách, čiže aj faktor dedičnosti je pomerne výrazný.
Na druhej strane do 70. až 80. roku života ovplyvňuje dlhovekosť životný štýl, vplyv génov vidíme až po 80. roku života. Cieľom skúmania dlhovekosti je pochopiť skrz gény, na aké riziká sú ľudia náchylní a ako sa im vyvarovať.
V praxi to vyzerá ako?
Napríklad tu máme človeka, ktorý má vysoké riziko na vznik onkologického ochorenia a na druhej strane máme človeka, ktorý má riziko na vznik nejakého srdcovo-cievneho ochorenia.
Ten s predispozíciou na onkologické ochorenie musí absolvovať úplne iné preventívne kroky ako ten s kardio rizikom. A presne o tomto to je. Musíme sa naučiť prispôsobiť životný štýl predispozíciám, rizikám, ktoré máme a snažiť sa dožiť v zdraví čo najdlhšie.
Čo naše návyky?
Štatistiky však ukazujú, že na Slovensku sa v zdraví dožívame 56 rokov. Európsky priemer je však 63 rokov. Čo robíme zle?
Dnes sú známe dva najsilnejšie faktory dlhovekosti a zdravia – jedným je VO₂ max a druhým je svalová sila. VO₂ max ukazuje, ako efektívne vie telo dopraviť kyslík do svalov a zároveň ako efektívne ho svaly potom dokážu prijať.
Čím vyššiu aeróbnu kondíciu máme, tým viac energie máme na výkon rôznych činností. Nehovoríme len o športe, ale napríklad aj o bežnom nakupovaní. Čo sa týka svalovej sily, to je pomerne jasné. Nejde o to mať čo najväčšie svaly, ale reálne v nich mať silu.
O tom, ako tieto faktory vplývajú na našu dlhovekosť, hovorí veľmi pekne vo svojej knihe Outlive autor Peter Attia. To, čo Slováci robíme zle je, že veľmi málo cvičíme.
Je tu vysoká obezita, stravovanie nie je najideálnejšie a na preventívne prehliadky chodí len jeden z troch dospelých. Rovnako nie je najoptimálnejší ani zdravotný systém. Takže je to kombinácia týchto faktorov.
Na druhej strane sú tu národnosti, ktoré si takisto radi doprajú a užívajú si nočný život. Napríklad Francúzi či Taliani, ale dožívajú vyššieho veku ako my. Je to genetikou?
Na svete sú miesta, napríklad Sardínia alebo Okinawa, kde sa ľudia dožívajú nadštandardne vysokého veku. Dlhovekosť je z časti aj dedičná. Poznáme gény dlhovekosti, ktoré napríklad pozitívne ovplyvňujú hladinu cholesterolu.
Dedia sa aj stravovacie návyky, vzťah k pohybu a relaxu. Veľmi dôležité je mentálne nastavenie. Osamelí ľudia sa napríklad dožívajú nižšieho veku. V spomínaných kultúrach žijú ľudia komunitne a viac generácií pokope. Môže to mať vplyv na to, že sa dožívajú vyššieho veku.
Gény a životný štýl
Vaše testy zameriavajú na analýzu DNA. Môžu vaši klienti zistiť, či majú gény dlhovekosti?
Niektoré gény dlhovekosti sledujeme aj my, takže vieme odhadnúť, či ich človek má v základnej genetickej predispozícii. Dôležité však je aj to, že človek môže mať gén dlhovekosti, ale zároveň môže byť aj nositeľom vážnych patogenetických mutácií, ktoré by mal zachytiť včas.
Sama si prišla vďaka tomuto testu na to, že máš zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení. Čo konkrétne si začala robiť, aby si im predišla?
Môj dedo prekonal tri infarkty. Musela som sa zamerať na pravidelnú fyzickú aktivitu, nefajčiť a žiť zdravým životným štýlom. U našich nutričných expertov som si dala vypracovať jedálniček na mieru. Nevravím, že ho dodržiavam na sto percent, ale viem, čomu sa mám vyhnúť.
Môj dedo prekonal tri infarkty. Sama som sa musela zamerať na pravidelnú aktivitu, nefajčiť a žiť zdravým životným štýlom.
Mali sme však aj zákazníka, ktorý nám povedal, že nikdy nebol na vyšetrení u kožného lekára. Z testov sme zistili, že má zvýšené riziko vzniku melanómu, čo je rakovina kože prejavovaná najmä na znamienkach.
Na základe výsledku išiel za dermatológom. Bohužiaľ, našli mu znamienko v rizikovom stave, avšak bolo ešte relatívne skoro, takže sa to podarilo podchytiť.
Čo bolo prvotnou motiváciou pre teba a tvojho manžela založiť pri zakladaní startupu?
Najsilnejším momentom bolo, keď som ja skúsila podobný produkt v USA. Pri jeho výsledkoch som si povedala, že je to niečo tak dobré, že by to mal mať každý.
Jakub mi vtedy povedal: Si genetička, kto iný, keď nie vy genetici, by ste mali urobiť niečo podobné. Dali sme teda hlavy dokopy. Vždy chcela pomáhať ľuďom a vnímala som to ako dobrú cestu na nasmerovanie ľudí k žitiu zdravšieho života.
Ktorá vlastnosť ti pomohla uspieť na poli genetiky?
Je to kombinácia šťastia a toho, že som presne nevedela, čo má čaká. Čiže aj dávka naivity, spolu s odhodlanosťou nezastaviť sa pri prvom probléme. Celé podnikanie je v mnohom o šťastí, o tom, že stretneš správnych ľudí, ktorí ťa posunú vpred a dobrom zázemí.
Bez ružových okuliarov
Išla by si do toho znovu?
Asi áno, ale už by som nemala také ružové okuliare, že vytvoríme nejaké testíky a všetko sa bude hneď predávať. Istá pozitivita a naivita je však na začiatku určite potrebná.
Biznis ste vystavali okolo otázok zdravia, čo je pre ľudí veľmi intímnou záležitosťou. Aké obavy vaši zákazníci riešia? Poznám totiž ľudí, ktorí radšej nejdú na preventívnu prehliadku, pretože sa boja toho, že im lekár čosi nájde.
To je presne ten zaužívaný postup u nás. Kým som nešiel k lekárovi, bol som zdravý. Ja si myslím, že trend modernej medicíny by mal byť o návšteve lekára, ešte kým sme zdraví. Cieľ budúcich lekárov by nemal byť odbaviť denne čo najviac chorých ľudí, ale mať tam čo najviac zdravých.
To kontrolujú aj naše testy. Keď viem, že mám zvýšené riziko na rakovinu prsníka, mojím cieľom bude chodiť pravidelne na prehliadky, aby sa rakovina podchytila včas. Čiže prevencia je kľúčová a vždy lepšia ako liečba.
A ako mnohí zdôrazňujú, aj lacnejšia.
Áno. Myslím, že v magazíne Nature vyšiel nedávno prieskum robený na mladej austrálskej populácii, kde skúmali štyri základné ochorenia. Jednou z nich boli aj tie onkologické a pozreli sa na to, koľko by ušetrili financií, ak by ich podchytili skoro.
Čísla boli naozaj extrémne. Do testovania obyvateľstva sa pustilo aj Estónsko, pomocou podobných testov, ako sú tie naše. Ich cieľom je zistiť, aké percento populácie je náchylné na onkologické ochorenia a ako im nastaviť personalizovanú prevenciu na mieru. Na konci dňa tak vedia zachrániť množstvo životov a ušetriť veľa peňazí.
Aké inovácie sa ešte dajú na tomto poli očakávať?
Myslím si, že najväčší skok bude, keď sa začne testovať celý genóm. Už sa to dnes síce robí, ale je to extrémne nákladná záležitosť.
Už máme obraz o tom, ako sa podniká na Slovensku. Ako sa u nás robí veda?
To je výborná otázka. Podnikanie vo vede je v niečom určite náročné, ale zároveň sa to dá. Máme investorov, ktorí sú ochotní podnikať na Slovensku, o zahraničí ani nehovoriac.
Na začiatku to bolo o strachu z neznáma, keďže odvetvie biotechu nebolo na Slovensku ešte rozvinuté. Teším sa, že tomu chcú dať investori príležitosť, aj keď situácia je pomerne náročná, čo sa týka investovania.
Namiesto medicíny, genetika
Čo považuješ za svoje životné zlyhanie, z ktorého si sa poučila?
Pre mňa osobne bolo najväčšie zlyhanie, keď som sa nedostala na medicínu. Brala som to ťažko veľmi dlho. Hlásila som sa tam pravidelne, no mala som ako záložnú školu prírodovedeckú fakultu, kde sme mali predmet molekulárna podstata rakoviny. Presvedčilo ma to, že chcem ostať vo vede.
Ale veľmi dlho som to, že som sa nedostala na medicínu považovala za svoje totálne zlyhanie. Môj dedo totiž zomrel na rakovinu a cítila som bezmocnosť, že absolútne nerozumieme tomu, čo sa deje a chcela som týmto pomôcť ľuďom. Pri genetike som si uvedomila, že takto tomu budem ešte bližšie a dnes sa na to pozerám inak.
Čo by si poradila začínajúcim startupistom, ktorí sa napríklad chcú pustiť do biotechu?
Nech do toho idú a nech to skúsia. Je úplne jedno, aký bude na konci dňa výsledok. Ani u nás nie je ten výsledok istý. Sme startup, ktorý môže skončiť hocijako. Podstatné je to, čo sa počas toho procesu človek naučí. Treba mať odvahu ísť a skúšať, aj keď budú všetci hovoriť, že je to blbosť, že to nedáš. Pokiaľ si človek verí, nech ide do toho.