Gruzínci protestujú v uliciach nepretržite už dva mesiace. Na protestoch sa zúčastňujú bezprecedentné množstvá ľudí, ktorí sa snažia udržať gruzínske smerovanie k európskej integrácii.
Demonštrácie proti krokom gruzínskej vlády trvajú už viac ako 60 dní. Gruzínci vychádzajú do ulíc na protest proti tomu, že jednofarebná vláda strany Gruzínsky sen, za ktorou stojí oligarcha Bidzina Ivanišvili, prerušila prístupové rokovania do Európskej únie. A to aj napriek tomu, že európsku integráciu podporuje až 80 percent Gruzíncov. Vláda premiéra Irakliho Kobachidzeho voči protestujúcim brutálne zasahuje.
Stúpajúcu brutalitu a autoritárske praktiky pociťujú aj nezávislí gruzínski novinári. O tom, čo sa v krajine deje a ako protestujúci Gruzínci vnímajú aj situáciu na Slovensku, sme sa rozprávali so šéfredaktorom gruzínskeho Forbesu Šotom Digmelašvilim.
Aká je momentálne situácia v Gruzínsku?
Protesty pokračujú. Do ulíc vychádzajú každý deň desiatky tisíc ľudí.
Prečo vlastne protesty začali?
Vláda pozastavila prístupové rokovania o vstupe do EÚ. Vlastne povedali, že Gruzínsko v súčasnosti nie je pripravené na vstup a že bude pripravené až v roku 2028, keď sa obnoví prístupový proces. Samotný prístupový proces sa paradoxne začal po masívnych protestoch, keď vláda hrozila, že nepodá prihlášku do EÚ.
Forbes Gruzínsko
Šéfredaktor gruzínskeho Forbesu Šota Digmelašvili
Otočka po voľbách
Vlna protestov naznačuje, že väčšina obyvateľstva je za vstup do EÚ. Prečo vláda koná opačne?
Vláda chce proces európskej integrácie podkopať a zastaviť. Nemôže to však robiť otvorene, pretože za vstup do EÚ je až 80 percent populácie. Prišli preto s argumentom, že nie sme pripravení. Aj vládna strana Gruzínsky sen, ktorá v októbri vyhrala voľby so ziskom 53 percent hlasov, kandidovala s tým, že je za vstup do EÚ. Samozrejme, podávali to tak, že chcú do EÚ vstúpiť so cťou. Po voľbách prišla otočka.
Výsledky parlamentných volieb nie sú všeobecne uznané. Áno, vláda dostala gratulácie od Venezuely a Ruska, ale napríklad správa OSN o voľbách bola najhoršia od 90-tych rokov, keď tu bola občianska vojna. V prieskumoch nezávislých agentúr dosahoval Gruzínsky sen výsledok okolo 40 percent. Naopak štátne agentúry mu namerali viac.
Počet obyvateľov Gruzínska je 3,7 milióna. Volebné právo má 2,5 milióna ľudí a z toho veľká časť žije v zahraničí. Volebná účasť bola netypicky vysoká až 2,2 milióna ľudí. Pri takejto účasti, ktorá sa dá porovnať iba s voľbami v roku 2012, keď padla vláda, by sa očakával iný výsledok. Opozícia a nezávislí pozorovatelia tieto výsledky spochybňujú a neuznávajú ani parlamentnú voľbu nového prezidenta.
Pozoruhodné je, že mu to Putin dovolil. Vieme, že ruský prezident nemá rád, keď oligarchovia vyvážajú peniaze von z Ruska. Môžeme iba hádať, aká je za tým dohoda.
Prečo nová vláda zastavila prístupový proces do EÚ, ak je za vstup drvivá väčšina Gruzíncov?
To môžeme iba hádať. Za týmto rozhodnutím je oligarcha Bidzina Ivanišvili, ktorý je neformálnym vládcom Gruzínska a ktorý založil stranu Gruzínsky sen. Žiadne vládne rozhodnutie sa neudeje bez jeho vedomia. Jeho majetok má hodnotu tretiny nášho HDP, je to prinajmenšom 5 miliárd dolárov.
Ako sa Ivanišvili dostal k takému veľkému majetku?
Získal ho v 90-tych rokoch v Rusku. Následne svoj majetok presunul do Gruzínska. Pozoruhodné je, že mu to Putin dovolil. Vieme, že ruský prezident nemá rád, keď oligarchovia svoje peniaze vyvážajú von z Ruska.
Môžeme iba hádať, aká je za tým dohoda. Ivanišvili získal moc cez svoju stranu a teraz je neobmedzeným vládcom Gruzínska. Sú s tým spojené aj paradoxné záležitosti. Počas pandémie mal vo vláde svojho osobného zubára, ktorý bol ministrom zdravotníctva, ministrom vnútra bol zase šéf jeho bodyguardov. Doslova uchvátil štát. To, že prišiel z Ruska, zrejme stojí aj za tým, že prišiel odklon od EÚ.
Gruzínsko nie je ako Bielorusko
Aký je konečný cieľ Bidzinu Ivanišviliho? Chce byť ako bieloruský diktátor Lukašenko?
Boli voči nemu uplatnené medzinárodné sankcie, takže teraz potrebuje pre seba mať územie, kde naňho nedosiahnu. Podľa mňa chce bezpečný prístav pre svoje majetky a mať pod kontrolou krajinu, ktorú bude riadiť ako svoju firmu. Nemyslím si, že by tu fungovala diktatúra, aká je v Bielorusku.
SITA/AP/Zurab Tsertsvadze
Gruzínci protestujú v uliciach proti vláde.
Prečo nie?
V Gruzínsku každý každého pozná. Každý je niekoho priateľ a niekoho príbuzný. Navyše máme skúsenosť s demokraciou a fungujúcimi inštitúciami. V Gruzínsku nie je možné dosiahnuť takú úroveň diktatúry, aká je v Bielorusku. Je však možné, že presne niečo také by chcel. Určite netúži po demokracii.
Je jasné, že Rusko zasahuje do gruzínskych záležitostí. Aké sú najvypuklejšie prípady?
Rusko momentálne čelí sankciám a veľa produktov sa do Ruska vyváža cez Gruzínsko. Sú to napríklad automobily. Ďalším príkladom je nová legislatíva, ktorá sa používa proti mimovládnym organizáciám.
Ak mimovládka získava viac ako 20 percent peňazí zo zahraničia, musí sa registrovať ako agent zo zahraničným vplyvom. Je to legislatíva prebratá z Ruska. Na kontrolu účtovníctva mimovládok stačí aj anonymný list. Stačí, že si úradník sám pošle takýto list a môže zhabať mimovládke všetky dokumenty.
Vidím tu veľa podobností aj v protestoch. U vás protestovalo 100 000 ľudí po celom Slovensku a to isté je aj tu.
Odrazila sa súčasná situácia aj na práci novinárov?
Áno. Počas protestov už bolo napadnutých a zranených viac ako 50 novinárov. Zameriavajú sa na nich pracovníci tajných služieb. Brutálne útoky sa dejú napríklad počas živých vstupov z demonštrácií. Niektorí novinári mali šťastie, že vôbec prežili. Jedna z novinárok bola zatknutá za to, že sa bránila voči napadnutiu a teraz jej hrozí 9 rokov väzenia. Zatknutí boli v minulosti aj riaditelia vydavateľstiev. Tých ale prepustili.
Zasiahlo to aj vás vo Forbese?
Jedného z našich redaktorov zbili príslušníci špeciálnych zložiek. V súčasnosti je v Gruzínsku naozaj nebezpečné byť nezávislým a kritickým novinárom. Ja už dostávam vyhrážky dlho a naučil som sa s tým žiť. Má to však aj inú stránku. Vláda pracuje na tom, aby podnikateľom zabránila inzerovať v nezávislých médiách.
Nemusíte byť ani kritickí. Stačí, že ste nezávislí a objektívni. Našťastie je tu veľká časť podnikateľov, ktorí podporujú protesty a kritizujú kroky vlády. Združili sa v platforme Free Business, kde je už viac ako 2500 podnikateľov a firiem. Sú medzi nimi aj naozaj veľké firmy. Dobré je, že proti krokom vlády protestujú aj firmy, ktoré nie sú v tejto platforme. Vláda sa snaží priškrtiť nezávislé médiá, ale zatiaľ sa nám darí prežiť.
Cítime nádej
Náš premiér odcestoval na návštevu do Moskvy, stretol sa s Putinom a krátko na to začal hovoriť o prevrate organizovanom zo zahraničia. Podporil ho aj váš premiér. Sledujete situáciu na Slovensku?
Áno a je tu veľa podobností s Gruzínskom. Sú to meta naratívy, ktoré sa objavujú na Slovensku, ale napríklad aj v Maďarsku. Začne sa hovoriť, že „nepotrebujeme Brusel, aby nám diktoval“, že „musíme chrániť našu slobodu“, že „Západ nás núti byť LGBTI“. Vidím tu veľa podobností aj v protestoch. U vás protestovalo 100 000 ľudí po celom Slovensku a to isté je aj tu. Na našich protestoch sa zúčastňuje bezprecedentné množstvo ľudí. Na najväčších protestoch bolo viac ako 200 000 ľudí, čo je obrovské. Ľudia, ktorí zažili protesty v 1989, keď sa Gruzínsko oslobodilo od Sovietskeho zväzu, hovoria, že ani vtedy v uliciach neboli také masy.
Najnovšie premiér Fico organizáciu prevratu na Slovensku spojil s gruzínskym občanom Mumukom Mamulašvilim, ktorý je veliteľom Gruzínskej légie bojujúcej na Ukrajine. Čo na to hovoríte?
Mamuka Mamulašvili sa podľa mojich informácií nedávno zotavoval z posledného zo série údajných pokusov o otravu. Nie je to tak dávno, čo niektoré ruské telegramové kanály dokonca tvrdili, že bol „zlikvidovaný“. Vzhľadom na tieto okolnosti v kombinácii s jeho účasťou vo vojne na Ukrajine – prebiehajúcom konflikte spôsobenom ruskou inváziou – sa zdá byť veľmi nepravdepodobné, že by bol schopný zorganizovať operácie schopné vyvolať politické zmeny takéhoto rozsahu.
SITA/AP/Zurab Tsertsvadze
Demonštranti žiadajú pokračovanie v prístupových rokovaniach do EÚ.
Viete odhadnúť, aký bude ďalší vývoj?
Môžem iba hádať. Máme skúsenosti z predchádzajúcich protestov v našom regióne. Žijeme ale v internetovej ére a na webe sú stovky trollov a silná vládna propaganda. Je ťažšie ľudí mobilizovať, preto potrebujeme v uliciach veľké množstvo ľudí, aby sme dosiahli zmenu.
Možno však ani státisíce ľudí v uliciach nebudú stačiť. Opozícia ignoruje parlament a zasadá v ňom iba vládna strana. Pomáha to, že Rusko je na ústupe. Stratilo pozície v Sýrii, neúspešne sa pokúsilo ovplyvniť voľby v Moldavsku a Rumunsku. Vidíme, čo sa deje na Slovensku. Máme dôvody cítiť nádej. Treba si uvedomiť, že celý odpor a skepticizmus voči EÚ je riadený z Ruska. Podkopávať demokraciu cez polarizáciu je ruskou politickou doktrínou.
Čo je na celej tejto situácii najťažšie pre vás osobne?
Najťažšie je spojiť osobný život a to, že mám rodinu, s tým, že som novinár a čelím rizikám a vyhrážkam. Rodina sa o mňa bojí. Je ťažké chrániť ju a zároveň zvládať bremeno zodpovednosti.
Ako by ste opísali súčasnú situáciu v Gruzínsku?
Sme existenčne ohrození. Suverenita našej krajiny je ohrozená. To sa stane, ak Rusko uspeje a dostane nás opäť za svoju železnú oponu. Hrozí nám návrat k poloautoritárskemu režimu a k izolácii. Za posledných 20 rokov sme budovali demokraciu. Vstup do EÚ je pre nás naplnením našej historickej misie.
Od stredoveku sme boli kresťanskou krajinou v obkľúčení. Historicky sa cítime byť súčasťou širšieho západného sveta. Spojenie s Ruskom pre nás nedopadlo dobre a k naplneniu nášho európskeho sna, ktorý teraz Rusko ohrozuje, sme neboli nikdy bližšie. Musíme dúfať a naplniť náš boj nádejou, nie hnevom. Pre Gruzínsko je jedinou možno cestou demokracia. Aj investície prídu iba do demokratickej krajiny.