Výsledky driny v podnikaní, ktoré budovali viac ako dve desaťročia, sa zrazu začali rozpadávať ako domček z karát. Sestry Gabriela Kosečková a Lucia Leutgöb mali ešte vlani kamennú predajňu značky In Vivo v bratislavskom centre na pešej zóne. Kým v minulosti si kľučku na dverách ich obchodu s ručne vyrábanou keramikou podávali turisti z celého sveta, dnes je to inak. Pre pandémiu koronavírusu museli chtiac-nechtiac po 23 rokoch zatvoriť prevádzku, prepustiť zamestnancov a postaviť sa opäť na nohy. Aj napriek tomu nehodili uterák do ringu.
S predajom keramiky začínala na ulici
Sestry zo značky In Vivo od malička vyrastali v podnetnom a kreatívnom prostredí, ktoré ovplyvnilo ich ďalšie životné kroky. Ich otec bol totiž umelecky založený človek, ktorý si doma dokázal vyrobiť skutočne čokoľvek.
„Za socializmu nebolo možné všetko dostať alebo kúpiť, takže on si napríklad z toaletnej rúrky vytvoril lampu,“ spomína Lucia. Spoločne s Gabrielou sa nechali inšpirovať a samy sa púšťali do zhotovovania vlastných kabátov alebo topánok. S obľubou zamestnávali svoje ruky.
Štvorica žien zo značky In Vivo sa vzájomne podporuje a dopĺňa. Foto: Mato Ondruš
Veľký zlom nastal v momente, keď Gabriela po absolvovaní keramickej školy vycestovala na rok do zahraničia. Jej cesta viedla do Talianska, kde si na vlastnej koži vyskúšala prácu v tamojšej keramickej dielni. Okrem toho sa na mieste bližšie zoznámila s filozofiou Ekonomiky spoločenstva, ktorá si ju ihneď získala.
Zaujala ju myšlienka hlbšie sa v biznise zamerať na vzťahy, rozdeliť sa s talentmi, ziskom, prežívať s druhým jeho potreby, a tak vytvárať novú kultúru v ekonomike. Po návrate na Slovensko o tom nadšene porozprávala sestre, ktorá v tom čase študovala na Slovenskej technickej univerzite.
A tak sa pred 27 rokmi Gabriela rozhodla začať s výrobou keramických produktov, akými boli šperky či miniatúry. Vlastnú dielňu si sprvu zriadila doma u rodičov v petržalskom paneláku. A začala s podnikaním.
„Bývali sme v štvorizbovom byte. V jednej izbe sme spávali, v druhej bola pec na vypaľovanie keramiky,“ smeje sa Lucia. Sestry mali šťastie, pretože ich rodičia boli tolerantní a plne ich vo všetkom podporovali. Jedného dňa Gabriela pobalila svoje výrobky do ručne vyrobeného kufra a vybrala sa ich predávať na Michalskú ulicu.
Konkurenciou pre ne boli komerčné produkty
Približne o rok neskôr sa sestry vydali na svoje prvé vianočné trhy na Hlavnom námestí v Bratislave. Zaumienili si, že na nich budú ponúkať svoje produkty, ktoré už vyrábali spoločnými silami.
„Mali sme jeden pult a začali sme s predajom keramických domčekov. Nevedeli sme, že budú mať taký úspech. Najprv sme ich mali možno 20, no vypredali sa asi za dva dni,“ spomína Lucia. Záujem ľudí spôsobil, že sa museli striedať. Kým jedna sa doma venovala výrobe, tá druha zase predaju na trhoch.
Značka In Vivo je na trhu viac ako dve desaťročia. Pandémia koronavírusu je pre ňu veľkou výzvou. Foto: Mato Ondruš
V roku 1997 prišli sestry s nápadom otvoriť si kamennú predajňu, v ktorej napokon pracoval aj ich brat Richard Koseček, vyštudovaný architekt. Hneď na začiatku si museli poradiť s veľkou výzvou.
„Ručná výroba vtedy nebola hodnotená tak, ako teraz. Dnes ju ľudia vnímajú inak. Predtým nemali k dispozícii tovar, a potom prišiel boom, otvárali sa supermarkety, všetko bolo oveľa lacnejšie. Prišla konkurencia čínskych produktov,“ podotýka Lucia.
Prvý obchod značky In Vivo mal dokopy 40 štvorcových metrov, ktoré boli spravodlivo rozdelené na dve časti, teda výrobný ateliér a predajný priestor.
„Postupne sme sa rozširovali, až sme skončili vo veľkej predajni v centre mesta na pešej zóne, ktorá mala 120 štvorcových metrov. Najprv sme boli dve, potom štyri a napokon sa náš tím rozrástol až na 20 ľudí,“ opisuje Gabriela, ktorá sa časom výrobe venovala sama, pretože Lucia sa sústredila na marketing a organizáciu firmy. Celých 23 rokov fungovania sa však vlani otriaslo v základoch.
Rozhodnutie zatvoriť obchod nebolo jednoduché
Keďže značka In Vivo žila z turizmu, pandémia koronavírusu ju zasiahla tvrdo. Sestry museli zatvoriť svoju kamennú predajňu a tím okresať na dve zamestnankyne – Slovenku Hanu Ondrušovú a Češku Veroniku Sodomkovú.
Hoci sa všemožne snažili udržať si všetkých, nebolo to v ich silách. „A tak sme išli od človeka k človeku, pozerali sme sa na jeho situáciu. Nechceli sme nechať niekoho na ulici zo dňa na deň,“ približuje Veronika, ktorá sa v značke venuje financiám, organizácii, manažmentu či personalistike.
Lásku k ručnej tvorbe si sestry pestovali od malička. Ich otec si doma dokázal vyrobiť skutočne čokoľvek. Foto: Mato Ondruš
Štvorčlenný tím zatvoril obchod v mesiaci august, počas ktorého ho aj pred 23 rokmi sestry otvárali. Toto rozhodnutie nebolo jednoduché, preto si preň poplakali. Tento krok ovplyvnil zásadne aj Hanu, ktorá dovtedy v značke In Vivo pôsobila ako vedúca prevádzky a teraz má na starosti e-shop.
„Naďalej mi zostala aj práca s odberateľmi, s ktorými kontakt neprerušujeme, aj keď mnohí majú svoje obchodíky zatvorené. Okrem Slovenska sú aj v Česku, Nemecku či Rakúsku a Taliansku,“ menuje Hana.
Aj napriek všetkým prekážkam, s ktorými sa museli v biznise vysporiadať, spoločne sa na túto situáciu pozerajú pozitívne. Svorne sa zhodujú na tom, že ich pandémia koronavírusu určitým spôsobom posunula ďalej. Začali sa napríklad väčšmi venovať elektronickým médiám či koncepčným projektom.
„Na jednej strane sa môže zdať, ako keby sme sa vrátili na začiatok, ale nie je to začiatok. Treba si uvedomiť, že ide o výnimočnú situáciu, v ktorej sa nachádzame všetci, nie je to o tom, že by naše produkty neboli zdravé,“ upresňuje Lucia.
Stiahli sa do ateliéru a posilnili online obchod
Po zatvorení kamennej predajne sa značka In Vivo presťahovala do priestorov na Dobrovičovej ulici. Tie v minulosti slúžili výhradne ako ateliér, v ktorom Gabriela tvorila nové produkty so svojím výrobným tímom. Dnes sa v ňom nachádza aj predajňa, ktorá je momentálne pre opatrenia dočasne zatvorená, no zákazníci si na mieste môžu vyzdvihnúť svoje objednávky.
Okrem toho, že štvorica dynamického kreatívneho tímu posilnila online obchod, sústredila sa viac na keramické výrobky súvisiace so stolovaním. Neušlo im, že sa počas pandémie ľudia doma viac venujú vareniu a aranžovaniu jedla.
Vlajkovou loďou značky In Vivo je keramika, ktorá vzniká pod šikovnými rukami Gabriely. Foto: archív Lucie Leutgöb
„To, čo si človek navarí, ako keby viac chutilo z ručne vyrobeného taniera. Z raňajok si napríklad možno urobiť rituál, nalejete si červený čaj do tyrkysovej šálky a zrazu sa atmosféra okolo vás zmení,“ hovorí Lucia.
Keďže v značke In Vivo vyrába Gabriela všetko ručne, v portfóliu nenájdete ani len dva rovnaké produkty, vďaka čomu získavajú punc originality. „Za každým výrobkom je niečo, čo mám v sebe. Neviem urobiť na vlas totožné šálky,“ podotýka.
Keď sa pozastavujeme pri tom, čím fascinuje keramika zamestnankyne značky In Vivo, tak Hana chváli farebnosť glazúr a zručnosť Gabriely, zatiaľ čo Veroniku oslovuje, že každý ručne vyrobený produkt má svoj príbeh a prihovára sa zákazníkom.
Čo sa týka budúcnosti biznisu, sestry by rady opäť otvorili kamennú predajňu s novým konceptom, do ktorej by mohli zavítať zákazníci. No čakajú na vhodnejšie podmienky. „Musí byť na to pripravená pôda. Máme nádej, je to náš sen. A ja si myslím, že je reálny,“ uzatvára Lucia.
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected].
