Zarábajú menej ako muži, na ich pleciach je domácnosť, nákupy, starostlivosť o deti a najnovšie aj ich vzdelávanie. Podľa štúdií vykonávajú ženy až trikrát viac neplatenej práce ako muži. Svojich mužských kolegov významne prevyšujú na pozíciách lekárok, zdravotných sestier či opatrovateliek, ktoré sú dnes v prvej línii. Mnohé ženy počas pandémie prišli o príjem v gastre či v cestovnom ruchu. Na prehlbovanie rozdielov medzi mužmi a ženami už upozorňujú nielen odborníci, ale aj celosvetové inštitúcie. Forbes sa preto pýtal úspešných a známych Sloveniek, ako pandémia zmenila ich postavenie a ako vnímajú prehlbovanie rozdielov medzi pohlaviami v spoločnosti.
Natália Kisková
autorka podcastu Authentic Development a členka združenia Aj Ty v IT
Foto: archív Natálie Kiskovej
Mne a partnerovi pandémia v marci nastavila zrkadlo a ukázala, že nie sme 50:50 partneri v rodičovstve. Moja práca šla bokom, aby som bola s dcérkou, a on pracoval. Nemali sme pre Lily jasličky, ani nikoho na pomoc. Malo to veľký dopad na moje mentálne zdravie a aj na náš vzťah. Pri ostatných lockdownoch sme nastavenie, našťastie, zmenili a dostali sme sa na 60:40. Partnerovi sa podarilo zmeniť si jeho prácu flexibilnejšie, aby som mohla pracovať a mať čas na seba aj ja.
A toto je príklad situácie, kde máme finančnú istotu, obaja prácu a silný vzťah. Čo pandémia musela spôsobiť v rodinách, kde tieto istoty nemajú, to si neviem ani predstaviť. Ženy sa stali nielen full-time mamami, ale aj učiteľkami, upratovačkami a nonstop kuchárkami. Nemyslím si, že muži to mali na home office jednoduché, no vo všeobecnosti si myslím, že väčšina ‚ťarchy‘ – deti, domácnosť a vzdelávanie – padla na ženy. Preto si myslím, že pandémia prehĺbila rozdiely, no dúfam, že v mnohých domácnostiach aj nastavila zrkadlá a ukázala, aké vedia byť ženy superženy a muži pridali ruku k dielu.
Kristína Tormová
herečka, podnikateľka a spisovateľka
Foto: Miro Nôta
Ja pevne verím, že mnohým táto doba pripomenula dôležitosť a zázračnosť žien. Sledujem s obdivom moje single kamarátky, ktoré sú už pár mesiacov len samé so sebou. Ženy, ktorým k home office pribudli doma školopovinné deti. Škoda, že sa nedajú zo školy posielať aj online obedy. A, samozrejme, ženy z prvej línie. Či tie, ktoré majú aj svoje rodiny. Musí to byť šialený stres pendlovať medzi týmito „poslaniami“ a nezblázniť sa z toho.
Za matky s home office, školopovinnými deťmi a malým človiečikom musím povedať, že som si potvrdila našu nenahraditeľnosť. Neexistuje súvislá sekunda, kedy by sa dalo úplne vypnúť. A čo je úplný zázrak, že aj napriek pocitu bezmocnosti a únavy ideme ako stroje. Láskavé. Zázrak.
Zároveň pozdravujem všetkých mužov, ktorí sú v rodinách podobne nenahraditeľní, a tak sa u nich nehovorí o žene a mužovi, ale o rodičoch ako tíme, ktorý to všetko zvláda a nezvláda spoločne. Ak mám hovoriť za seba, v mojom živote sa toho veľa nezmenilo a svoju prácu som prispôsobila tomu, aby som bola pracujúca matka a zároveň plnohodnotne na materskej nedovolenke, už dávno pred pandémiou.
Nápor na ženy sa zo všeobecného pohľadu isto zvýšil a ja si ďakujem, že som mala lockdown už predtým. Dobrou správou je, že sa na to dá zvyknúť. Čestné slovo. Mne je, paradoxne, trochu ťažšie bez práce, ktorú mi zrušili a za ktorou som občas mohla vybehnúť.
Lucia Pašková
CEO Curaden a spoluautorka projektu Kto pomôže Slovensku
Foto: Ondřej Pýcha
Všetkých skupín ľudí, ktoré sú nejakým spôsobom znevýhodnené, sa pandémia dotýka viac a výraznejšie. Vrátane žien. Teraz, keď musia obaja rodičia pracovať z domu a deti sú doma tiež, sa ukazuje, koľko neplatenej práce veľa žien odvádza v domácnosti, ak musí niekto zostať doma na OČR, je to veľmi často žena.
Ešte oveľa ťažšie to je pre ženy, ktoré sú doma vystavené násiliu, lebo tie sa často stávajú úplne bezmocnými. Na druhej strane vidíme veľmi silné ženské líderské postavy, ktoré sa pandémii stavajú čelom a pomenovávajú problémy bez zbytočného hrotenia emócií — Angelu Merkel, ale aj našu prezidentku. Myslím, že u žien, ktoré žijú samy, môže byť situácia podobná ako u mužov, ktorí žijú sami — osamelosť je v tomto smere často už ťaživá.
Je to dobrý čas na otvorenie rozhovoru, ako prerozdeliť domáce povinnosti — varenie, pečenie, upratovanie, pranie — a predefinovať tieto úlohy aj do budúcna, lebo teraz je ten rozdiel veľmi viditeľný. Zároveň sa tu ale očakáva snaha o porozumenie zo strany partnera. Ženy vystavené násiliu sú, paradoxne, menej viditeľné — aj volaní na linku dôvery s touto témou ubudlo — lebo ťažko môžete volať o pomoc, keď je násilník blízko pri vás a vy nemáte kam odísť. O to citlivejší by sme mali byť my, ako pozorovatelia, a prípadne aktívne ponúknuť pomoc.
Ja som v tomto smere veľmi šťastná žena, lebo mám pri sebe mimoriadne podporného partnera, s ktorým si povinnosti delíme od úplného začiatku. Do povinností sme spoločne začali ešte viac zapájať aj deti. Som vďačná, že to takto máme.
Lenka Hlinková
CEO Algoritmus a riaditeľka občianskeho združenia Ženský algoritmus
Foto: archív Lenky Hlinkovej
Podľa tohtoročného amerického prieskumu Women in the Workplace až každá štvrtá žena musela pre Covid-19 poľaviť z pracovného tempa zmenou úväzku, preradením na nižšiu pozíciu alebo prácu opustiť. Pod najväčším tlakom sú matky.
Pandémia iba podčiarkla, koľko práce v súvislosti s domácnosťou a deťmi majú na starosti ženy, mnohé aj popri plnom úväzku. Je však dôležité vyzdvihnúť, že stále viac mužov si to — možno aj vďaka pandémii — uvedomuje a aspoň v mojom okruhu známych sa začínajú pomernejšie podieľať na týchto, často neviditeľných, prácach. Zaujímavé však je, že kým 70 percent mužov si myslí, že si ich doma delia v rovnakom pomere, to isté si myslí len 44 percent žien.
Môj manžel pred pol rokom odišiel na rodičovskú dovolenku, čo mi umožnilo oprieť sa viac do mojich aktivít, keďže vediem IT firmu aj občianske združenie. Posledné roky som venovala propagovaniu práce v IT sektore medzi ženami, keďže je ich tam málo a aj koronakríza potvrdzuje, že je to pre mnohé ženy ideálne odvetvie. Online biznis v tomto období ešte viac akceleroval a práca z domu nám umožňuje skĺbiť rodičovstvo (mám 4- a 2-ročné dieťa) s prácou. Dvojkariérové partnerstvá môžu existovať aj vydržať, pokiaľ to nie je stále len jeden, ktorý na križovatke ambícií dáva druhému prednosť.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].